Články
Písma čísla 2/2024
Každodennosť. Subjektívne o výstave Fórum dizajnu 2024
Najnovšie správy
Národná cena za dizajn - hlasovanie o Cene verejnosti
Otvárame výstavu Národná cena za dizajn 2024
Designblok 2024 už čoskoro!
Newsletter
Výstavy
Transmodernita
Mirroring
Výstava Národná cena za dizajn 2024 – komunikačný dizajn
Akcie
Ekoobal budúcnosti
Medzinárodná konferencia „MODERN HOUSING POSTWAR – CITIES OF TOMORROW?“
Komentovaná prehliadka výstavy NCD24
Odev a obuv v histórii / X. ročník medzinárodnej konferencie
Dielo dizajnu
JÚLIA KUNOVSKÁ - MISA TORZO, 1999
Dielo mesiaca september venujeme dizajnérke a architektke Júlii Kunovskej, ktorá v týchto dňoch oslavuje svoje jubileum. Široká škála jej tvorby zahŕňa návrhy nábytku, výstavníckeho dizajnu, interiérových prvkov, textilu, šperkov, stolovacích objektov a mís. Misa Torzo pôsobí jemným, elegantným dojmom, nenútene, symbolickou linkou upozorňuje na nehu ženského lona. Sú na nej čitateľné princípy autorkinej tvorby ako využívanie geometrických tvarov, základná farebnosť, symbolika, sériovosť. Misu ako tému, ktorú si autorka zvolila, spracováva vo viacerých tvarových či materiálových variantoch, vždy však používa základnú farebnú škálu, s jednotlivými objektami pracuje tak, aby bolo čitateľné, že tvoria jednu sériu. Jej symbolická rovina vychádza z misy ako znaku pohostinnosti a priateľstva. Torzo je spojením vysokej funkčnej i estetickej úrovne, zároveň je prienikom medzi umením, remeslom a dizajnom, a v kontexte ženského lona aj prienikom tradícií a súčasnosti.
Osobnosti dizajnu
Eva Trachtová
Eva Trachtová po absolvovaní štúdia keramiky v roku 1952 na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (profesorov J. Chovana, R. Hornáka a T. Lugsa), mala ako mladá autorka ambíciu stať sa figuralistkou – sochárkou. Trachtovej otec sa v tom čase nachádzal vo väzbe na Pankráci a ašpirantka bola označená nálepkou „nepolepšiteľná individualistka“. Sen študovať monumentálnu tvorbu v Prahe zostal nenaplnený. Tieto okolnosti priviedli keramičku k dizajnérskej tvorbe komornejšieho charakteru, ktorá mala aj svoje výhody – oproti monotematickosti vtedajšej sochárskej tvorby sa autorka vyhla námetom ako „kosák a kladivo“ a slobodne reflektovala témy, čo jej boli naozaj blízke. Prax v odbore získala v hrnčiarskych a majolikových dielňach v Modre, Uherskom Hradišti, v porcelánke v Karlových Varoch a v Osake v Japonsku. Koncom 60. rokov 20. storočia realizovala aj niekoľko monumentálnych prác do architektúry.