V časti Aktuálne prinášame rozhovor Barbory Krejčovej so Simonou Császárovou, ktorá získala spolu so svojím pedagógom VŠVU Michalom Tornyaiom v Národnej cene za dizajn 2025 v kategórii Písmo ocenenie a zároveň sa stala laureátkou Ceny pre osobnosti dizajnu v kategórii Nový zjav. Okrem iného sa dočítate aj o tom, ako sa im podarila zrealizovať štátna zákazka redizajnu evidenčných čísiel vozidiel. Filip Birkner rovnako ako Kickie Chudíková žije v New Yorku, čo bolo podnetom na spoločné stretnutie. V rozhovore, ktorý sa niesol v neformálnej atmosfére života v zahraničí, prezradili svoje náhľady na dizajn v kontexte jeho tvorby a praktického uchopenia. Dávid Gabera venuje svoje rozhovory dizajnérom pochádzajúcim z východu Slovenska. Tentoraz sa zameral na tvorbu Lenky Šturmankinovej. Predstavuje ju predovšetkým ako ilustrátorku detských časopisov, ktoré sa stali doménou jej tvorby. Michala Lipková sumarizuje pätnásť rokov projektu Flowers for Slovakia na pozadí retrospektívnej výstavy štyroch doterajších cyklov, ktorá sa konala počas Dní architektúry a dizajnu 2025 v bratislavskom Primaciálnom paláci. Projekt, ako píše autorka, vytvoril priestor, v ktorom študenti, mladí dizajnéri dostávajú okrem možnosti prezentovať svoju tvorbu aj príležitosť nadviazať profesionálnu spoluprácu s etablovanými odborníkmi, remeselníkmi a dizajnérmi, a v ďalšom cykle sa otvára medzinárodnej spolupráci s mladými dizajnérmi z Česka. Ateliér experimentálneho dizajnu Katedry dizajnu VŠVU v Bratislave pripravil pri príležitosti piateho výročia svojho založenia výstavu Paralelné svety. Jej recenziu, ktorá sa venuje reflexii širokého spektra dizajnérskych praktík obsiahnutých v projektoch rozdelených do troch ciest – materiálovej, kriticko-sociálnej a cesty identity a tela, napísal Jozef Eduard Masarik. Grafický dizajnér, výstavný architekt a pedagóg Pavel Choma sa v tomto roku dožíva polokrúhleho životného jubilea. Gabriela Ondrišáková v časti Múzejne rekapituluje jeho rozsiahlu tvorbu predovšetkým v oblasti výstavníckeho dizajnu, kultúrneho plagátu a knižnej grafiky. Do časti Retrospektívne sme zaradili príspevok Viery Kleinovej o keramikovi a sochárovi Jozefovi Sušienkovi, ktorý sa sústreďuje na konkrétne diela vo verejnom priestore miest Hlohovec, Piešťany a Bratislava. „Do verejného priestoru“, ako uvádza Kleinová,  „vstúpil Jozef Sušienka v šesťdesiatych až deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia najmenej tridsiatimi keramickými realizáciami, ich detailný výskum nie je vzhľadom na ich rozsah a niekedy nestabilnú povahu finálny“, čo predstavuje perspektívnu výzvu na ďalší výskum. O tom, akú dôležitú úlohu zohráva problém ekologických súvislostí a udržateľnosti vo vzdelávaní, sa zamýšľa Jaroslav Polanecký v článku Environmentálne aspekty dizajnérskej edukácie. Výučba rovnomenného voliteľného kurzu na Fakulte umenia a dizajnu Univerzity Jana Evanjelistu Purkyňe v Ústí nad Labem napĺňa potrebu naďalej upozorňovať na témy súčasnosti a výchova mladých dizajnérov by ich mala reflektovať.

Do aktuálneho čísla sme zaradili nadpisové písma Rue Slab od Karolíny Ježíkovej a Ankopis Serif od Samuela Kránera.

Časopis Designum je aktuálne dostupný za výhodnejšiu cenu 4,20 eur (jedno vybrané číslo). Celý ročník si možno objednať za cenu 15,75 eur. Viac informácií o predaji možno nájsť na tomto odkaze.

Vínne etikety boli prezentované v priestoroch Slovenského inštitútu v Paríži, konkrétne:

Marcel Benčík pre vinárstvo Juran z Modry

Juraj Demovič a spoluautori zo štúdia Pergamen (pre vinárstvo: Brigant, Terra Parna, THAYA, FILIBERK, Trávníček &Kořínek, Golguz a Rariga, Chateau Rubáň)

Miroslav Kozel zo štúdia GOAT pre vinárstvo Karpatská perla

Lívia Lörinczová zo štúdia Pergamen pre vinárstvo Rariga z Modry

Tereza Maco a Jakub Teringa (spoluautor) pre vinárstvo Bažalik

Katarína Rybnická pre vinárstvo C-Winery a Svetík

Michal Staško pre vinárstvo: BAYNACH, Čachtické Chotáre, Čapucha, Freistadt

Slovenský dizajn v posledných desaťročiach prešiel dynamickým vývojom. Z oblasti, ktorej spoločenský význam bol u nás často nedocenený, sa postupne stáva uznávanou súčasťou kultúrneho aj hospodárskeho priestoru. No napriek narastajúcemu záujmu o dizajn ako o nástroj inovácie, kultúrnej identity a tvorby hodnôt, jeho medzinárodná prezentácia a medzinárodné spolupráce narážajú na mnohé bariéry. Článok je jedným z výstupov autorkinho výskumného projektu, ktorý ponúka pohľad na aktuálnu situáciu, analyzuje výzvy a načrtáva perspektívy, ako by mohla vyzerať budúcnosť slovenského dizajnu v medzinárodných súvislostiach.¹ Príspevok prezentuje empirickú analýzu pociťovaného stavu problematiky na základe rozhovorov s vybranými aktérmi a aktérkami a prináša výber z odporúčaných riešení.²

Slovenský dizajn ako súčasť medzinárodného priestoru

Na úvod poznámka k pojmom a ich význame. Vo svojom výskume používam predovšetkým pojmy medzinárodná spolupráca a medzinárodná prezentácia, slovné spojenia zahraničná prezentácia Slovenska/slovenského dizajnu a kultúrna diplomacia uvádzam v príslušných kontextoch a ako čiastkové fenomény. (Týmto prístupom sa z fokusu nestráca napríklad prezentácia, ktorá sa koná na Slovensku, no významným partnerom je zahraničný recipient.)

Na základe dlhoročnej práce v oblasti dizajnu si dokonca dovolím tvrdiť, že len pár desiatok priamo zainteresovaných aktérov si u nás uvedomuje potenciál dizajnu pre kultúrnu a ekonomickú diplomaciu a prezentáciu Slovenska ako kultúrno-politického subjektu v zahraničí, a ešte menej z nich s týmto potenciálom aktívne a kvalitne pracuje. Sú medzi nimi zástupkyne a zástupcovia inštitúcií – Slovenské centrum dizajnu, vysoké a stredné školstvo, organizátori komplexných podujatí alebo zástupcovia podsektorov dizajnu, napríklad Bratislava Design Week, Slovak Fashion Council, Slovak Game Developers Association.

Diplomacia a prezentácia krajiny sú aspekty, ktoré sú zaujímavé z hľadiska verejnej politiky (rezorty zahraničných vecí, kultúry, hospodárstva), zahraničná prezentácia toho, čo na Slovensku vzniká, sa stáva predmetom programov politických strán, kultúrna a ekonomická diplomacia ako taká je doménou špecializovaných štátnych inštitúcií (napríklad desať slovenských inštitútov či veľvyslanectvá). Dizajn sa v tejto prezentácii objavuje sporadicky a aj vtedy je tento záujem často založený na iniciatíve jednotlivcov.

Dizajnéri, dizajnérky a firmy majú predovšetkým logický záujem prezentovať svoju tvorbu (značku), exportovať svoje výrobky, zapájať sa do medzinárodných inovačných tímov. Aspekt prezentácie pod značkou Slovenska je druhotný. No, kultúrna identita je významným prvkom, ktorý v tvorbe mnohých hrá významnú rolu.

Z hľadiska všeobecného rozvoja je každopádne užitočnejšie pozerať sa na medzinárodnú spoluprácu ako na cieľ a spomínanú kultúrnu diplomaciu a zahraničnú prezentáciu Slovenska chápať ako nástroje a možnosti, ako sa k tomuto cieľu dopracovať, nie ako ciele samotné.

Akýsi „marketingový“ názov výskumu „Dizajn za humnami“ symbolicky vyjadruje ambíciu pozrieť sa za hranice – nielen geografické, ale aj mentálne. Slovenský dizajn nie je izolovaný ostrov, ale súčasť väčšieho, globálne prepojeného prostredia. Jeho vývoj je ovplyvňovaný nielen domácim prostredím, ale aj medzinárodnými trendmi a výzvami. Hoci názov „Dizajn za humnami“ môže evokovať pocit zaostalosti a rurálnu minulosť, v skutočnosti odkazuje na hranicu medzi domácim a iným, medzi známym a novým, a povzbudzuje nás k prekračovaniu týchto hraníc. (Metafora humna ako miesta, kde sa oddeľuje zrno od pliev, sa síce ponúka, no ja vo výskume skôr pracujem s definíciou hranice, vyhýbam sa degradácii akejkoľvek tvorivej činnosti na základe jedného z faktorov – úspech na medzinárodnej scéne je stále iba jedným z ukazovateľov úspešnosti dizajnérskej práce.)

Aktuálna situácia: Dobrý potenciál, obmedzené možnosti

Slovenský dizajn sa do medzinárodného kontextu dostáva tromi hlavnými cestami: prostredníctvom prezentácií v zahraničí (výstav a festivalov), medzinárodných spoluprác (výskumno-vývojové projekty, vzdelávacie projekty) a trhových vzťahov – komerčného exportu produktov a služieb.

Prezentácia slovenského dizajnu v zahraničí je komplexná a realizuje sa prostredníctvom viacerých aktérov:

Slovenské centrum dizajnu (SCD), príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, priamo realizuje medzinárodné aktivity a zohráva kľúčovú úlohu pri zbere dát o špecializovaných dizajnérskych činnostiach, hoci je dlhodobo finančne a personálne poddimenzované. Napriek tomu udržiava vzťahy s Parížom, Londýnom, Berlínom a Viedňou, kde usporadúva prezentácie a výstavy histórie a súčasnosti slovenského dizajnu, prirodzene spolupracuje s Českou republikou a Poľskom. SCD sa tiež snaží budovať systematickú spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami a je členom sietí múzeí dizajnu a úžitkového umenia AAD.

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) a jeho agentúry a organizácie, ako napríklad Slovak Business Agency (SBA), Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) podporujú inovačné programy alebo internacionalizáciu malých a stredných podnikov (MSP) prostredníctvom účasti na zahraničných veľtrhoch a výstavách. Ponuka síce zahŕňa podporu inovácií a technológií, ale chýbajú v nej špecificky vymedzené oblasti dizajnu. Dizajnéri a firmy sa musia „nájsť“ v ponuke zameranej všeobecne na rozvoj podnikania, ale dizajn je zahrnutý v definícii kreatívneho priemyslu, ktorý tieto inštitúcie majú vo svojej podpornej činnosti. Slovensko sa zúčastňuje na prestížnych prehliadkach EXPO, no táto prezentácia je často kritizovaná ako nehospodárna a nevyužívajúca potenciál dizajnu.

Individuálna prezentácia dizajnérov je považovaná za najživšiu formu propagácie, motivovanú snahou presadiť sa v zahraničí. Dizajnéri a dizajnérky sa prezentujú napríklad na Designbloku v Prahe, Maison&Objet v Paríži či Dutch Design Week v Eindhovene. Osobnosti ako Vlasta Kubušová a crafting plastics! studio, Štefan Sekáč alebo štúdio Werkemotion dokazujú, že slovenskí tvorcovia dokážu získať pozornosť aj na globálnej scéne. Príkladmi sú tiež Marína Žiaková, ktorá dostala ocenenia na svetovom festivale módy v Dubaji, alebo projekt Shelfium, ktorý zaujal klientov na Designbloku v roku 2024. Medzinárodné súťaže sú skvelou formou prezentácie, hoci finančné náklady spojené s prihláškou aj účasťou v súťaži sú často prekážkou. Red Dot Design Award je najznámejším ocenením, ktoré priťahuje dizajnérov a dizajnérky zo Slovenska. V štatistike ocenenia figuruje 17 dizajnov slovenských firiem a dizajnérov (Werkemotion je s tromi ocenenými priemyselnými produktmi jednou z najúspešnejších firiem, prevahu ocenených projektov zo Slovenska však vytvorilo štúdio Pergamen – obalový a knižný dizajn).

Medzinárodná spolupráca formou vytvárania projektov – vzdelávacích a výskumno-vývojových je predovšetkým doménou vysokých škôl, ktoré vyučujú dizajn. Vzdelávacie inštitúcie, ako napríklad Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU), Slovenská technická univerzita (Fakulta dizajnu a architektúry) majú medzinárodnú spoluprácu zakotvenú vo svojich stratégiách internacionalizácie zameraných všeobecne na všetky programy, ktoré školy realizujú. Školy aktívne podporujú interdisciplinaritu a medzinárodné projekty. Z podporných mechanizmov využívajú špecializované programy Európskej komisie (známy program Erasmus+ vrátane využívaných programov BIP – Blended Intensive Program, čo sú krátkodobé mobilitné projekty pre študentov v rámci partnerských univerzít, zahŕňajúce online aj fyzickú časť, sú dobré na sieťovanie a pritiahnu študentov k získavaniu zahraničných skúseností) a Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (prostredníctvom APVV – Agentúry na podporu výskumu a vývoja). Technická univerzita vo Zvolene sa aktuálne úspešne prezentuje projektom Zuzany Tončíkovej podporeným z APVV pod názvom BioWdesign. Za sebou majú organizátori prezentácie v najpopulárnejšej destinácii na Milan Design Week 2024 a pripravujú účasť na prehliadke Furniture China v Šanghaji v septembri 2025.³

Kultúrna a ekonomická diplomacia v oblasti dizajnu čelí výzvam. Chýba systematická podpora zahraničnej prezentácie a jasná koncepcia, čo je spôsobené najmä rezortizmom a nedostatočnou spoluprácou medzi ministerstvami kultúry, hospodárstva a školstva, a samozrejme ministerstvom zahraničných vecí. Dizajn by mal byť vnímaný ako kľúčový prvok vo všetkých projektoch interdisciplinárnej spolupráce, no ministerstvo kultúry v súčasnosti zahraničnú prezentáciu nepovažuje za prioritu a škrtá rozpočty inštitúcií.

Kultúrna a ekonomická diplomacia predstavuje významný nástroj, ktorým by štát mohol zviditeľniť slovenský dizajn. Príklady spolupráce Slovenského centra dizajnu s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (napr. výstava Dialógy.sk počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016⁴ alebo projekt Velvet Generation v Londýne v roku 2019⁵) ukazujú, že dizajn má potenciál byť reprezentatívnym prvkom národnej identity. Výskum však zároveň ukazuje, že takéto príležitosti sú zriedkavé a často závisia na jednotlivcoch a ich kontaktoch. Výnimočným projektom spolupráce SCD a ministerstiev bol Rok slovenského dizajnu 2021⁶ (plány organizátorov boli však do veľkej miery poznačené pandémiou COVID-19).

Podobne je to aj s účasťou na veľtrhoch. Projekty ako EXPO Dubaj 2020 či EXPO Osaka 2025 sú dôležité míľniky pre prezentáciu Slovenska, no dizajn ako odbor sa do nich dostáva len okrajovo a po tohtoročnej účasti Slovenska na EXPO zostala trpká pachuť nevyužitej príležitosti, keďže expozícia nespĺňala náročné kritériá súčasného výstavného dizajnu.

Z rozhovorov s aktérmi a aktérkami zo scény dizajnu vyplývajú ako najfrekventovanejšie tieto prehliadky a ich charakteristiky: Medzi odporúčané miesta a formy prezentácie patria medzinárodné festivaly a veľtrhy ako Designblok v Prahe, Milan Design Week, Maison & Objet v Paríži, Dutch Design Week v Eindhovene. Designblok (Praha) je považovaný za „skvelý festival, ktorý je čoraz viac medzinárodný a dôležitý pre česko-slovenskú komunitu“. Je finančne zvládnuteľnejší ako milánsky festival a je dobrou platformou na propagáciu študentských projektov. Viacerí respondenti výskumu odporúčali pre naše prostredie účasť každý rok kvôli vybudovaniu kontaktov a vzťahov v stredoeurópskom priestore. Milan Design Week (Miláno) je považovaný za „absolútny základ prezentácie dizajnu a dôležité miesto pre porovnávanie“. Prezentuje sa tu aj akademický dizajn (napr. doktorandské projekty z STU FAD). Je však finančne náročný. Maison & Objet (Paríž) či Dutch Design Week (Eindhoven) sú označované ako „dôležité, veľmi zaujímavé podujatia“, hoci sú u nás menej známe ako prehliadky v Prahe či Miláne. Design Nation (Belgicko) priniesol koncept B2B veľtrhu na pozvánky, ktorý putuje po Európe, už sa ho zúčastnili aj tvorcovia zo Slovenska (ateliér melismichalko). Iné prehliadky mimo Európy – Ázia s podujatiami v Šanghaji v Číne, v Japonsku, Indii, či bližšie teritóriá Blízky Východ (Izrael, Abu Dhabi) sú spomenuté ako miesta s „veľkým biznisovým potenciálom, ktoré by si vyžiadali zvýšený záujem“. USA sú považované za „priestor pre technologicky orientované projekty“.

Národné expozície či výbery na medzinárodných prehliadkach dizajnu sú osobitným modelom prezentácie. U nás ich však zabezpečuje skôr mimovládny sektor ako sústredená štátna koordinácia. Napríklad národnú expozíciu na najväčšom európskom hernom veľtrhu Gamescom v nemeckom Kolíne nad Rýnom organizovala stavovská organizácia Slovak Game Developers Association (po prvýkrát v histórii tu bolo Slovensko reprezentované národným stánkom v roku 2024). Prezentácia bola podporená z Fondu na podporu umenia, takže expozícia dostala aspoň čiastočný príspevok z verejných zdrojov. Už dlhoročnú tradíciu má účasť Slovak Fashion Council na London Fashion Week, kde organizátorky prezentujú výbery aktuálnej módy a textilného dizajnu zo Slovenska. Tieto expozície sú (či boli) organizované v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu.

Výzvy: Systémové slabiny a poddimenzovanie

Napriek spomenutým úspechom a potenciálu čelí slovenský dizajn viacerým systémovým problémom. Analytická časť výskumu identifikuje viacero problémových oblastí. Jedným z hlavných problémov je rezortizmus – neochota alebo neschopnosť ministerstiev spolupracovať a vytvárať spoločné stratégie pre podporu dizajnu. Chýba dlhodobá koncepcia, špecializované oddelenie pre medzinárodnú spoluprácu v inštitúciách (Slovenské centrum dizajnu), ale aj stabilné financovanie projektov v zahraničí.

Nedostatok koordinácie medzi aktérmi spôsobuje, že chýba jednotný rámec, ktorý by prepájal verejný, súkromný aj nezávislý sektor a umožnil systematickejšie plánovanie a realizáciu projektov, absentuje dlhodobá stratégia pre medzinárodnú prezentáciu. Inštitucionálna a hlavne systematická podpora je stále slabá. Slovenské centrum dizajnu, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v oblasti mapovania a podpory dizajnu, funguje dlhodobo s obmedzenými kapacitami. Aj spolupráca s ministerstvom kultúry, ministerstvom hospodárstva a ďalšími verejnými aktérmi je často nedostatočne koordinovaná. V praxi to znamená, že prezentácia slovenského dizajnu v zahraničí závisí na individuálnych kontaktoch, entuziazme a osobnej iniciatíve – nie na systémovej podpore.

Nedostatočná podpora a financovanie je kľúčovou prekážkou pre rozvoj medzinárodných projektov v inštitúciách. SCD je poddimenzované, čo mu bráni v plnohodnotnej účasti na veľkých medzinárodných podujatiach. Chýba systematická štátna podpora pre zahraničnú prezentáciu dizajnu, a to aj napriek snahám MH SR o podporu inovácií. Štátne orgány a financujúce inštitúcie často nechápu rozsah kreatívneho priemyslu (okrem potenciálu herného vývoja), čo vedie k neefektívnej podpore.

Medzi ďalšie výzvy patrí rozdielna úroveň komunikácie medzi inštitúciami, nedostatočné zdieľanie informácií a občasná rivalita medzi aktérmi. Príkladom dobrej praxe je spolupráca pri výskume histórie a prezentácii Školy umeleckých remesiel (SCD, SNG a SNM).

Ďalšou bariérou je slabé prepojenie dizajnu s priemyslom (problém, ktorý pretrváva už desaťročia). Mnohé firmy síce vyrábajú produkty so zahraničným presahom, no dizajnérov často nevyužívajú. Dizajn tak nie je vnímaný ako ekonomický faktor, ale skôr ako estetický aspekt. Výrobná infraštruktúra tiež trpí – chýbajú remeselníci a menší výrobcovia, čo núti dizajnérov outsourcovať výrobu do zahraničia (čo je tiež jedna z foriem medzinárodnej výmeny).

Príležitosti sú v internacionalizácii a digitálnych platformách, pričom pandémia COVID-19 ukázala, že digitalizácia a online prezentácia môžu byť efektívnym nástrojom pre export dizajnu. Príkladom je rastúci záujem o digitálne portfóliá, online výstavy a networking prostredníctvom sociálnych sietí. Slovenskí dizajnéri pôsobiaci v zahraničí môžu byť dôležitým mostom pre internacionalizáciu scény.

Byrokracia, konzervativizmus a politizácia taktiež brzdia rozvoj. Procesy na ministerstvách sú často pomalé (oneskorené rozhodnutia ohrozujú aj reputáciu inštitúcií). Zber dát je problematický, dizajnéri často ignorujú dotazníky štátneho štatistického zisťovania KULT 21-01 a 20-01 (špecializované dizajnérske činnosti a multimédiá) alebo uvádzajú nepresné údaje. Štátny prístup k zberu dát vnímajú ako „agresívny“ a formuláre ako „zastarané“. Štatistický úrad SR vníma štatistické zisťovanie striktne ako zákonnú povinnosť, kým pre Slovenské centrum dizajnu, poverené zberom dotazníkov, je zdrojom cenných informácií a SCD má záujem na optimalizácii celého procesu.

Tento stav tiež prispieva k „odlivu mozgov“ (brain drain), keď talentovaní dizajnéri a dizajnérky odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia a nie vždy sa vracajú alebo udržiavajú kontakt s domácou scénou a trhom.

Vo vzdelávacom sektore sú identifikované slabé alumni programy, čo sťažuje sledovanie a podporu absolventov pôsobiacich v zahraničí, ako aj budovanie komunity. Problémom je tiež nedostatočné vnímanie výskumného potenciálu dizajnu, čo sťažuje získavanie výskumných grantov.

Perspektívy: Ako ďalej?

Tretia rovina výskumu sa venuje návrhom riešení. Medzi odporúčania patrí vytvorenie verejne prístupnej dátovej bázy o aktivitách slovenského dizajnu v zahraničí, či rozvoj stratégií pre systematickú podporu a posilnenie spolupráce medzi štátom, školami, organizáciami a tvorcami. Opakuje sa výzva na prepojenie dizajnu s výskumom a inováciami. Dizajn by nemal byť len o tvorbe produktov, ale aj o formulovaní vízií, riešení spoločenských výziev a prepájaní rôznych disciplín – od architektúry po digitálne technológie. Významným krokom by bolo aktívne zapojenie komunity – tvorcov, organizátorov, pedagógov a prepojenie so strategickým plánovaním a politikou. Práve synergia medzi rôznymi aktérmi môže zabezpečiť, že slovenský dizajn bude vnímaný nielen ako estetická disciplína, ale ako významná súčasť kultúry, hospodárstva aj verejného priestoru.

Kľúčom k úspechu je systematické budovanie dlhodobých partnerstiev medzi verejnými, súkromnými a občianskymi organizáciami. (Inšpiráciou môže byť fínske Designmuseo a jeho Design Club, ktorý prepája firmy, dizajnérov a vytvára nové zdroje financovania.)

Odporúča sa posilniť úlohu dizajnu v kultúrnej a ekonomickej diplomacii, zapojiť veľvyslanectvá a kultúrne inštitúty do systematickej podpory slovenského dizajnu v zahraničí a vytvárať spoločné projekty so zahraničnými partnermi.

Digitalizácia otvára nové možnosti pre prezentáciu a export dizajnu. Odporúča sa investovať do online platforiem, digitálnych portfólií, virtuálnych výstav a networkingových podujatí, ktoré môžu osloviť globálne publikum.

Dôležitou súčasťou rozvoja je aj podpora vzdelávania, výskumu a prepájania akademickej sféry s praxou. Spolupráca so školami, univerzitami a výskumnými inštitúciami môže priniesť nové impulzy a inovácie.

Vybrané odporúčania pre verejnú správu – štát, inštitúcie, vzdelávanie:

Pre efektívnu podporu dizajnu je kľúčové, aby si štát uvedomil významnú úlohu dizajnu pre konkurencieschopnosť a budovanie národnej identity. Je nevyhnutné vytvoriť komplexnú stratégiu pre prezentáciu dizajnu v zahraničí, ktorá by bola nadrezortná a zahŕňala spoluprácu medzi všetkými relevantnými ministerstvami a inštitúciami.

Posilnenie Slovenského centra dizajnu by malo byť jednou z priorít. To zahŕňa finančné a personálne posilnenie, (znovu)zriadenie a dlhodobá existencia oddelenia medzinárodných vzťahov a projektov exportu dizajnu, ktoré by systematicky budovalo tím odborníkov pre medzinárodnú spoluprácu. Národná cena za dizajn by mohla slúžiť ako kľúčový algoritmus pre výber dizajnu na prezentáciu v zahraničí, zabezpečujúc kvalitu a odbornosť výberu prostredníctvom medzinárodných porôt.

Vo vzdelávacom sektore by školy mali mať systematické programy a vyhradených zamestnancov pre medzinárodnú spoluprácu a prezentáciu. Dôležitá je tiež systematická práca s absolventmi prostredníctvom alumni programov a zber dát na budovanie komunity. Investície do remeselného vzdelávania a jeho prepojenie s digitálnymi technológiami a umelou inteligenciou môžu zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského dizajnu. Školy by mali naďalej podporovať interdisciplinaritu a viesť študentov k formulovaniu nových vízií a definovaniu svojej roly v medzinárodnom diskurze.

Ďalšími riešeniami sú podpora malých výrobcov a zadávanie štátnych zákaziek dizajnérom, čo by pomohlo stabilizovať domácu produkciu a umožnilo im uchádzať sa o zahraničné trhy. Je potrebné zlepšiť komunikáciu štátu s dizajnérmi pri zbere dát a motivovať ich k správnemu vypĺňaniu štatistík KULT 21-01 a 20-01, ktoré sú nevyhnutné pre strategické plánovanie. Kľúčové sú aj strategické partnerstvá s biznisom, s väčšími aj menšími inovatívnymi spoločnosťami.

Namiesto striktne národnej identity sa odporúča exportovať slovenské skúsenosti a odborné riešenia v rozličných oblastiach (napr. vo výstavnom dizajne, tvorbe písma), ktoré sú v zahraničí vnímané ako kvalitné (nesústrediť sa len na vývoz produktov).

Je tiež potrebné zjednodušiť a podporiť sponzoring a možnosti viaczdrojového financovania, aby inštitúcie mohli prijímať finančnú pomoc. Aktívne budovanie medzinárodných kontaktov na všetkých úrovniach, od individuálnych po inštitucionálne, je nevyhnutné pre dlhodobé vzťahy a vyhľadávanie partnerov.

Záver: Od individuálnych úspechov k systémovej zmene

Záverečné myšlienky štúdie naznačujú, že slovenský dizajn má pevné základy, talentovaných autorov a autorky aj inštitúcie, ktoré by ho dokázali reprezentovať na medzinárodnej scéne. Čelí však systémovým prekážkam, najmä v oblasti financovania, koordinovanej štátnej podpory a schopnosti definovať svoju identitu v globalizovanom svete. Bez systematickej podpory, strategického myslenia a aktívneho budovania kontaktov zostáva jeho medzinárodná prezentácia roztrieštená a do veľkej miery závislá na jednotlivcoch. Výzvou zostáva prekonanie bariér v koordinácii, financovaní a spolupráci. Systematické budovanie partnerstiev, rozvoj kultúrnej a ekonomickej diplomacie, využitie digitálnych nástrojov a podpora vzdelávania môžu výrazne pozíciu slovenského dizajnu vo svete posilniť. Spoločným úsilím všetkých aktérov je možné dosiahnuť, aby slovenský dizajn nezostal „na humne“, ale stal sa rešpektovaným a viditeľným hráčom v globálnom priestore.

–––

1 Článok je jedným z viacerých výstupov výskumu medzinárodnej spolupráce a prezentácie slovenského dizajnu. Výskum Márie Beňačkovej Riškovej realizovaný v spolupráci s agentúrou dizajnDEPO (Soňa Trubíniová) a s podporou Fondu na podporu umenia, sa snaží komplexne zhodnotiť situáciu a perspektívy medzinárodnej prezentácie a spolupráce v oblasti slovenského dizajnu. Hlavným zámerom je poskytnúť verejne prístupný prehľad o stave medzinárodnej prezentácie slovenského dizajnu, vrátane zahraničného vývozu, medzinárodnej spolupráce a prístupu kultúrnej diplomacie, s cieľom vytvoriť informačné a dátové východisko pre budúce projekty a diskusie. Výstupy majú slúžiť ako východiskový rámec pre ďalší rozvoj, prípravu koncepcií a opatrení a tiež ako podklad pre individuálnych zástupcov a zástupkyne dizajnérskej komunity. Výsledky sú určené širokému spektru aktérov – od Ministerstva kultúry SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Slovenského centra dizajnu a Slovenského múzea dizajnu, cez nezávislé organizácie (BADW, SFC, SGDA), až po samotných dizajnérov, štúdiá, školy a donorov.

2 V článku sú zhodnotené rozhovory s dizajnérmi a organizátormi Michala Lipková, Ľubica Hustá, Marcel Benčík, Maroš Schmidt, Ľubica Kollárová, Soňa Trubíniová a informácie od Zuzany Tončíkovej, Kataríny Barlokovej a ďalších. Empirický výskum formou rozhovorov je len jednou z metód použitých pri výskume.

3 Viac aj v článku: https://scd.sk/clanky/poobhliadnutie-biowdesign-v-milane-a-parizi/

4 Putovná výstava slovenského dizajnu prezentovaná v piatich mestách: Berlín, Madrid, Londýn, Varšava a Viedeň. Viac informácií: https://scd.sk/clanky/pred-piatimi-rokmi-dialogy-sk/

5 Výstava k 30. výročiu Novembra 1989 na londýnskom veľvyslanectve v roku 2019. Viac informácií: https://scd.sk/?s=velvet+generation

6 Informácie o projekte Rok slovenského dizajnu 2021: https://scd.sk/rok-slovenskeho-dizajnu/

___

Autorka bude výskum prezentovať počas Bratislava Design Week na konci septembra 2025 a na ďalších fórach, na ktorých bude priestor pre diskusiu. Štúdia je publikovaná na: https://dizajndepo.sk/publikacie.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Po ukončení úspešnej expozície „100 rokov dizajnu na Slovensku 1918 – 2018“ – prvej expozície na Slovensku, ktorá priniesla prierez históriou a súčasnosťou slovenského dizajnu a úžitkového umenia, nadišiel čas na aktualizáciu a zreflektovanie nových diel a poznatkov. Slovenské múzeum dizajnu, spolu s ďalšími oddeleniami Slovenského centra dizajnu, kontinuálne vyhľadáva, sústreďuje a skúma dizajnérsku tvorbu na Slovensku. Dizajn na Slovensku dávno prekonal hranicu 100 rokov a preto sme sa rozhodli pripraviť preň novú expozíciu, ktorá zachytí jeho rozmanitosť, aktuálnosť a dôležitosť nielen v minulosti ale aj v 21. storočí.

Expozícia DIZAJN.SK

Nová expozícia Dizajn.sk, ktorú pripravujeme v priestoroch Múzea dizajnu (bývalej Galérie Satelit) v Hurbanových kasárňach v Bratislave, ponúkne pohľad na dizajn nielen ako na rad ikonických objektov, ale aj ako na spleť príbehov, ktoré ho formovali a stále formujú. Dizajn.sk  predstaví kurátorský výber reprezentatívnych, nadčasových a unikátnych diel slovenského dizajnu 20. a 21. storočia zo zbierok Slovenského múzea dizajnu. Okrem prvej expozície 100 rokov dizajnu na Slovensku 1918 – 2018 nadviaže aj na výstavné projekty SMD: Múzeum dizajnu, prosím, Škola – základ života I. a II. a Farebná šeď – Buntes Grau.

Základnou ideou pripravovanej expozície bude rozprávanie „malých“ príbehov – ideí, nápadov, objektov, autorov a autoriek, výrobcov, klientov i samotných používateľov. Každý z týchto príbehov je súčasťou širšieho kontextu „veľkých“ príbehov doby, spoločnosti a prostredia, v ktorom dizajn vzniká a žije. Expozícia tak ponúkne pohľad na samotné diela, a tiež na procesy ich vzniku, na jednotlivé časové prieniky, fenomény, osobnosti, idey či nápady, ako aj na hľadanie nových tvarových, materiálových, technologických a funkčných možností.

Dynamika a neustála aktualizácia

Dizajn na Slovensku je živý organizmus, ktorý sa neustále mení, rastie a rozvíja. Preto bude jednou z kľúčových vlastností novej expozície dynamickosť. Príbehy pokračujú a rozvíjajú sa o ďalšie návrhy, diela, autorov*ky, myšlienky, fakty, interpretácie. Expozícia tak nebude mať fixnú podobu – bude sa priebežne meniť v priestore aj čase. Príležitostne sa v nej budú objavovať nové akvizície, ktoré od roku 2018 rozšírili zbierky Slovenského múzea dizajnu alebo aj diela rezonujúce v Národnej cene za dizajn. Expozícia tiež počíta s krátkodobými akciami, ako je napríklad „Dizajn na jeden deň“, ktoré upriamia pozornosť na konkrétny predmet, osobnosť či výrobcu.

Dizajn ako skúsenosť

Expozícia bude koncipovaná tak, aby návštevníci*čky mohli dizajn vnímať všetkými zmyslami – intuitívne, cez tvary, materiály a farby. Príbehy dizajnu samozrejme spolutvoria aj ľudia, ktorí dizajnu „dávajú“ život – používajú ho, žijú s ním a napĺňajú jeho zmysel. Aj tie dostanú v expozícii svoj priestor pri prehliadkach, diskusiách a sprievodných podujatiach. Okrem toho, expozícia bude mať aj svoju rozšírenú podobu v online priestore – na webovej stránke Slovenského centra dizajnu, kde bude možné dozvedieť sa viac o dielach či osobnostiach a výrobcoch.

Nová expozícia Dizajn.sk bude miestom, kde sa história stretáva so súčasnosťou a kde vznikajú nové príbehy, ktoré budú inšpirovať ďalšie generácie. Príďte ich objavovať s nami – v Múzeu dizajnu aj online.

Sledujte web Slovenského centra dizajnu a naše sociálne siete, kde vás budeme priebežne informovať o prípravách a termíne otvorenia novej expozície. Príbehy pokračujú – buďte ich súčasťou!

Sprievodné programy v Múzeu dizajnu

V nových priestoroch múzea pripravujeme bohatý program sprievodných aktivít, ktoré budú tematicky nadväzovať na novú expozíciu, ako aj širšie reflektovať oblasť dizajnu. Návštevníci a návšteníčky rôznych vekových kategórií sa môžu tešiť na viaceré formáty:

• komentované prehliadky stálej expozície,
• lektorské výklady pre školské skupiny,
• komentované prehliadky spojené s workshopmi,
• prednášky,
• prezentácie úspešných dizajnérov, dizajnérok a dizajnérskych štúdií v rámci cyklu Klub dizajnu,
• Diskurz dizajnu – nepravidelné odborné diskusné stretnutia zamerané na aktuálne témy v oblasti dizajnu, určené predovšetkým pre odbornú verejnosť.

Veríme, že nový priestor Múzea dizajnu sa stane živým centrom stretnutí, výmeny názorov a inšpirácie pre všetkých milovníkov a milovníčky dizajnu.

Rastislav Čerešňa, Tatrapoint Adaptive – Mechanický písací stroj na písanie Braillovým písmom, 1997-98

Dizajnér Rastislav Čerešňa ešte ako študent dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave v akademickom roku 1997/1998 vytvoril písací stroj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Pri jeho navrhovaní dbal najmä na ergonomické požiadavky konečných užívateľov zo všetkých vekových skupín.

Napríklad za účelom určenia správnej šírky klávesnice a jej nastaviteľnosti skúmal rozpätia rúk detí aj dospelých a celý proces vzniku tohto písacieho stroja pripomienkovali samotní užívatelia. Silný farebný kontrast konečnej podoby dizajnu zároveň pomáha slabozrakým ľuďom v lepšej orientácii pri písaní.

Písací stroj dodnes vyrába a predáva do vyše šesťdesiatich krajín sveta slovenská firma ŠVEC a spol, s.r.o.

Súčasťou zbierok Slovenského múzea dizajnu je od roku 2014.

Národná cena za dizajn (NCD), najvyššie ocenenie v oblasti dizajnu na Slovensku, otvorila nový ročník! Prestížna celoštátna súťaž, ktorú organizuje Slovenské centrum dizajnu, pokračuje v tradícii podpory a prezentácie výnimočných diel slovenských dizajnérov a dizajnérok. Už viac než tri desaťročia NCD mapuje vývoj domáceho dizajnu a pomáha autorom presadiť sa nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodnom kontexte.

Nový ročník, nové výzvy

Rok 2025 prichádza s viacerými zmenami, ktoré reflektujú aktuálne spoločenské i ekonomické výzvy. V dôsledku štátnej konsolidácie verejných financií dochádza k určitým úpravám, no základná myšlienka a vysoká kvalita súťaže zostávajú zachované.

Organizátori kladú dôraz na dostupnosť a inkluzívnosť – diela budú prezentované nielen online, ale aj v mestskom verejnom priestore, čo ich sprístupní širšiemu publiku. Novinkou je aj elektronický katalóg, ktorý ponúkne digitálny prehľad všetkých nominovaných a ocenených prác.

„Napriek sťaženým podmienkam a náročnému obdobiu sme sa v Slovenskom centre dizajnu rozhodli tohtoročnú Národnú cenu za dizajn, venovanú prezentovaniu a oceneniu produktového dizajnu, realizovať s veľkým odhodlaním. Veríme, že zmeny, ktoré prezentáciu dizajnérov presunú najmä do online priestoru, budú aj pre nás príležitosťou a výzvou, ako ju uchopiť iným spôsobom. Som presvedčená, že toto naše odhodlanie prinesie širokej verejnosti možnosť pochopiť dôležitosť, zanietenie a rozsah práce našich dizajnérov, ktoré ďaleko presahujú naše hranice a majú zároveň aj veľký hospodársky potenciál. Už teraz ďakujeme všetkým citlivo reflektujúcim partnerom a podporovateľom a tešíme sa na prihlásené práce, ktoré potvrdia dôležitosť dizajnérskej tvorby a produkcie na Slovensku,“ uviedla Zuzana BÖHMEROVÁ, koordinátorka Národnej ceny za dizajn.

Sedem kategórií, nekonečno možností

Do súťaže sa mohli zapojiť profesionálni dizajnéri, študenti, výrobcovia aj klienti. Súťažné práce bolo možné prihlásiť do jednej zo siedmich kategórií:

• Móda a módne doplnky
• Šport a voľný čas
• Domov a verejný priestor
• Práca a mobilita
• Umenie, dizajn a remeslo
• Nové horizonty
• Študentský dizajn

Odborná porota, v zložení – Michala Lipková (predsedníčka poroty), Radek Hegmon, Bibiana Zdútová, Martin Šichman, Eva Slunečková, Bystrík Míček  a Claudia Banz – hodnotí originalitu, inovatívnosť, spoločenský a environmentálny dopad prihlásených diel.

V termíne od 23. 6. – 7. 7. prebieha prvé kolo hodnotenia poroty (online).

Druhé kolo hodnotenia bude prebiehať 21. – 22. 7. 2025 v priestoroch Slovenského centra dizajnu v Bratislave.

Kto stojí za vizuálom NCD25?

Vizuálnu identitu tohto ročníka vytvorila dvojica Barbara Kowalczuková a Terézia Denková, absolventky Ateliéru Typolab na VŠVU. Ich návrh vychádza z procesu tvorby dizajnu – silikónových a sadrových foriem či štočkov – a symbolicky odkrýva často neviditeľnú, no dôležitú stránku dizajnérskej práce.

Vyhlasovatelia súťaže:

Ministerstvo kultúry SR

Slovenské centrum dizajnu

 Realizačný tím:

Koordinátorka NCD: Zuzana Böhmerová

PR, kontakt pre médiá: Katarína Barloková

Grafický dizajn: Barbara Kowalczuková, Terézia Denková

Riaditeľ SCD: Maroš Schmidt

Odborná spolupráca: Silvia Seneši Lutherová

Spolupráca: Slovenské múzeum dizajnu

Partneri SCD
Generálny reklamný partner: J&T BANKA
Hlavný partner: Antalis
Exkluzívny mediálny partner: Designum

 Partneri NCD25
Hlavný mediálny partner: REFRESHER

Mediálna podpora NCD:
Aktuality.sk
Archinfo
Čerstvé ovocie
Denník N
DeTePe
Dobré noviny
Interez
Protisedi.cz
Rádio FM

Na čítanie za mesiac JÚN odporúčame výber časopisov o súčasnom dizajne a architektúre!

Navštívte knižnicu dizajnu SCD a doprajte si dobré čítanie na leto.

Knižnica dizajnu SCD je jedinečná svojou pestrou ponukou prestížnych svetových časopisov z oblasti dizajnu, módy aj architektúry. Ponúkame Vám výber niekoľkých, ktoré vám prinesú prehľad o najnovších projektoch, osobnostiach a ideách z oblasti kreatívnych odvetví:

Wallpaper*
Ikona medzi magazínmi o dizajne, architektúre, móde, umení a životnom štýle. Wallpaper* je známy svojím globálnym záberom, objavovaním nových talentov a inovatívnym pohľadom na svet kreativity. Každé číslo prináša exkluzívne rozhovory, reportáže a vizuálne pôsobivé fotografie, ktoré inšpirujú a udávajú trendy.

FRAME
Medzinárodný časopis z Amsterdamu, ktorý sa venuje interiérovému dizajnu, architektúre, produktovému a výstavnému dizajnu. FRAME je rešpektovaný pre svoj dôraz na interiérovú architektúru ako kreatívnu disciplínu a pravidelne predstavuje najzaujímavejšie realizácie a osobnosti z celého sveta.

ABITARE 643
Aktuálne číslo talianskeho magazínu ABITARE sa venuje prepojeniu architektúry a prírody, novým trendom v bývaní aj udržateľnosti. Nechýbajú reportáže o významných stavbách, rozhovory s tvorcami ako David Adjaye a pohľady na najnovšie nábytkové kolekcie zo Salone del Mobile v Miláne.

Design Diffusion news (DDN)
Svetové novinky z dizajnu, architektúry a interiérov. DDN prezentuje inovatívne projekty, trendy aj technologické novinky, sleduje dianie na veľtrhoch a výstavách a ponúka rozhovory s poprednými tvorcami. Ideálny zdroj pre tých, čo chcú byť v obraze o globálnom dianí v dizajne.

The Architectural Review
Jeden z najvýznamnejších architektonických časopisov na svete, ktorý už desaťročia formuje diskurz v architektúre a dizajne. Prináša podnetné eseje, recenzie, predstavenia výnimočných stavieb aj reflexie spoločenských tém, udržateľnosti a urbanizmu.

Auto & Design
Magazín pre fanúšikov automobilového dizajnu a technológií. Od skíc po finálne modely, Auto & Design analyzuje projekty, predstavuje nové trendy v automobilovom aj priemyselnom dizajne a venuje sa inováciám v materiáloch a technológiách. Nechýbajú exkluzívne pohľady do dizajnérskych štúdií svetových značiek.

Vogue
Legendárny magazín, ktorý je synonymom pre módu, štýl a kultúru. Vogue ovplyvňuje módny priemysel už viac ako 130 rokov, prináša ikonické fotografie, rozhovory s osobnosťami a sleduje najnovšie trendy v oblasti haute couture, krásy aj spoločnosti.

KONCEPT
Slovenský magazín o architektúre a jej presahoch do ďalších disciplín. Každé číslo prináša rozhovory s architektmi, odborníkmi a pohľady na aktuálne témy v oblasti plánovania, výstavby aj rekonštrukcií. KONCEPT je určený nielen profesionálom, ale aj študentom a všetkým záujemcom o súčasnú architektúru.