Newsletter

Dielo dizajnu

Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999

Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave

Prejsť na dielo dizajnu

Osobnosti dizajnu

Odevné závody kpt. Nálepku, Prešov

Firma Magura vznikla v Prešove v roku 1939. Po vojne, v roku 1948, ju spolu s ďalšou prešovskou odevnou firmou Jána Bohňu znárodnili a začlenili pod podnik ODEVA. V nasledujúcom období pokračovali transformačné procesy, až opäť odčlenený prešovský podnik začal od roka 1953 fungovať pod názvom Odevné závody kapitána Nálepku (OZKN). Kým v roku 1947 mal podnik 700 zamestnancov, ku koncu 70. rokov ich počet presiahol 6 000. Okrem centrálneho závodu v Prešove mal pobočné prevádzky v Košiciach, Michalovciach, Lipanoch, Svidníku a neskôr v Humennom. Vyrábali sa tu detské odevy, ako aj pánske oblečenie na voľný čas a pracovné odevy. V roku 1986 vyprodukovali takmer 9 miliónov výrobkov – v ponuke boli najmä chlapčenské a pánske nohavice, plášte, pracovné odevy, obleky pre deti predškolského a školského veku, bavlnené a syntetické kabáty, polyamidové bundy pre všetky vekové kategórie. V návrhárskej dielni pracovalo päť návrhárok. Už v 50. rokoch sa začalo vyrábať na export. Šilo sa nielen do socialistických krajín, najmä do Sovietskeho zväzu, ale aj do Etiópie, na Maltu, do Jordánska, Líbye, Iraku, Bahrainu, Kuvajtu, Libanonu, Libérie, Ugandy, Zambie, na Island, do Jemenu, Kanady, Švédska, Nórska, Rakúska, Švajčiarska, NSR atď.

Prejsť na profilPrejsť na profil

Designum

Designum 4/2025

Slovenské centrum dizajnu

Designum 3/2025

Slovenské centrum dizajnu

Designum 2/2025

Slovenské centrum dizajnu

Designum 1/2025

Slovenské centrum dizajnu
Prejsť na archív
Skip to content