Články
Keď sa móda stretne s algoritmom
Interiér ako rámec. O výstave PREBÝVANIE
Najnovšie správy
Kniha mesiaca JÚL
DESIGNUM 2/2026 JE VONKU!
Letný režim v Múzeu dizajnu a Knižnici dizajnu
Newsletter
Výstavy
Letná výstava v Múzeu dizajnu
FÓRUM DIZAJNU 2026. Noví materialisti
MÁRIA ŠTRANEKOVÁ: MATERIAL MEMORY
Akcie
ZOBRAZIŤ VIAC / Interiéry a výstavný dizajn Vojtecha Vilhana
UVEDENIE KOLEKCIE RIEKA
Noc múzeí a galérií v Slovenskom múzeu dizajnu
Dielo dizajnu
Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999
Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave
Osobnosti dizajnu
Jozef Gašparík
Raná tvorba Jozefa Gašparíka (nar. 1957) sa rodila počas štúdií na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení (1976 – 1982) v ateliéri profesora Dušana Kuzmu. Začiatkom osemdesiatych rokov sa tu z Kuzmových študentov a ich spolužiakov z ateliéru Vojtecha Vilhana sformovala skupina, ktorá mala zásadný význam pre vytvorenie alternatívy k dovtedy nespochybniteľnej modernistickej doktríne tvorby na Slovensku. Zatiaľ čo cesty ostatných členov zoskupenia sa uberali rôznymi smermi, Jozef Gašparík kontinuálne rozvíjal tú polohu tvorby, ktorou sa predstavil pri spoločných vystúpeniach. V súlade s prúdom postmoderny spochybňoval modernistické postuláty (orientáciu na sériovú mechanizovanú výrobu, funkcionalizmus, prísnu jednoduchosť, „pravdivé“ priznávanie materiálov, technológií a konštrukcie), no kontrastnými deštruktívnymi zásahmi modifikoval populárne „memphisovské“ uhladené dekoratívne formy. Jeho koncepciu môžeme azda nazvať postmemphisovským punkom.
Designum
Designum 2/2026
Designum 1/2026
Designum 4/2025