Národná cena za dizajn – maratón v kombinácii s päťbojom

Seriál venovaný 30. výročiu existencie SCD pokračuje článkom o kľúčovom projekte inštitúcie, súťažnej prehliadke Národná cena za dizajn (NCD). Tento rok sa výnimočne dajú vidieť spolu výstavy dvoch ročníkov, aktuálneho, venovaného produktovému dizajnu a minulého, ktorý prezentoval komunikačný dizajn. Ako tomu bolo v predchádzajúcich ročníkoch a akými zmenami cena postupne prešla a prechádza?

Nebudem na tomto mieste písať sumár ocenení či štatistiky jednotlivých ročníkov, tieto informácie sú prístupné v katalógoch NCD, v špecializovaných číslach časopisu Designum, na webovej stránke SCD a v archívoch rôznych médií. V roku 2021 sa v SCD napĺňa nová stránka, takže kým budú všetky informácie o histórii NCD kompletné online, štatistiky a sumár každého ročníka sa dajú nájsť aj vo výročných správach, a dôležitým zdrojom informácií, predovšetkým o dielach prezentovaných a ocenených, sú sprievodné videá na YouTube kanáli SCD.

Zameriam sa na pripomenutie zásadných bodov typických pre prácu na takejto veľkej prehliadke, reforme, ktorú sme postupne uskutočnili a otázkam, ktoré NCD čakajú.

Ako v celom seriáli, venujem sa posledným rokom, nie celému obdobiu tridsiatich rokov existencie SCD. Pripomeniem ale pár zaujímavých faktov. NCD sprevádzala centrum takmer od začiatku. Už v roku 1993 organizovalo SCD prehliadku pod názvom Dobrý design, ktorá sa odvtedy konala bienálne. V roku 1995 sa zmenil názov na Cena Slovenskej republiky za design a od ďalšieho ročníka sa v roku 1997 ustálil názov Národná cena za dizajn.¹ Od roku 2005 sa k vyhlasovateľom ceny pridal zriaďovateľ SCD, Ministerstvo kultúry SR. Postupne sa súťaž rozrástla na takmer festival dizajnu, jeho súčasťou je samozrejme výstava porotou vybraných diel, odovzdávanie cien, ale pribúdali aj sprievodné programy, takže dnes je štandardnou súčasťou komentovaná prehliadka výstavy, prezentácia ocenených diel a stretnutie s ich autormi, diskusie na aktuálne témy, či malé konferencie. Súťaž sprevádzali typické videá s ocenenými, ktoré sa premietali počas udeľovania cien (dajú sa vidieť na YouTube kanáli SCD).²

Minulý ročník 2020 poznačila pandémia koronavírusu, takže odovzdávanie cien za komunikačný dizajn nahradil netradične celovečerný film o ocenených, pripravený v podmienkach karantény.³ Výstava sa konala v dovtedy neprístupných priestoroch Hurbanových kasární na strane Mariánskej ulice a kvôli karanténnym opatreniam zostala nainštalovaná počas celého roka, aby ju mohlo v prestávkach počas uvoľnenia opatrení vidieť čo najviac návštevníkov. Organizátori sa napokon rozhodli nechať ju prístupnú aj počas aktuálneho ročníka o produktovom dizajne, takže po ôsmich rokoch sa znovu stretli všetky oblasti dizajnu pod jednou strechou.

V roku 2011 sa konal desiaty ročník súťaže v bratislavskom Dome umenia, ktorý bol spojený s oslavou 20. výročia založenia SCD v podobe výstav a diskusií a s kolekciou venovanou projektu zakladania múzea dizajnu. Výstava v roku 2013 bola už v nových priestoroch v Hurbanových kasárňach v Bratislave, v galérii Satelit, pričom v podkroví kasární sa konalo udeľovanie cien (tento priestor sme si neskôr vyžiadali od MK SR a zriadili sme v ňom expozíciu múzea 100 rokov dizajnu). Stále hovoríme o bienálnej periodicite podujatia, ktoré prezentovalo všetky oblasti dizajnu. V tom ročníku bola udelená len hlavná cena v oblasti produktový dizajn, za komunikačný dizajn cenu porota neudelila, čo naznačilo istú krízu fungovania súťaže. Počet prihlásených diel sa pohyboval okolo čísla 150, z čoho viac ako polovicu tvorili študentské práce, a hlavne v oblasti komunikačného dizajnu počet prác viditeľne nekorešpondoval s rozvojom odboru (okolo 30 diel prihlásených v každom ročníku). Tvorba z oblasti multimédií nebola zastúpená takmer vôbec, takže sa čoraz viac ozývali kritické hlasy, ktoré tvrdili, že národná cena neukazuje obraz slovenského dizajnu pravdivo. Opakovane bolo počuť množstvo pripomienok a otázok o vývoji a smerovaní súťaže – o jej prehodnocovaní v kontexte súčasnosti, o potrebe zmeny kategórií, cenách a schopnosti osloviť celé spektrum dizajnérskej verejnosti alebo absencii niektorých oblastí dizajnu v súťaži.

Zmena periodicity 2015/2016

Hoci zmena periodicity z bienále na každoročnú prehliadku s oddelenými kategóriami sa niekedy pripisuje začiatku môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľky SCD, nie je to tak. Túto zmenu urobili už moje predchodkyne od roku 2015, kedy bola po prvýkrát oddelená cena za produktový dizajn a komunikačný dizajn. V roku 2016 som už nastupovala do riaditeľskej funkcie s plánom zorganizovať NCD so zameraním na komunikačný dizajn. V rokoch 2011 a 2013 som bola v porotách NCD, takže som sa vedela postaviť k niektorým problémom. Napriek tomu, skúsenosť z organizácie súťaže nie je nahraditeľná žiadnym štúdiom metód a systému. Zmeny, ktoré som už počas tejto skúsenosti iniciovala alebo podporila, sa diali paralelne s prácou a boli založené na „drine“ interných zamestnancov aj externých spolupracovníkov.

Výhody rozdelenia ceny sú zrejmé, prezentácia je ucelenejšia kvôli typológii, vzniká príležitosť na konfrontáciu v rámci jednotlivých odborov dizajnu, a tak je súťaž kvalitnejšia a objektívnejšie plní svoju úlohu. Zo začiatku však bolo potrebné dizajnérsku verejnosť presvedčiť, že súťažná prehliadka organizovaná verejnou inštitúciou sa mení a bolo treba získať si jej dôveru. Pre budúcu zmenu kategórií bolo treba dosiahnuť to, aby sme mali v súťaži dostatok prihlásených prác. Počet 343 diel prihlásených do NCD 2016 ukázal, že cesta zmien je správna. No vidím aj nevýhodu tohto rozdelenia – prehlbujú sa rozdiely vo vnímaní rôznych disciplín dizajnu a konfrontácia všetkých disciplín dizajnu v rámci jedného obdobia nie je okamžitá.

Komunita a ľudia

Medzi dôležitými krokmi, ktoré sme urobili po mojom nástupe, bol priebežný prieskum v spolupráci s odbornou verejnosťou, ako by mala NCD vyzerať. Myslím si, že súťaž dizajnu patrí najviac odbornej komunite, až potom všetkým ostatným. Konzultovala som veľakrát s jednotlivými dizajnérkami a dizajnérmi, so zástupcami Únie grafických dizajnérov Slovenska (Juraj Blaško, Martin Bajaník) a v marci 2019 sme zorganizovali debatu o NCD pod názvom Diskurz dizajnu: Otázky Národnej ceny za dizajn ⁴, v ktorej sme si overili potrebu niektorých zmien a názory odbornej verejnosti.⁵

To, že cena patrí komunite, sa prejavilo intenzívnejším zapojením dizajnérok a dizajnérov do organizácie súťaže. Súťaž má vždy koordinátorku z SCD, do roku 2017 ňou bola Margita Michlíková, neskôr Soňa Trubíniová, ktorá NCD koordinuje doteraz v spolupráci s Oddelením produkcie a programov pre verejnosť SCD. Intenzívne sa do prípravy zapájalo vedenie inštitúcie, predtým Katarína Hubová a Adriena Pekárová, neskôr Mária Rišková a Maroš Schmidt, ktorý vedie SCD v súčasnosti. No už ročník 2016 ukázal, že otvorením sa profesionálom zvonku môže prehliadka (a samozrejme, že každá aktivita) len získať na kvalite, hoci pre interných zamestnancov môže byť tento spôsob manažmentu náročnejším. Participácia v roku 2016 bola bezprecedentná – príspevok k systému organizácie a cenná pomoc od Jula Nagya, práca Róberta Parša a predovšetkým Anny Ulahelovej i študentov Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU, ktorých Anna aktivizovala, prispeli k desaťnásobnému nárastu prihlásených prác a naštartovaniu záujmu dizajnérskej verejnosti o súťaž. Ďalší ročník bol venovaný produktovému dizajnu a úspech sa zopakoval. Od ďalšieho roka sme už zaviedli „povinnú“ funkciu kurátora/kurátorky z externého prostredia (v roku 2018 Eva Kašáková, 2019 Marián Laššák, 2020 Boris Meluš, 2021 Sylvia Jokelová), okrem kurátorov naďalej spolupracovali na formovaní zmien prehliadky aj iní profesionáli (napríklad štúdio Andrej & Andrej v ostatných dvoch ročníkoch).

Pamätné sú napríklad guerillové videá z roku 2016, ktoré natočili študenti KVK pod vedením Anny Ulahelovej ako úvodnú kampaň pri prihlasovaní sa do súťaže.

Takže, ak hovoríme o tom, kto naštartoval zmeny v NCD, tak to bola samotná komunita dizajnérov. Ich kritické postoje, efektívna mobilizácia, všestranná podpora a záujem o účasť v súťaži spôsobili, že NCD nabrala druhý dych a napriek niektorým kultúrno-politickým problémom ma podržali na nastúpenej ceste.

Kategórie a oblasti

Hľadanie „správnej“ štruktúry NCD patrí pre mňa do množiny činností definujúcich tekutosť našej doby. Predchádzajúce členenie na profesionálny dizajn a študentský dizajn, čiastočne násobené delením na produktový a grafický (komunikačný) dizajn sa ukázalo byť málo určujúcim.

Do roku 2013 boli udeľované dve hlavné ceny: za priemyselný dizajn a grafický dizajn, ktoré reprezentovali dané oblasti, s výnimkou úplne prvého ročníka (1993), kedy mala cena 7 oblastí.⁶ Od roku 2015 sa kategórie začali ďalej štruktúrovať, najskôr len v náznaku – pribudla kategória Experimentálny dizajn, ktorej sa mohli zúčastniť aj profesionáli, aj študenti. Problémom býval však počet prihlásených prác. Pri niekoľkých desiatkach prihlásených diel je ťažké udeľovať ceny podľa oblastí. Keď sa v komunikačnom dizajne v roku 2011 prihlásilo 27 diel, tak ďalšie členenie na druhy (knižný dizajn, identita, písmo a pod.) by vyznievali nepatrične. Takže rozhodnutie posudzovať prihlásené diela v spoločnom balíku bolo nevyhnutnosťou, no bol to aj jeden z dôvodov, prečo dizajnéri strácali záujem o účasť v súťaži. Často padal argument, že sa nedá porovnávať vývoj automobilu s dizajnom knihy (z hľadiska objektívnych vlastností sa to samozrejme dá, každý dizajn má svoje zákonitosti, ktoré sa dajú zhodnotiť, no z hľadiska kultúrneho má každá oblasť dizajnu svoju históriu a vývoj, na ktoré treba prihliadať pri hodnotení).

Postupne sa rodila odvaha nastaviť štruktúru podľa oblastí s hybridným systémom. Po prvýkrát sa aplikovala v roku 2020 pod vedením kurátora Borisa Meluša, a to veľkolepo 11 kategóriami komunikačného dizajnu, ktoré obsiahli všetky doterajšie okruhy. Nevypadol ani študentský dizajn, ktorý je dôležitou súčasťou súťaže a zohľadnili sa rôzne formy práce s dizajnom (aj koncepty, experimenty a pod.). Niektoré kategórie predstavujú jednotlivé disciplíny (Písmo), niektoré sú voľnejšie (Nové horizonty).⁷ Na finalizácii kategórií spolupracoval celý tím NCD, vrátane autorov vizuálu a kampaní (Andrej Barčák, Andrej Čanecký). Tento rok vznikala po prvýkrát štruktúra súťaže produktového dizajnu, ktorú nastavila kurátorka Sylvia Jokelová. Sylvia si tiež prizvala ku konzultácii profesionálov z SCD aj externého prostredia. Vznikli príťažlivé a otvorené kategórie, ktoré korešpondujú so súčasnými trendmi.⁸

Vytvorenie kategórií podľa oblastí alebo okruhov bolo veľkým krokom v rámci NCD, pomáha verejnosti pochopiť rozmanitosť a všadeprítomnosť dizajnérskej práce, klientom a výrobcom konfrontovať sa z hľadiska jednotlivých segmentov trhu, dizajnérkam a dizajnérom ponúka oveľa priamejšiu kontextualizáciu ich tvorby.

Názov, identita a trofeje

O slove „národná“ v názve ceny sa niekoľkokrát a opakovane debatovalo, slovo národný nevie pokryť rôznorodosť a multikultúrnosť typickú pre dizajnérsku tvorbu postmoderny a súčasnosti. Pôvod tohto názvu je ale zrejmý, išlo o teritoriálno-kultúrne vymedzenie, aby organizátori vedeli jasne určiť podmienky. Prvý ročník bol experimentom a hovoril o dobrom dizajne. V druhom ročníku v roku 1995 sa táto otázka riešila celým názvom (cena Slovenskej republiky) a o dva roky neskôr už bola cena nazvaná národnou.⁹ V novom tisícročí, pri hľadaní názvu pripravovaného múzea dizajnu, sme čelili podobnej otázke a zvolili sme cestu použiť iba slovo „slovenské“, neduplikovať národné vymedzenie, ako to je v klasických inštitúciách zriadených v 20. storočí (SNG, SNM). Paralelne sa viedla zaujímavá diskusia, či a čo je „slovenský dizajn“. Túto otázku sme snáď definitívne uzavreli otvorením expozície 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018.¹⁰ Viem, slová niekedy dokážu zabíjať, otázku jazykovej citlivosti a sily slova neznevažujem, no v minulých rokoch som sa pragmaticky rozhodla riešiť iné problémy NCD a názov fixovať v ustálenej podobe. Istý posun sme dosiahli úpravou názvu v anglickej verzii na Slovak Design Award¹¹, prihlásili sme sa tak do rodiny „národných“ cien, ktoré majú v názve odkaz na krajinu alebo teritórium.

K identite súťaže patrí aj jej vizuálna identita. Logá NCD prechádzali rôznymi obmenami, až sme v roku 2016 ustálili logotyp súťaže nadväzujúci na novú vizuálnu identitu SCD od Ondreja Jóba, ktorý modifikoval systém Emila Drličiaka založený na logu z roku 2010. Musím dodať, že logotyp výraznejšie využívajú len niektorí autori vizuálnej identity jednotlivých ročníkov. Objavujú sa názory, že NCD by mala mať stály vizuál kvôli rozpoznateľnosti, čo sa mi zdá byť už prekonanou metódou. Ja som zástankyňou osobitého štýlu každého ročníka, značka NCD by sa mala etablovať inými prostriedkami ako opakujúcou sa identitou.

Cena ako objekt, ktorý si ocenení vezmú so sebou z udeľovania ocenení, je ďalšou otázkou, ktorú som na základe môjho odborného presvedčenia ignorovala. Cena ako trofej nám trochu pripomína porovnanie so športom, ktoré často prichádza ako argument proti organizácii súťaže. V kultúre sa vraj nedá súťažiť. To si nemyslím, porovnávanie a konfrontácia posúvajú dopredu každú oblasť. Exaktne sa iste nedajú merať výsledky tvorivej činnosti tak, ako výkony v športe, no súťaže nám pomáhajú k definícii kritérií daného odboru. Trofeje v podobe sošiek, objektov, suvenírov sú však podľa mňa prežitým prvkom (na moje prekvapenie som ale po čase v debatách o zmenách zistila, že mnohí ľudia trofeje milujú, na čo treba pri ďalšej organizácii NCD prihliadnuť). Objektom som sa preto vyhýbala a nahrádzali sme ich iba diplomom, resp. inak graficky spracovaným prvkom (napríklad v roku 2020 to bola medaila, ktorá nadviazala na vizuál ročníka pracujúci s miestom konania výstavy – bývalými kasárňami). 21. storočie sme radšej potvrdili digitálnymi banermi, ktoré dostali všetci ocenení a finalisti na mieru a mohli tak spropagovať svoj úspech v súťaži.

Odbornosť a reprezentatívnosť

Ďalším, každoročne diskutovaným nástrojom súťaže, je zloženie poroty. Počas existencie súťaže v nej pracovali vždy odborníci z oblasti dizajnu, občas doplnení zástupcami súvisiacich inštitúcií (MK SR). Subjektívnosť a objektívnosť posudzovania nadväzuje na predchádzajúcu úvahu o športe. Porotcovia majú náročnú úlohu v pomerne krátkom čase pochopiť a zhodnotiť stovky projektov. Samozrejme, vychádzajú zo svojej skúsenosti a znalostí dizajnu a jeho oblastí, no objektívne kritériá hodnotenia tiež existujú. V štatúte NCD sú jasne popísané niektoré princípy, ktorými sa poroty riadia – originalita a inovatívnosť, kvalita, súlad rôznych aspektov riešenia, etické, sociálne a ekologické aspekty. To sú všeobecné vlastnosti, pričom záleží na rozhľadenosti členov a členiek poroty, aby porovnaním všetkých prihlásených prác našli v danom ročníku dizajny, ktoré najviac vyjadrujú súčasný dizajn. Z diskusií s dizajnérmi vyplynulo, že aj zloženie poroty ich môže motivovať k prihláseniu práce do súťaže. Rešpektované osobnosti a, áno, aj osobnosti zo zahraničia, zvyšujú dôveru v objektívnosť hodnotenia. Počas ostatných ročníkov sme otočili zloženie poroty. Namiesto väčšiny odborníkov zo Slovenska s jedným zástupcom zo zahraničia sme zaviedli systém väčšiny zo zahraničia (a z rôznych krajín) doplnenej slovenskými odborníkmi. Vypozorovala som, že hoci zahraničným porotcom treba občas dovysvetliť kontext špecifický pre Slovensko (slovné hračky v komunikačnom dizajne, osobitné podmienky výroby…), dizajn hovorí naozaj univerzálnym jazykom. Diskusie poroty patria k najzaujímavejším odborným udalostiam a v týchto debatách sa konsenzus vždy dostaví. Porotcovia hovoria spolu po anglicky, a to ďalej posunulo úroveň súťaže – vyžadujeme prihlášky aj v anglickom jazyku, čo pripravuje našich dizajnérov aj študentov na medzinárodnú konfrontáciu. Aby sme vedeli urobiť niekoľko kôl hodnotenia, vyvinuli sme pre porotu osobitný hodnotiaci systém, kde si môžu prezerať všetky práce a vkladať svoje hodnotenia a poznámky. Systém pôvodne vyvinul Robert Paršo pre hodnotenie súťaže Trienále plagátu Trnava a upravili sme ho pre potreby NCD.

Z hľadiska PR sa takáto prehliadka zdá byť jednoduchou úlohou. Prehliadka má však pred sebou hybridné ciele. Balansuje na hrane byť vysoko odbornou akciou a zároveň zaujať čo najširšiu verejnosť. NCD je a bude súťažou pre profesionálny dizajn, táto podmienka sa z organizácie nestratí. Tým sa definuje a je príťažlivá pre rôzne skupiny. Ako ju čo najviac priblížiť k verejnosti je permanentnou otázkou, ktorou sa jej organizátori sústavne zaoberajú. Napríklad, opakovane vyvstáva požiadavka vysielať udeľovanie cien v televízii, ako je to napríklad v Czech Grand Design. Nízky rozpočet NCD a problematické nastavenie reklamných spoluprác verejných inštitúcií, spolu s obavou o nízku účasť dizajnérov, tomu doteraz nepriali. V súčasnosti SCD nastúpilo na trend tvorby videí, vysielania diskusií online a pripravujú sa aj dokumenty o dizajne pre televíziu. Verím, že viac dizajnu v ešte stále populárnom televíznom vysielaní sa dočkáme, či to bude aj udeľovanie cien NCD, ukáže čas.

Charakter slávnosti udeľovania cien je veľmi citlivým bodom. V minulosti bol kritizovaný výber moderátorov a istá provinčnosť tejto udalosti. Jedni hovoria, že to má byť príležitosť pre všetkých, ktorí dizajn robia, aby sa stretli a oslávili súčasný dizajn, iní by chceli vidieť galavečer na najvyššej úrovni s VIP hosťami. Na rovinu, „smotánkizácia“ nášho prostredia väčšinou vyznieva komicky, preto je potrebný precízne vyvážený formát večera, kde má svoje miesto humor,¹² nenápadné vzdelávanie publika, no ktorý je na vysokej úrovni vizuálnej a organizačnej. Žiaľ, financovanie NCD formou prioritného projektu MK SR, je brzdou v stabilizovaní súťaže. Každý ročník štartuje v opakujúcej sa finančnej neistote. Preto je napríklad problém začať organizovať každý ročník v dostatočnom predstihu a plánovať zmeny problematických oblastí.

Pozitívne efekty zmien

Národná cena za dizajn je vlajkovou aktivitou SCD a za 28 rokov svojej existencie nesporne spôsobila, že verejnosť sa viac začala zaujímať o dizajn, súťaž podporila množstvo kontaktov medzi dizajnérmi a výrobcami. Dizajn je aj vďaka NCD vnímaný realistickejšie, zviditeľňujú sa ľudia, ktorí dizajn tvoria, a to nielen samotn(é)í dizajnér(ky)i, ale i výrobcovia a podporné povolania. SCD sa podarilo prepojiť zbierkotvornú činnosť a prezentáciu súčasného dizajnu, takže množstvo diel vystavených na NCD sa po výstave dostáva do Slovenského múzea dizajnu, a tým sa buduje solídna základňa pre štúdium súčasného dizajnu.

Poukázaním na význam ekologických a sociálnych funkcií dizajnu určite cena prispela k zmene zmýšľania verejnosti, dizajnérov i politikov. Trochu nepochopené dočasné ocenenie Dizajn s pridanou hodnotou malo iba tento zámer – zvýrazniť isté funkcie dizajnu, aby sa stali prirodzenými vlastnosťami každého produktu či projektu. V tlačovej správe k aktuálnemu ročníku kurátorka Sylvia Jokelová konštatuje: „Veľkým pozitívom je, že projekty odpovedali na súčasné problémy sveta, na marginalizované skupiny alebo mali sociálny charakter. Väčšina projektov využívala udržateľné materiály, čo značí o tom, že dnes už ich použitie nie je trendom, ale štandardom“.¹³

Prešlo iba niekoľko rokov a sme svedkami zásadných zmien, aj vďaka NCD a práci tímov, ktoré jednotlivé ročníky organizujú, sa tieto zmeny zaznamenajú do histórie.

---

1 Viac pozri Pavlovičová, Ľubica: O súťažiach Dobrý design, Cena za dizajn SR a Národnej cene za dizajn. In: Designum 2/2011, s. 54 – 63.

2 Autormi týchto profilov boli napríklad filmári Daniel Rihák alebo Martin Hasák.

3 Galastream a vyhlásenie výsledkov NCD 2020 /https://www.youtube.com/watch?v=IP63s1uQ758&list=PLEIggIcAFTCizd3wNDledzDQ-nC1u7lB4/. Účinkovali ocenení a partneri NCD, moderoval Samo Trnka, réžia Peter Hoferica, producent Filmaari s.r.o., spolupráca na produkcii tím NCD 2020.

4 Názov Diskurz dizajnu bol inšpirovaný debatou z konca roka 2018, ktorú organizovala Anna Ulahelová v rámci NCD pod názvom Diskurz dizajnu: Grafický dizajnér autorom? Názov sme prebrali pre plánovaný cyklus diskusií o aktuálnych problémoch odboru, no ten sa kvôli pandémii koronavírusu nezačal rozvíjať.

5 Záznam zo živého vysielania je možné vidieť na YouTube kanáli SCD na linkách

6 Viac pozri Pavlovičová, Ľubica: O súťažiach Dobrý design, Cena za dizajn SR a Národnej cene za dizajn. In: Designum 2/2011, s. 56.

7 Animácia a video, Digital, Identita, Kampaň, Knihy a publikácie, Nové horizonty, Obal a objekt, Písmo, Plagát a vizuál, Priestor a Študentský dizajn.

8 Móda a životný štýl, Šport a voľný čas, Domov a verejný priestor, Práca a mobilita, Spoločnosť a životné prostredie, Umenie, dizajn a remeslo, Nové horizonty, Študentský dizajn

9 Viac pozri Pavlovičová, Ľubica: O súťažiach Dobrý design, Cena za dizajn SR a Národnej cene za dizajn. In: Designum 2/2011, s. 56.

10 Viac na webovej stránke: 100.scd.sk

11 Doslovný preklad – National Prize for Design, ktorý sa používalo predtým, nefungoval bez špecifikácie, o ktorú krajinu ide.

12 V dvoch ročníkoch sme prizvali ako moderátora večera známeho stand-up komika a scenáristu Tomáša Hudáka a k moderovaniu a scenáru „galastreamu“ v roku 2020 komika Sama Trnku.

13 https://scd.sk/wp-content/uploads/2021/09/TS_NCD21_02_Nominacie.docx