Dizajn československého skla v rokoch 1948 – 1989

Úvod

Dizajnu československého skla z obdobia rokov 1948 – 1989 je dnes v prostredí bývalého Československa venovaná značná pozornosť historikov a teoretikov dizajnu a sklárstva. Ide o oblasť, ktorá sa teší záujmu zbierkových a výstavných inštitúcií, súkromných zberateľov, odbornej a neodbornej verejnosti aj médií zameraných na životný štýl. Sklársky priemysel bol v časoch socializmu jedným z nosných odborov československého plánovaného hospodárstva. Napriek všetkým obmedzeniam možno hovoriť o tom, že československý dizajn úžitkového skla bol na medzinárodne porovnateľnej úrovni a českí a slovenskí dizajnéri patrili celé dekády k svetovej špičke. Historici a teoretici dizajnu sa od deväťdesiatych rokov snažia o komplexné spracovanie tohto fenoménu a zaradiť jeho význam pri formovaní hmotnej kultúry v skúmanom období do medzinárodného kontextu.

Výskumu dizajnu československého skla a bižutérie 1948 – 1989 sa venoval grantový projekt, ktorého riešiteľom bolo Múzeum skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou v rokoch 2018 – 2022, realizovaný bol v programe NAKI II Ministerstva kultúry ČR. Výskumný tím vedený Petrom Novým sa zaoberal komplexným výskumom československého sklárskeho a bižutérneho dizajnu, múzejnou metodológiou, spracovaním dokumentácie a teoretickou reflexiou vrátane nových interpretácií skúmaného obdobia. Výsledky výskumu boli priebežne prezentované na výstavách v Múzeu skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou a zverejňované v odborných monografiách a časopiseckých štúdiách. Relevantné z hľadiska dizajnu skla sú predovšetkým publikácie vydané dvojjazyčne v češtine a angličtine: Hledání rovnováhy. Design československého lisovaného skla 1948 – 1989 (2021) a Snění o budoucnosti. Design československého skla a bižuterie 1948 – 1989 (2022).1 Tieto publikácie a ďalšie výskumné výstupy sú v elektronickej podobe prístupné na webovej stránke Múzea skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou: https://www.msb-jablonec.cz/ veda-a-vyskum. Projektu prechádzalo vydanie publikácie Dva v jednom. Design českého a slovenského skla 1918 – 2018, ktorú Múzeum skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou vydalo trojjazyčne: v češtine, slovenčine a angličtine.2 State o dizajne skla boli zaradené tiež do reprezentatívnej publikácie Design v Českých zemích 1900 – 2000.3

Jozef Staník: Zlatá Zuzana,
skláreň Zlatno, 1954.
Foto: Aleš Kosina
Jozef Staník: Zlatá Zuzana, skláreň Zlatno, 1954. Foto: Aleš Kosina

Vývoj teoretickej reflexie dizajnu

Hoci sa dnes zaoberáme oblasťou sklárskeho dizajnu nielen obdobia socializmu, používame súčasnú terminológiu. V sledovanom období 1948 – 1989 sa v československom prostredí pojem dizajn (v češtine design, pozn. red.) vyskytoval predovšetkým v súvislosti s priemyselným dizajnom (strojárstvo a ťažký priemysel). V ostatných dobových textoch bol dizajn skla radený do úžitkového umenia, ďalej boli používané termíny navrhovanie, priemyselné návrhárstvo, úžitková tvorba a pod. Termín dizajn bol od šesťdesiatych rokov 20. storočia programovo používaný v publikačných výstupoch a na výstavách pražského Umeleckopriemyselného múzea.4

Pokiaľ ide o dobový diskurz, výskum potvrdil, že v rokoch 1948 – 1989 prebiehala intenzívna polemika o ďalšom smerovaní sklárstva na stránkach početných odborných periodík. Autormi textov boli teoretici, pedagógovia, výtvarní umelci, dizajnéri a zástupcovia sklárskeho priemyslu. „K najvýznamnejším účastníkom tohto diskurzu v 50. a 60. rokoch patrili výtvarníci Miloš Filip, Josef Kaplický, Jan Kotík, a Adolf Matura; ďalej teoretici Alena Adlerová, Olga Drahotová, Karel Hetteš, Jindřich Chalupecký, Miroslav Klivar, Milena Lamarová, Josef Raban, a Dušan Šindelář.“ 5 V roku 1960 vyšla priekopnícka kolektívna publikácia nazvaná podľa dobových zvyklostí O užitém umění, kde dizajn reflektuje najkomplexnejšie a najfundovanejšie Miroslav Klivar.6

V súčasnosti sa termín dizajn používa obdobne ako v skúmanom období termín úžitkové umenie. Teda ako zastrešujúce označenie zahŕňajúce široké spektrum činností od experimentálnej štúdiovej tvorby až po navrhovanie pre industriálnu sériovú produkciu. Vzhľadom na to, že navrhovanie v sklárstve bolo v minulosti rovnako rozmanité ako dnes, došlo v našom prostredí od deväťdesiatych rokov v skutočnosti len k zmene terminológie v prospech dizajnu. Termín úžitkové umenie sa, naopak, v posledných dvoch dekádach postupne vytesňuje. V českom prostredí sa okrem toho stále používa adjektívum umeleckopriemyselný. V súčasnosti ide predovšetkým o zavedený „trade mark“ inštitúcií ako Vysoká škola umeleckopriemyselná v Prahe (UMPRUM), Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe (obe založené v roku 1885) a rad stredných umeleckopriemyselných škôl vrátane sklárskych.

Podobným vývojom prešlo aj vnímanie roly dizajnéra. V dnešnej praxi je za sklárskeho dizajnéra označovaný v podstate ktokoľvek, kto vstupuje do sféry sklárskej tvorby s ľubovoľnými kompetenciami a výtvarnými či remeselnými ambíciami. V rokoch 1948 – 1989 sa používalo označenie výtvarník pre absolventov vysokých umeleckých škôl; pracovníci so stredným odborným vzdelaním boli označovaní ako návrhári. Do deväťdesiatych rokov bolo v Československu sklárske výtvarné vzdelávanie na vysokoškolskej úrovni značne limitované a v praxi sa na rôznych pozíciách návrhárov všetkého druhu uplatňovali absolventi stredných sklárskych škôl a odborných učilíšť. V súčasnosti môžeme všetkých týchto odborníkov považovať za dizajnérov.

Pavel Pánek: Cibulák,
Rudolfova Huť, 1977 – 1979.
Foto: Aleš Kosina
Pavel Pánek: Cibulák, Rudolfova Huť, 1977 – 1979. Foto: Aleš Kosina

Centralizácia a ideológia

V rámci spoločenských a ekonomických zmien bolo od konca štyridsiatych rokov sklárstvo v Československu postupne centralizované. Zlučovali sa znárodnené výrobné prevádzky pod jednotné vedenie, budovali sa nové výrobné komplexy a centralizoval dohľad nad výrobným programom. Centralizovaný bol tiež zahraničný obchod. V dôsledku týchto procesov sa pri výskume stretávame so situáciou, keď jednotlivé sklárne boli podriadené jednotnému vedeniu, hoci mali úplne odlišný výrobný program a od „ústredia“ boli mnohokrát vzdialené stovky kilometrov. To sa týkalo aj slovenských sklární, ktoré boli v určitom období spravované z Čiech.

Dochádzalo k prelínaniu kompetencií interných dizajnérov jednotlivých závodov vývojovými strediskami národných podnikov a dizajnérov zamestnaných v centrálnych inštitúciách ako pražský Ústav pre bytovú a odevnú kultúru (ÚBOK). Vlastných dizajnérov s celoštátnou pôsobnosťou zamestnával podnik zahraničného obchodu Skloexport (Dagmar Kudrová, Miloš Matoušek). Českí dizajnéri dodávali svoje dizajny aj slovenským sklárňam. Opačným smerom však tento proces nefungoval. Išlo o národnostne asymetrické, dynamické a ťažko prehľadné prostredie.7

Dizajn sériovo vyrábaných produktov je, našťastie, odbor, ktorý je vo svojej podstate primárne neideologický, hoci doň komunistická ideológia vstupovala nepriamo v podobe likvidácie konkurenčného prostredia, centralizácie pracovísk a schvaľovacích procesov. V päťdesiatych rokoch bol v oficiálnom umení záväzným estetickým kánonom tzv. socialistický realizmus. Preferovaná bola ľudovosť a adorácia folklóru.

Abstraktné umenie všetkého druhu bolo v päťdesiatych rokoch v nemilosti. S implementáciou ideologických vizuálnych prvkov sa však v skle možno stretnúť iba v podobe artefaktov slúžiacich konkrétnym zákazkám alebo v aplikácii dekorov na hotové výrobky. Dnes tieto relikty vnímame skôr ako dobové kuriozity. V skutočnosti sa sklársky dizajn stal sprostredkovateľom bohatej škály výtvarných prístupov. Výhodou sklárstva bolo, že išlo o priemyselný odbor, ktorý ideológovia nevnímali ako platformu na šírenie umeleckých štýlov, ale „iba“ ako úžitkovú záležitosť. Sami dizajnéri to, pochopiteľne, videli inak. Niektorí hľadali cesty na uplatnenie novej estetiky priemyselných výrobkov v socialistickom spoločenskom prostredí. Iní, naopak, rýchlo pochopili, že navrhovanie sklárskych výrobkov ponúka unikátnu šancu, ako aplikovať moderné, najmä abstraktné výtvarné formy do tvaroslovia a dekorov produktov. Mnohí dizajnéri sa po skúsenostiach s plánovanou ekonomikou presunuli do sféry výtvarného umenia, vďaka čomu sa zrodil fenomén československého štúdiového skla. Hranice medzi sklárskym voľným umením a dizajnom boli priestupné, pretože vplyvní sklárski umelci pôsobili v školstve a svoje návrhy realizovali v sklárňach. Sklárske výrobky sa už v päťdesiatych rokoch stali svojho druhu médiom, ktoré prinášalo do všeobecného povedomia výdobytky povojnových smerov, ako abstraktný expresionizmus, informel, art brut a op-art; ďalej kubizmus a expresionizmus začiatku 20. storočia a medzivojnovú biomorfnú estetiku. Mnoho výrobcov ďalej stavilo na osvedčené vzory v štýle art deco alebo na recykláciu starších predlôh s využitím nových technológií (napr. lisované sklo napodobňujúce brúsené sklo).

Milan Metelák: Floret,
Borské sklo – Harrachov, 1965.
Foto: Aleš Kosina
Milan Metelák: Floret, Borské sklo – Harrachov, 1965. Foto: Aleš Kosina
Pavel Hlava: Borské sklo, 1958.
Foto: Glassrevue
Pavel Hlava: Borské sklo, 1958. Foto: Glassrevue

Ďalšími faktormi, vďaka ktorým sa darilo vymaniť estetiku sklárskeho dizajnu z oficiálnych vizuálnych kánonov, boli pozoruhodná rezistencia dizajnérov nadväzujúcich na medzivojnovú modernu a vysoká úroveň sklárskej edukácie. UMPRUM v Prahe, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a stredné umeleckopriemyselné sklárske školy boli svojbytným prostredím, kde duch moderny vďaka kvalitným pedagógom prežíval v relatívne liberálnom prostredí a kam prenikali výtvarné podnety zo Západu. Dôležitú sprostredkovateľskú úlohu v šírení trendov hral podnik zahraničného obchodu Skloexport. Hoci názory dizajnérov na jeho činnosť sa líšili, Skloexport podporoval zavádzanie inovácií, zamestnával vlastných dizajnérov a snažil sa na „západných“ trhoch presadzovať moderné výrobky. Tu narážal nielen na konkurenciu výrobcov z krajín s trhovou ekonomikou, ale aj na dopyt po konzervatívnom sortimente, v ktorom hralo prím lisované sklo imitujúce brúsené sklo. Moderné československé sklo tak oceňovali predovšetkým klienti zo Škandinávie a Talianska.


Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2024 na s. 58. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka. 

Skip to content