Sklo

Transparentnosť a lom svetla robí zo skla špecifický materiál, tvárnosť a schopnosť prijímať rôznorodé techniky zušľachťovania mu dávajú množstvo podôb a úžitkových funkcií. Sklo, kedysi vzácne a drahé, sa stalo v 20. storočí každodennou súčasťou života.

V novohradskom regióne na juhu stredného Slovenska pretrvala tradícia výroby skla až do začiatku 21. storočia v sklárňach v Katarínskej Hute (založená v roku 1841), Málinci (1852) a Zlatne (1833). Pre úžitkové sklo z týchto sklární bola dôležitá tradícia zdobeného, farebného a prebrusovaného skla. Medzi exponátmi zväčša z druhej polovice 20. storočia vyniká súbor Zlatá Zuzana Jozefa Staníka, ktorý sa vyrábal vyše 40 rokov. Sklárne tohto regiónu, ani najmladšia v Poltári (1971), neprežili dramatické zmeny hospodárskeho prostredia po roku 1989 a v prvom desaťročí 21. storočia skončili. Iba v Katarínskej Hute sa podarilo v roku 2016 obnoviť výrobu.

Od svojho založenia v roku 1892 až dodnes má bohatú tradíciu skláreň Rona v Lednických Rovniach. Už na začiatku svojej existencie sa orientovala na moderné technológie výroby a podarilo sa jej presadiť sa vo svete produkciou najmä nápojového skla pre hotely, kaviarne, lode. V súčasnosti je Rona špičkovým producentom strojovo vyrábaného aj ručne fúkaného skla s najvyššou kvalitou. Skláreň je spojená aj so vznikom moderného slovenského sklárskeho dizajnu v päťdesiatych rokoch 20. storočia vďaka pôsobeniu dvoch najvýznamnejších osobností, Karola Hološka a Jaroslava Tarabu. Obaja navrhovali najmä sériovo vyrábané nápojové sklo z čírej skloviny a stáli pri zrode povestnej technológie ťahanej nohy. V osemdesiatych rokoch pôsobili v sklárni aj Jozef Kolembus, Ladislav Pagáč, Juraj Steinhübel a Peter Šipoš. V experimentálnej dielni sklárne realizoval Askold Žáčko svoje unikátne nápojové súpravy vyrábané malých sériách. Dizajnérske ambície, kreativitu a experiment súčasných sklárov Rony prezentujú Patrik Illo, Mária Račeková a Alexandra Stencel.

Adriena Pekárová