Zbierka skla v Slovenskom múzeu dizajnu

„Zbieranie, prezentácia a výskum“ – takto štandardne možno charakterizovať poslanie všetkých múzeí, teda aj múzea dizajnu. Zriadenie nášho múzea v roku 2014 vytvorilo dobré možnosti na to, aby sa zaplnili biele miesta na historickej mape dizajnu na Slovensku. Každý z jeho nových kurátorov riešil otázku spôsobu vyhľadávania predmetov v závislosti od špecifík svojho odboru. Realita procesu bola ovplyvnená limitmi – priestorovými problémami, úlohami spojenými so zavádzaním systému práce v novozriadenej inštitúcii, ale aj minimálnymi finančnými zdrojmi na nákupy zbierkových predmetov.

Zameranie zbierky

Poslaním zbierky je zdokumentovať vývoj dizajnu v oblasti skla, to znamená produkciu sklární na území Slovenska (ručnú aj strojovú sériovú produkciu), ako aj tvorbu dizajnérov a sklárskych výtvarníkov – úžitkové sklo ale i predmety na pomedzí remesla, dizajnu a umenia. Takto postavený zámer je možno nereálne sebavedomý – hlavne preto, že hľadí na obdobie od začiatku 20. storočia, hlboko do minulosti. 

Hoci múzeum dizajnu má rok narodenia 2014, so skutočným cieleným budovaním zbierky skla sa začalo až v roku 2017, keď sa vytvorili možnosti pre zriadenie pozície externého kurátora/kurátorky pre túto oblasť dizajnu (na skrátený úväzok). Je to jedna z mnohých okolností, ktoré ovplyvnili spôsob práce a súčasný charakter zbierky. Prehľad toho, čo sa v múzeu za štyri roky podarilo sústrediť, nám však dodáva trochu optimizmu, že o pár nasledujúcich rokov bude depozitár opäť bohatší a obraz sklárskeho dizajnu pestrejší. Zbierka skla má v súčasnosti vyše 500 kusov zbierkových predmetov, v skutočnosti je ich však viac, pretože niektoré súbory pozostávajú z viacerých kusov. V evidencii je aj značný počet rôznych exemplárov úžitkového skla, ktoré sú ešte len pripravené na posúdenie nákupnou komisiou – s predpokladom na zaradenie do zbierky. 

Slovenské sklárne

Produkciu slovenských sklární máme zachytenú v historických katalógoch, kresbách či na fotografiách. Pre bádateľov sú síce dostupné, ale reálne predmety sú už nenávratne z nášho dosahu. Okrem toho, že sklo je krehký materiál, mnoho skvelých sklených artefaktov našlo v minulosti svoje miesto v iných domácich galériách a múzeách, vekom oveľa starších inštitúciách než je Slovenské múzeum dizajnu, alebo v súkromných zbierkach. Aká je teda motivácia kurátora v múzeu založenom v roku 2014 na to, aby sa predsa len pokúsil vyhľadávať vecné dôkazy minulého vývoja? Základným predpokladom zotrvania pri stanovených cieľoch je uvedomenie si odlišnosti uhlov pohľadu regionálnych múzeí a umeleckých galérií na svoje zbierky v porovnaní s naším vnímaním.  Dizajn je jadrom materiálnej kultúry, ale nie je to len jeho súbor estetických a funkčných hodnôt. Vyvíja sa pod vplyvom politických, ekonomických a sociálnych procesov v spoločnosti a vstrebáva aj všetky posuny v technológiách výroby a spracovaní materiálov. Preto je potrebné dizajn skúmať, hodnotiť a konfrontovať prostredníctvom artefaktov v časovej línii, s dôrazom na tieto zmeny. 

Náš najrozsiahlejší súbor pochádza zo sklárne Rona v Lednických Rovniach, založenej v roku 1892. Vďaka dlhoročnej spolupráci Slovenského centra dizajnu so sklárňou sa darí priebežne dopĺňať zbierku o najzaujímavejšie kusy z aktuálnej každoročnej produkcie sklárne. Skláreň funguje od svojho založenia nepretržite a počas 20. storočia prešla mnohými technologickými a organizačnými zmenami. Od výlučne ručnej výroby skla cez zavádzanie hromadnej strojovej výroby až po vývoj vlastných pokročilých technológií sa v súčasnosti dostala na svetovú špičku producentov vo svojej oblasti. To všetko môžeme dokumentovať aj v podobách dizajnu výrobkov nápojového a stolovacieho skla v našej zbierke. 

Výnimočnou a špecifickou kolekciou sú repliky dvanástich súprav nápojového skla, ktoré dalo vedenie sklárne vyrobiť k 125. výročiu svojho založenia v roku 2017. Do výberu najcennejšieho dizajnu sa dostali súbory Karola Hološka, Jaroslava Tarabu, Jozefa Kolembusa, Ladislava Pagáča a Dagmar Kudrovej od šesťdesiatych rokov až do začiatku 21. storočia. Vyrobili ich rovnianski sklári presne podľa pôvodných návrhov, ktoré sa nachádzajú v archíve kresliarne. Sú to na pohľad identické kusy, ale vyrobené zo súčasnej skloviny určenej na strojovú výrobu – s odlišnými vlastnosťami oproti tej, s ktorou sa pracovalo kedysi ručne. Replika síce nie je originál, ale je mimoriadne prínosná pre autentické poznanie dizajnu, čo nemôže sprostredkovať akokoľvek cenná fotografia. Môžeme skúmať účinok subtílneho dizajnu Karola Hološka na prvých sériovo vyrábaných kolekciách s „ťahanou nohou“ či výsledky spolupráce Hološka (dizajn) a Jaroslava Tarabu (dekor) alebo nápojové sklo Dagmar Kudrovej, ocenené na milánskom trienále v roku 1960. 

Najstarším originálnym rovnianskym produktom je neúplná kolekcia malých pohárikov na likér z farebného skla zo štyridsiatych rokov, získaná ako dar. Táto forma nadobúdania zbierok bola pre múzeum dizajnu rozhodujúca najmä v jeho začiatkoch, ale aj v súčasnosti významne pomáha rozširovať zbierky o cenné predmety. Ani prehľadávanie starožitností, záložní a bazárov ešte stále nie je márne stráveným časom; aj dnes je možné zažiť príjemné prekvapenia, keď objavíme súbory pohárov od vynikajúcich dizajnérov, ktorí v Lednických Rovniach pôsobili. Napríklad kolekcia pohárov na šampanské s výrazným dizajnom Ladislava Pagáča z roku 1987 bola v roku 2020 jedným z takýchto cenných ziskov.

Súčasné sklo z Lednických Rovní je zastúpené predovšetkým dizajnom Patrika Illa, ktorý pre Ronu pracuje takmer 20 rokov. Jeho nápojové súpravy sa vyznačujú eleganciou, zmyslom pre funkčnosť, ale aj pre emocionálny účinok tvaru pohára z číreho skla. Dokáže na pohároch rovnako pôsobivo využiť dekorovanie brusom či pantografom, ako i vytvoriť maximálne štíhly a tenkostenný tvar pre pokročilú techniku výroby mušelínového skla tak, aby vyťažil z nej maximum (poháre Lord, Orbital, Polaris). V zbierke sa nachádza aj nápojové a stolové sklo ďalších dizajnérok Rony Mariky Račekovej a Aleksandry Stencel. 

Druhým naším významným centrom sklárskej produkcie bol juh stredného Slovenska, kde fungovalo už v prvej polovici 19. stor. niekoľko sklární. Dnes je pokračovateľom tejto histórie už len skláreň R-Glass v Katarínskej Hute. Návšteva v tejto sklárni a ústretovosť vedenia priniesla pre múzeum dar v podobe malej kolekcie pohárov s použitím rôznych výzdobných techník a farebného skla. Stopy niekdajšej tradície zdobeného barokového a secesného skla možno poznať napríklad na balustrových, točených či tvarovaním zdobených nôžkach, ale aj nôžkach so vzduchovou špirálou. Poháre s týmito znakmi sú v expozícii 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018, ale postupne pribúdajú aj ďalšie jednotlivé kusy zväčša zo sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov 20. st. a dopĺňajú tvarové aj farebné spektrum tejto produkcie. Výrazným zástupcom novohradských sklární je aj širšia kolekcia pohárov Zlatá Zuzana, ktoré sa vyrábali v Zlatne a neskôr v Katarínskej Hute takmer 50 rokov. Ich dizajn navrhol Jozef Staník a vyrábali sa pomocou špeciálnych klieští, ktoré sám skonštruoval. V zbierke je zastúpených všetkých sedem farieb v rôznych veľkostiach pohárov (vyrábala sa pre osem druhov alkoholických nápojov). Súčasná produkcia sklárne R-Glass sa orientuje na hladké jednoduché tvary číreho skla (poháre, vázy, misy), ale stále sa nájdu sklári, ktorí vedia vytočiť stopku pohára so vzduchovou špirálou.

Dizajnéri v zbierke

Významnou súčasťou zbierky je kolekcia prác sochára a nezávislého dizajnéra Askolda Žáčka, ktorého dielo sa uzavrelo v roku 1997. Pozostáva z príkladov všetkých typov dizajnu, ktorému sa venoval – sád jednoduchých bezstopkových pohárov, slávnostných súprav vázy a pohárov, brúseného skla a napokon aj stolíka so sklenou plochou z jeho poslednej tvorivej etapy. Zbierka uchováva aj jeho návrhy na papieri, medzi nimi aj návrhy na riešenie skiel vo výstavnej sieni Zichyho paláca, ktoré sa tu dodnes nachádzajú. Monografická kolekcia prác Askolda Žáčka ešte nie je ukončená, je šanca obohatiť ju ďalšie unikátne diela. Návrhy dizajnu v papierovej podobe sú dôležitým študijným materiálom pre skúmanie dizajnérskej práce; ich zbieranie sa začalo neskôr, ale určite bude pokračovať. 

Treba sa ešte zmieniť o prácach, ktoré sú na pomedzí úžitkového umenia, remesla a voľnej tvorby z rôznych období a ktoré zatiaľ tvoria menšiu, ale dôležitú časť muzeálnej zbierky. Ide o práce s obsahovo symbolickým konceptom od sklárskeho umelca Pala Macha, dizajnérok Mariky Račekovej, Aleksandry Stencel, Evy Potfajovej, dizajnérov Jozefa Kolembusa, Jána Šucháňa a Drahomíra Prihela. V múzeu je uložená aj kolekcia študentských prác zo Strednej odbornej školy sklárskej v Lednických Rovniach, ktoré ešte nie sú prijaté do zbierky. Fungovanie tejto vzdelávacej platformy sa skončilo v roku 2019. Návrhy študentov školy aj realizované nádoby a objekty, sú prvým príspevkom súboru študentského dizajnu – stredoškolského aj vysokoškolského – ktorého zbierka je ešte len na začiatku. 

Budovanie zbierky

Budovanie múzea dizajnu by nebolo možné bez spolupráce s tvorcami – ich veľkorysé dary obohatili zbierku prácami, ktoré by nebolo možné získať iným spôsobom. Je však aj veľa jednotlivcov – priateľov a známych, ale aj celkom neznámi ľudia z radov verejnosti, ktorí ponúkli zaujímavé samostatné kusy, ktoré dotvárajú obraz o istých okolnostiach a tendenciách. Nie je však cieľom múzea len vyhľadávať veci z minulých desaťročí. Rovnako dôležitou úlohou – ak nie vôbec najdôležitejšou – je zachovať najcennejšie hodnoty súčasnosti: aktuálnej sériovej produkcie aj unikátnej tvorby dizajnérov a sklárskych umelcov. Pestrý obraz tvorivej sklárskej scény s autorsky osobitými koncepciami dneška pre to dáva dostatok dôvodov. Bolo by neodpustiteľné zanedbať zbieranie súčasnej tvorby, veď múzeum tu bude, ako verím,  o 10, 20 rokov… a to už budú dnešné novinky svedkami svojej doby.  

Presun zbierky zo stiesnených priestorov, kde sa sklo zmestilo len pobalené a uložené v prepravkách, do nového depozitára s policami a presklenými skriňami, sa uskutočnil v lete 2021. Beriem to nielen ako dôkaz pozitívneho vývoja múzea – verím, že podobne dopadnú v blízkej budúcnosti aj ďalšie zbierky – ale aj akési uznanie mojej kurátorskej práce. Súčasne mi to dáva optimizmus, že nový kurátor/nová kurátorka bude môcť v nasledujúcom roku pokračovať v budovaní zbierky skla SMD v dobrých podmienkach, s elánom a radosťou, ktoré k tejto práci patria.