Vyšiel Designum 2/2022!

EDITORIÁL

Takmer piaty mesiac s empatiou sledujeme situáciu na Ukrajine. So znepokojením a určitou dávkou strachu si čoraz intenzívnejšie uvedomujeme, že svetlo na konci tunela neprichádza. Zmocňuje sa nás beznádej, ale aj zodpovednosť a odhodlanie naplniť tento medzičas plnohodnotne. Preto sa aj naďalej snažíme ľuďom z Ukrajiny vyjadrovať morálnu podporu, ale aj finančne alebo materiálne im pomáhať, poskytovať ubytovanie, kreatívne a vzdelávacie aktivity, jazykové kurzy či otvárať pracovný trh. Podobne sa to deje aj v oblasti kultúry. Mnohé inštitúcie na znak solidarity s ukrajinskými umelcami organizujú benefičné aukcie výtvarných diel a dizajnu, organizujú rezidenčné pobyty, poskytujú štipendiá, umelecké školy prijímajú študentky, ktoré z dôvodov vojnového konfliktu museli opustiť svoje domovy. V momentálnej situácii je asi dôležitejšie neprestať a v rozbehnutých aktivitách pokračovať. Rovnako je veľmi potrebné aj zdieľať s ľuďmi z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko, alebo zostali doma, ich spoločnú túžbu po víťazstve. Aj my sa v redakcii Designumu k tomuto zámeru pripájame. Na webovej stránke Slovenského centra dizajnu sme v rámci platformy e-designumu vytvorili samostatnú rubriku Stojíme pri Ukrajine.

S aktuálnou situáciou na Ukrajine sa symbolicky prepájame aj dvoma príspevkami v rubrike Aktuálne. Lukáš Likavčan sa vo svojom úvodnom texte „Nevinnosť” dizajnu a moc propagandy cez osobné skúsenosti z Moskvy zamýšľa nad tým, ako propaganda a moc nachádzajú sofistikované spôsoby, ktorými dizajnujú svet na svoj obraz. Opiera sa o ikonickú esej Waltera Benjamina Umelecké dielo v epoche svojej technickej reprodukovateľnosti a napriek tomu, že od jej vzniku v roku 1935/1936 uplynulo veľa času, jej odkaz je aktuálny aj v súčasnosti. Benjaminove tézy o estetizácii politiky a politizácii estetiky, ktoré aplikoval na autoritárske politiky nacizmu a komunizmu, sú analógiou na viralitu nepodložených právd, konšpiračných teórií šíriacich sa rôznymi mediálnymi kanálmi prostredníctvom vizuálnych obrazov. Dnešným jazykom povedané – sociálnymi sieťami. Je dôležité pripomenúť, že aj dizajn môže napovedať o rôznych mocenských praktikách, a preto je potrebné jeho reprezentácie skúmať aj z hľadiska toho, čo spôsobujú. Napriek tomu, ako to pripomína Lukáš Likavčan, „dizajn môže byť aj o cvičení v solidarite a budovaní kolektivity”. O tom, ako prežíva hrôzy vojny, strach o svoju rodinu, ale aj napĺňa svoje tvorivé predstavy ukrajinská dizajnérka žijúca na Slovensku Oleksandra Bakushina, približuje rozhovor Jany Oravcovej. Prierez autorskou tvorbou Samuela Čarnokého, grafického dizajnéra, vysokoškolského pedagóga, typografa a písmotvorcu, autora publikácie Fonts SK. Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku ponúka v rozhovore s ním Lucia Tomaschová. Pestovanie ľanu má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, na ktorú v súčasnosti nadväzuje aj mladá generácia. Lívia Rášová predstavuje Vladimíru Maťašeovú, ktorá sa svojím projektom Príbeh ľanu snaží o popularizáciu pestovania a textilného spracovania ľanu. Roman Juhás je grafický dizajnér so zameraním na branding, knižný dizajn a art direction a jeden z organizátorov Eastern Design Conference. Michal Štofa sa s ním zhovára o jeho pracovných skúsenostiach a prístupe ku klientom, ktoré získal vo svojom grafickom štúdiu Midfield. Zdeno Kolesár v poslednom príspevku Aktuality recenzuje novú expozíciu v Umeleckopriemyselnom múzeu Moravskej galérie v Brne. Nadväzuje ňou na kritické úvahy, ktoré z radov odborníkov už v médiách odzneli, a hodnotí ju ako jeden z možných prístupov vystavovania dizajnu, ktorý by si však vyžadoval analytickejší pohľad. Do časti Múzejne prispel Maroš Brojo textom o zbierke multimédií v Slovenskom múzeu dizajnu, ktorá vznikla v roku 2017 s cieľom venovať sa multimediálnemu a digitálnemu dizajnu. S kolektívom odborníkov túto zbierku zhodnocujú a sprístupňujú nielen záujemcom doma, ale aj v zahraničí, a tak jedným z najnovších projektov sú preklady multimédií do angličtiny. Autorkou série príspevkov o histórii módy rokov 1990 – 2010, ktoré sme uverejnili v predchádzajúcich dvoch číslach rubriky Retrospektívne, je Dana Lapšanská. Tretia časť je venovaná digitalizácii a zmene spotrebiteľských očakávaní v druhej dekáde 21. storočia. Do časti Teoreticky sme zaradili text Eleny Farkašovej Uchovávanie pamäti. Autorka predstavuje niekoľko projektov na pomedzí architektúry, dizajnu, voľného umenia a nových médií, ktoré naznačujú rôznorodosť prístupov akademického prostredia k danej téme.

V tomto čísle prezentujeme písma od Bernadett Erdélyiovej (Fokus), Lukáša Karabu (Jarmok), Barbary Kowalczukovej (Zelda). Čo autorov inšpirovalo k ich vzniku, sa môžete dozvedieť v časti Písma čísla. Prajeme príjemné letné čítanie!

Obsah Designum 2/2022

Editoriál / Jana Oravcová
„Nevinnosť” dizajnu a moc propagandy / Lukáš Likavčan
Bude treba pomôcť Ukrajine a dizajnéri sa tu môžu spolupodieľať. Rozhovor s Oleksandrou Bakushinou / Jana Oravcová
Samuel Čarnoký — bežec na krátke aj dlhšie trate / Lucia Tomaschová
Príbeh ľanu. Rozhovor s Vladimírou Maťašeovou / Lívia Rášová
Od systematickej analýzy k ideálnej prihrávke. Rozhovor s Romanom Juhásom / Michal Štofa
ART DESIGN FASHION. Stála expozícia Umeleckopriemyselného múzea v Brne / Zdeno Kolesár
Zbierka multimédií Slovenského múzea dizajnu / Maroš Brojo, Stanislav Hrda, Marián Kabát, Slavomír Labský
Digitalizácia a zmena spotrebiteľských očakávaní v druhej dekáde 21. storočia / Dana Lapšanská
Uchovanie pamäti / Elena Farkašová
Písma čísla / Bernadett Erdélyiová, Lukáš Karaba, Barbara Kowalczuková

Viac informácií o časopise, predplatnom a o aktuálnom čísle.