Pozvánka na výstavu v Satelite. Marika Raček – 15 rokov so sklom

Marika Raček je sklárska dizajnérka, ktorá sa venuje aj voľnej tvorbe. Na profesionálnej scéne je prítomná už od roku 2008 a za ten čas si získala uznanie za dielo, v ktorom dominujú kultúrne odkazy dekorovania skla a ich aktualizácia. Pätnásť rokov v profesionálnom kontakte so sklom, v prostredí našej špičkovej sklárne v Lednických Rovniach, bolo veľmi plodných a podnietilo ju k „inventúre“ dosiahnutých výsledkov v oboch oblastiach, ktorým sa venuje.

Už bezprostredne po skončení vysokoškolského štúdia získala v roku 2008 možnosť pracovať v sklárni Rona v Lednických Rovniach, najskôr ako grafička, ale netrvalo dlho, aby dostala príležitosť aj ako dizajnérka  – návrhárka dekorov pre úžitkové sklo. Po období uprednostňovania minimalizmu sa totiž dekorovanie a ornament stali aktuálnymi aj pre dizajn a úžitkové predmety. Zvlášť pre sklo to znamenalo rozšírenie možností individualizovať jednotlivé kolekcie pre širšie spektrum užívateľov. Navyše, s predmetmi ako sú poháre, karafy, misy, vázy je výzdoba dekoračnými technikami historicky spojená a archívy sklárne o tom podávajú dosť svedectiev. Aj súčasná produkcia Rony, je obrovská a rozmanitá. Okrem toho, že skláreň má vlastnú značku úžitkového skla, vyrába aj pre ďalšie zahraničné firmy. Pre Mariku Raček to bola výborná príležitosť spoznať techniky dekorovania, ktoré sa v sklárni cizelovali a vyvíjali už od konca 19. storočia. Dekorovanie sa stalo jej doménou, nielen v úžitkovom skle ale aj vo voľnej tvorbe.

V technologickej výbave sklárne Rona zostali tradičné, dnes už historické spôsoby dekorovania, ako je leptanie kresby vytvorenej pantografom, ručné brúsenie, diaryt, sieťotlač, maľba a striekanie farbou… To sú všetko technicky, ako aj vo vizuálnom výsledku odlišné spôsoby dotvárania skla s vlastným výrazom a osobitosťami. Vo svojich početných návrhoch využila dizajnérka takmer všetky možnosti, ktoré skláreň ponúka, no technikou, ktorú si časom najviac obľúbila, je brúsenie diarytom: „Je to všestranná a najtvárnejšia technika, pre mňa najvyužiteľnejšia. Dáva mi veľa možností na vyjadrenie kresby a zamýšľaného dekoru. Diaryt je malý diamant na konci nástroja, ktorý dokáže reprodukovať nuansy ručnej kresby, vlnité a kruhové línie. V pevnej vrstve skla vznikajú postupne rôzne štruktúry, jemnejšie, hrubšie… a tento proces brúsenia sa dá zastaviť a korigovať.“

Počas svojho pôsobenia v Rone – od roku 2008 až dodnes, striedavo ako interná a externá dizajnérka, navrhla desiatky dekorácií pre nápojové a stolovacie sklo. Spracovala rôzne námety. Najčastejšie siaha po florálnych motívoch z reálneho sveta rastlín, aktualizuje historické dekory, ale zaujímavo stvárňuje aj geometrické motívy zo svojho okolia. Rovnako využíva aj klasické dekorovanie jednoduchou linkou či farbou, alebo vlastné kresby voľnou rukou. Inšpiráciu nachádza všade okolo seba: „Všímam si štruktúry, tvary, farby a vytvoriť dekor je pre mňa vlastne jednoduché, lebo všetko vidím ako dekoráciu, každý zaujímavý moment sa mi pre očami formuje a hneď ho spracovávam v hlave v nejakej technike – diaryte, s farbou a pod. Prvotným záznamom nápadu je zväčša kresba rukou, teda fíling je ručný, ale gro práce vzniká v počítači, kde už aplikujem dekor na konkrétny tvar pohára.“

Prvé skúsenosti s autorskou tvorbou získala na sklárskom sympóziu v Lednických Rovniach v roku 2008. V nasledujúcich rokoch sa pre ňu stala nádoba – najbežnejšia téma dizajnu – šancou uplatniť dekoračné techniky ako prostriedok obsahovej výpovede so značnou mierou emotívneho účinku. V roku 2011 predstavila v bratislavskej galérii Nova kolekciu, a to 15 autorských nádob, nazvanú To be…, u ktorých nebola dôležitá funkčnosť, ale obsah tlmočený dekormi. Vrstvy farieb a dekorov čerpajúcich z rôznych historických čias a kultúr, najmä japonskej, je akýmsi ocenením hodnôt, ktoré si môžeme napriek vzdialenostiam krajiny a doby, v ktorej vznikli, sprítomniť a nájsť v nich súznenie. V kolekcii For Nany (2014) sa sústredila na štandardné typy nápojového skla dekorovaného jemným rytým florálnym dekorom na vyjadrenie charakteru osobnosti, ktorej bola kolekcia dedikovaná.

Autorské práce vznikali na bienálnych sympóziách v Lednických Rovniach, ktoré poskytovali možnosť spolupráce s majstrami-sklármi pri peciach, kde sa ručne fúkalo a hutne tvarovalo sklo. Ich zručnosť si vyžadoval aj jej experiment s vytvorením troch váz nadštandardnej hmotnosti, fúkaných do formy vytvorenej posunom troch segmentov (2017). Rovnaká forma získala odlišný výraz práve vďaka použitému dekoru. Princíp vytvárania nového tvaru prerezaním vyfúknutej vázy, tentoraz tenkostennej, znovu zostavením segmentov, využila neskôr viackrát. Už tu nejde len o vonkajší povrch dôležitý ako miesto na dekoráciu, ale tieto experimenty začali u Račekovej aj akýsi proces skúmania úlohy vnútorného priestoru nádoby a jeho potenciálu pre budovanie znaku objektu. V týchto dielach je zrejmý posun k hľadaniu pokojnejšieho súzvuku dekoru a formy, ale bez straty emotívneho účinku. 

Narúšanie dutej formy nádoby pokračuje aj v prácach z posledného obdobia, ktoré sú voľne inšpirované ženskou siluetou. V súbore objektov, ktoré vznikli otváraním a rozložením dutiny nádoby do plochy, nie je už dôležitá funkčnosť, ale objekt prezentuje vlastný obsah. Dekor nasleduje línie tvaru a dopovedá zámer celku, naznačuje tendenciu k úspornosti a grafickému vyzneniu. Dizajnérka o tomto posune vo svojej tvorbe hovorí: „Keď som začínala so svojou tvorbou, chcela som všetko a naraz, rýchlo… Mala som príležitosť a chcela som obsiahnuť v jednom diele svoje očarenie dekorom a jeho odkazom… Dnes už uvažujem inak, snažím sa o odľahčenie výrazu, viem, že stačí detail, ktorý dopovie celok. Mám rada minimalizmus, približujem sa k nemu pomaly, ale racionálne .“

Marika Raček využíva čoraz častejšie aj možnosti na prezentáciu sklárskej tvorby na malých výstavách v regionálnych galériách. Hlavným zámerom pritom nie je propagácia vlastnej tvorby, ale predovšetkým snaha predstaviť ľuďom mimo hlavných kultúrnych centier krásu dizajnu a umeleckého skla. Oceňujúce reakcie návštevníkov, s ktorými sa stretáva, napríklad po tohtoročnej výstave v synagóge v Mestskom múzeu v Šuranoch, potvrdzujú, že toto je dobrá cesta, ako kultivovať vkus a vnímanie umenia.

Výstava v Galérii Satelit so svojím efektom spätnej väzby môže byť pre dizajnérku akýmsi medzníkom, či posunom novým smerom a návštevníkom ponúkne možnosť pochopiť, ako autorka dokáže doteraz získané skúsenosti zúročiť.

Marika Raček. 15 rokov so sklom
Kurátorka a autorka výstavy: Adriena Pekárová
Grafický dizajn a architektonické riešenie výstavy: Peter Liška
Produkcia výstavy: Gabriela Rybáriková

Miesto: Galéria dizajnu Satelit, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, Bratislava
Otvorené od stredy do nedele 14.00 – 18.00
Trvanie: 7. september – 16. november 2023