Písma čísla Designum 2/2021

Pri príležitosti Roku slovenského dizajnu sme pripravili výber dvanástich mimoriadnych písiem spolu s ich príbehmi, ktoré navrhli slovenskí dizajnéri alebo vznikli na Slovensku od počiatku digitálnej tvorby písma. O výber sa postarali Palo Bálik, Samuel Čarnoký a Michal Tornyai na základe týchto zhodných kritérií: kvalitné prevedenie, inovatívny prístup, domáci a medzinárodný ohlas vrátane ocenení, rozsah a popularita používania písma doma a vo svete, lokálny prínos do globálnej písmarskej scény. Písma budeme počas tohto roka prezentovať prostredníctvom nadpisov v jednotlivých číslach časopisu Designum. V tomto čísle predstavujeme druhú trojicu písiem od Petra Biľaka (Greta), Mareka Chmiela (Veselica) a Ondreja Jóba (Klimax).

Veselica

Autor Marek Chmiel
Rok 2006
Text Palo Bálik

Písmo Veselica je rozhodne jedným z najvýraznejších typov písma, s ktorým sa môžeme v súčasnosti stretnúť vo verejnom živote. Jeho nezameniteľná lámaná kresba vzdáva hold práci duchovnému zakladateľovi slovenského písmarstva Martinovi Benkovi. Aj napriek tomu, že bol tento všestranne talentovaný umelec v oblasti písmarstva samouk, čo veľmi sympaticky na okrajoch svojich náčrtov priznáva, jeho umelecký program v oblasti národného charakteru písma je bezprecedentný. Tieto písma verejnosť môže poznať z fasády sídla Slovenskej akadémie vied (dnes už nepochopiteľne nie je súčasťou jej identity) alebo z trilógie kníh Prostonárodné slovenské povesti. Mnoho ďalších písmových skíc vypracovaných na milimetrovom papieri bolo dlhodobo uložených v archíve a uzreli svetlo sveta až vďaka výskumu profesora Ľubomíra Longauera relatívne nedávno. Znovuobjavenie Benkovej práce inšpirovalo študentov Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave a začali vznikať prvé digitálne verzie jeho typov. Jedným z nich je aj prvá monolineárna verzia písma Veselica Mareka Chmiela z roku 2006, ktorý ju vytvoril ako súčasť redizajnu identity Slovenskej akadémie vied. Namiesto štandardnej digitalizácie jednotlivých skíc pôvodných Benkových písiem sa vybral Chmiel cestou autorskej súčasnej interpretácie, pričom sa mu podarilo zachovať niektoré pôvodné atribúty písmových tvarov, ako ostrý, až drevorezový charakter, našikmené výbehy a nábehy ťahov, hexagonálne brušká a ikonickú konštrukciu niektorých verzálok. V súčasnosti je najnovšia verzia písma Veselica integrálnou súčasťou vizuálnej identity Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK), ktorá vznikla v spolupráci s grafickým štúdiom Calder Design Community. Písmo ako typografický identifikačný prvok súboru, ktorý sa snaží interpretovať ľudový tanec súčasným spôsobom, je pre neho ako stvorené. Radikálne lomené geometrické formy jeho znakov pôsobia moderne aj bukolicky zároveň, čo do neraz zatuchnutej folklórnej vizuálnej reprezentácie vnáša závan sviežosti. Rovnako je táto verzia písmovej rodiny rozšírená o sadu minusiek a obsahuje ďalšie hrúbkové rezy. Veselica sa sporadicky objavuje aj ako nadpisové písmo na obálkach kníh, tričiek alebo na vizuáloch spoločenských udalostí, kde je potrebné výrazne odkomunikovať „slovenskosť” iba pomocou typografie. A to dnes dokáže spoľahlivo iba máloktoré slovenské písmo. Rovnako sa Marekovi Chmielovi podarilo toto benkovské tvaroslovie pretaviť aj do ornamentálnych verzálok sanserifového písma Prezident, ktoré, ako už názov napovedá, je súčasťou aktuálnej identity kancelárie prezidentky Slovenskej republiky.

Greta

Autor Peter Biľak
Rok 2007, 2008
Text Samuel Čarnoký

Dalo by sa polemizovať, prečo niektoré písma dizajnéri uprednostňujú. V rámci subjektívneho prieskumu použitia písiem od domácich tvorcov som usúdil, že k tomu môže viesť ich praktická použiteľnosť, ale aj istá dávka nadčasovosti. Jedným z písiem, s ktorými sa opakovane stretávam, je aj písmo Greta. Písmo Greta Text od Petra Biľaka bolo navrhnuté pre požiadavky a limity novinovej typografie a tlače. Jeho genéza je spojená s dizajnom denníka SME. V roku 2006 oslovili štúdio Typotheque, aby navrhlo novinové písmo zohľadňujúce špecifikum slovenského jazyka. SME a mnoho iných periodík písmo doposiaľ používa. Greta však presahuje pôvodný zámer novinového písma a teší sa obľube použitia aj v rôznych iných médiách, najmä v knihách a časopisoch. Jedným z nich bol aj magazín Designum, kde Greta bola chlebovým písmom a tvorila jeho identitu v rokoch 2007 – 2013. Za zmienku stojí aj frekventované použitie v knižnej produkcii vydavateľstva KK Bagala. Charakteristikou písma je racionálna kresba znakov, vysoká stredná výška zaručujúca dobrú čitateľnosť aj v malých veľkostiach, výrazne znížené verzálky, ktoré ponechávajú dostatočný priestor na diakritiku aj pri úspornom riadkovaní. Diakritika harmonizuje s písmovými znakmi a s tvarmi lichobežníkových serifov. Textová rodina Greta Text pozostáva zo štyroch hrúbkových rezov. Každý rez obsahuje aj ďalšie dva stupne tmavosti (−) (+), čo umožňuje docieliť požadované zafarbenie textu, pričom stupne zdieľajú rovnakú šírku znakov, takže pri ich zámene text nepretečie. Výhodou písma je jeho rozšírenie o ďalšie subrodiny. Greta Text bola doplnená v spolupráci s chorvátskym písmotvorcom Nikola Djurekom o písma na nadpisové použitie (Greta Display, Greta Grande) a odvodené písmové rodiny so zúženou proporciou znakov (Greta Text Narrow / Display Narrow / Grande Narrow). Nadpisové varianty (Display a Grande) sa od textového typu líšia vyšším kontrastom, tesnejšími rozostupmi medzi znakmi a rafinovanejšou kresbou detailov, čím pôsobia viac kompaktne a elegantne vo veľkých stupňoch. Ako je štandardom pre produkciu Typotheque, písmo bolo rozšírené o multijazykovú podporu nelatinkových jazykov. Všetky tieto atribúty tvoria z písmového multiuniverza Greta široko použiteľný a veľmi efektívny typografický nástroj, ktorého súčasťou je aj bezserifová rodina Greta Sans a Greta Mono. O kvalitách svedčí aj ocenenie Type Directors Club pre písmo Greta Text v roku 2007.

Klimax

Autor Ondrej Jób
Rok 2009
Text Michal Tornyai

Klimax je bezserifové titulkové písmo od Ondreja Jóba, vydané v roku 2009 písmolejárňou Typotheque. Pozostáva zo štyroch rezov (Minus, Minus Italic, Plus a Plus Italic), ktoré sú vytvorené v dvoch výrazných a vizuálne protichodných štýloch. Štýl Plus má „tmavé“ ťahy, nakreslené v maximálnej možnej hrúbke pre dané proporcie. Vnútorné „biele“ tvary sú redukované len na tenkú linku, ktorá je rovnako široká ako „tmavé“ ťahy znakov štýlu Minus. V ňom sú, naopak, všetky „biele“ tvary maximálne veľké. Hoci sú tieto štýly naoko protikladné, zdieľajú rovnaký konštrukčný princíp, takže aj napriek maximálnemu kontrastu majú jednotný charakter. Zároveň majú takmer identickú metriku – šírky znakov a veľkosti bielych priestorov medzi nimi. To znamená, že aj keď sú oba rezy svojou tmavosťou alebo svetlosťou protikladné, v sadzbe zaberajú rovnaký priestor. Ako je to bežné pri písmach Ondreja Jóba, Klimax má rôzne hravé prvky a „vychytávky“. Napríklad sadu niekoľkých stoviek ligatúr (spojení dvoch znakov do jedného), v ktorých sú jednotlivé znaky navzájom atypicky prekryté. Ďalšou zvláštnosťou sú kapitálky štýlu Plus, ktoré sú redukované na maximálne tmavé siluety písmen. Napriek tomu zostávajú relatívne dobre čitateľné. Rezy Italic sú konštruované ako pravá italika, teda majú dynamickejší a takmer kaligrafický charakter. Písmo Klimax má svojím jednoznačným konceptom výrazný charakter a je ľahko rozpoznateľné. Najlepšie vynikne vo veľmi veľkých rozmeroch. Je preto vhodné na sadzbu plagátov alebo titulných strán publikácií. Uplatnenie nájde aj pri navrhovaní vizuálnych identít. Písmo získalo prestížne ocenenie Certificate of Excellence in Type Design od združenia Type Directors Club v New Yorku.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2021 na s. 80.
Predaj časopisu Designum