Z múzea: Ľubomír Krátky (1939–2022)

Pred necelými dvoma rokmi zasiahla komunitu slovenského knižného dizajnu veľmi smutná správa – vo svojich 83 rokoch zomrel Ľubomír Krátky, významný typograf, kaligraf a grafický dizajnér.

Jeho celoživotné dielo mala verejnosť možnosť vidieť v roku 2018 na samostatnej autorskej výstave Ľubomír Krátky: Typografia a kaligrafia v Galérii dizajnu Satelit v réžii Slovenského múzea dizajnu (SMD). Časť diela Ľubomíra Krátkeho sa nachádza aj v zbierkach SMD a viacero jeho knižných realizácií je súčasťou dlhodobej expozície 100 rokov dizajnu v podkroví Hurbanových kasárni. Devätnásteho marca by sa bol dožil svojich 85. narodenín – poďme ich spoločne osláviť pripomienkou jeho práce, tvorby a života.   

Na úvod treba zdôrazniť, že v slovenskom prostredí nebolo veľa typografov, ktorí sa k svojej práci stavali maximálne profesionálne a zodpovedne – po remeselnej aj estetickej stránke. Hlavne v období totality, keď sa vďaka bohatej podpore štátu produkovalo veľké množstvo publikácií v kolísavej kvalite (obsahovo aj vizuálne), bolo pre grafických dizajnérov ťažké si zachovať vysokú úroveň tvorby za každých okolností. Láska k poctivému typografickému remeslu, cit pre písmo a aj trpezlivá, čestná, pracovitá a priateľská povaha u Ľubomíra Krátkeho prevážili nad tlakom robiť veci narýchlo a (pod)priemerne.       

Ľubomír Krátky pochádzal z Bratislavy. Jeho profesionálna dráha sa začala v Prahe, kde v rokoch 1953 až 1957 vyštudoval odbor grafická úprava tlačovín na Priemyselnej škole grafickej. České prostredie, kde knižný dizajn a typografia majú hlboko zakorenenú tradíciu, veľké osobnosti českej typografie, ako napríklad Karel Dyrynk, Method Kaláb, Oldřich Menhart či Oldřich Hlavsa, výrazne ovplyvnili Ľubomíra Krátkeho v jeho profesionálnej tvorbe. Po skončení štúdia nepokračoval na vysokej škole, ale radšej začal pracovať v Bratislave ako vedúci technickej a výtvarnej redakcie pre vydavateľstvá Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Mladé letá a Slovenský spisovateľ. Externe pracoval aj pre ďalšie slovenské aj zahraničné vydavateľstvá. Od roku 1970 až do roku 2004 pedagogicky pôsobil na Oddelení ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde prednášal knižnú typografiu. Bol členom redakčnej rady českého časopisu Typografia, kde pravidelne publikoval a rovnako rád publikoval o aktuálnom dianí v knižnej kultúre aj v našom časopise Designum. Písal napríklad recenzie na novovydané publikácie o typografii a grafickom dizajne a tiež sa kriticky staval k súťaži Najkrajšie knihy Slovenska, ktorá dlhodobo stagnovala.

Ľubomír Krátky vždy knihu vnímal a riešil komplexne ako trojrozmerný objekt. Dvojstranu považoval za základnú časť knihy, písmo za základný stavebný prvok knižnej konštrukcie a harmóniu za základný princíp grafickej úpravy. Mimoriadne si ctil svojich predchodcov a typografickú tradíciu, na čom si zakladal, ale pritom sledoval všetky technologické aj výtvarné inovácie a išiel svojou vlastnou cestou. Jeho výtvarné riešenia kníh na prvý pohľad pôsobia možno striedmo, no v skutočnosti Ľubomír Krátky veľmi rád experimentoval – vždy však s dôrazom na dobrú čitateľnosť, vhodný výber písma a harmóniu s ilustráciou.

Vlajkovou loďou jeho práce je knižný dizajn edície Kruh milovníkov poézie (KMP) vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktorý graficky upravoval už od jej vzniku v roku 1964 – celkovo vyšlo takmer 250 zväzkov. V priebehu desaťročí za ne získal mnohé ceny a čestné uznania v súťažných prehliadkach ako Najkrajšia kniha Československa či Bienále úžitkovej grafiky v Brne.

Venoval sa typografii a grafickej úprave kníh rôznych žánrov, najmä však slovenským vydaniam klasických diel pre mládež a dospelých čitateľov. S nimi prerazil aj v zahraničí, napríklad v roku 1972 získal spolu s ilustrátorom Miroslavom Cipárom ocenenie Aigle d´Or (Zlatý orol) na festivale knihy v Nice za grafickú úpravu slovenského vydania starovekej gréckej komédie Lýsistrata (1971, Tatran).

Druhou významnou tvorivou oblasťou Ľubomíra Krátkeho boli knihy pre deti. Vzhľadom k detskému čitateľovi musela byť celková kompozícia písma, textu a ilustrácie navrhnutá mimoriadne logicky a esteticky príťažlivo, a je preto veľkým šťastím, že sa na mnohých, dnes už notoricky známych slovenských detských knižkách graficky podieľal práve Ľubomír Krátky. Napríklad každú jednu stránku knižky Zlatá brána (napísala Mária Ďuríčková, ilustroval Miroslav Cipár, 1975, Mladé letá, 2017, Buvik) riešil samostatne a zároveň tak, aby jednotlivé strany na seba vizuálne nadväzovali. Graficky upravoval aj slovenské vydanie diela Alica v krajine zázrakov ilustrované Dušanom Kállayom (1981, Mladé letá) a ovenčené mnohými významnými oceneniami. Dlhodobo spolupracoval aj s ilustrátorom Albínom Brunovským – napríklad na detských knižkách Luskáčik a myší kráľ (E.T.A. Hoffmann, 1974, Mladé letá) či Páví Kráľ (D’Aulnoy, 1980, Mladé letá). 

Treťou silnou oblasťou Ľubomíra Krátkeho bola kaligrafia. S touto písmarsko-výtvarnou disciplínou sa tiež zoznámil na štúdiu v Prahe a najviac ho inšpiroval významný nemecký kaligraf Hermann Zapf. Žiaľ, kaligrafia sa na Slovensku nikdy netešila veľmi veľkej popularite, preto zákaziek tohto typu robil málo. Venoval sa jej skôr pre súkromné a rodinné účely (novoročenky, pozvánky, kalendáre) v rámci svojho voľného času. Avšak pár kaligrafických realizácií sa podarilo oficiálne vydať, ako napríklad výber poézie z edície KMP kompletne v kaligrafickej forme (1984, Slovenský spisovateľ) či bibliofília Daniel – Danielov sen s kaligrafiou biblického textu Ľubomíra Krátkeho a leptami Dušana Kállaya (2001, vlastným nákladom).      

Aj v novom tisícročí si Ľubomír Krátky našiel svoje miesto a prácu a zostal pri tom verný povestnej snahe po dokonalosti. Okrem vyššie spomínanej bibliofílie Daniel z roku 2001 graficky upravoval aj knihy vydavateľstva Buvik. Graficky spracoval dve ilustrované knižky pre mladých čitateľov z oblasti klasickej literatúry, a to Príbehy zo Shakespeara (zostavil Vladimír Hulpach, 2006, Buvik) a neskôr Príbehy Dona Quichota (Vladimír Hulpach, 2017, Buvik), obidve ilustrované Dušanom Kállayom. Bez problémov prešiel z klasických techník kreslenia, skicovania a lepenia písmen do práce na nových rozvíjajúcich sa počítačových grafických programoch, ale ručnej tvorby sa nikdy nevzdal. Životný príbeh Ľubomíra Krátkeho, jeho postoje, poctivosť, profesionalita a vernosť svojmu remeslu sú veľmi obdivuhodné a inšpiratívne aj pre ďalšie generácie grafických dizajnérov, typografov a tvorcov písma.  

Bibliografia:

• ĎURÍK, Peter: Knihy, ktoré nezostarnú, in: Designum 4/2018, s. 52-61.
• JABLONOVSKÝ, Fero: Ľubomír Krátky, in: JUNEK, Dušan, ROSTOKA, Vladislav a kol.: Typo:grafik:um, Bratislava: Veldan s.r.o., 2016, s. 138-147.
• KOMORA, Gerhard: Ľubomír Krátky: Typografia a kaligrafia (katalóg výstavy), Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava, 1985.
• KRÁTKY, Ľubomír: Óda na typografiu, in: Designum 4/2018, s. 70 – 73.
• KRÁTKY, Ľubomír: Krásna kniha na Slovensku, in: Designum 4/2021, s. 70.
• LONGAUER, Ľubomír: Ľubomír Krátky, in: LONGAUER, Ľubomír a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku. Začalo to Cyrilom a Metodom, Bratislava:  Slovart, 2013, s. 168-171.
• ROSTOKA, Vladislav: A Be Ce Da Ľubomíra Krátkeho, in: Designum 3/2022, s. 68-75.