Prvá expozícia Slovenského múzea dizajnu skončila, pripravujeme novú. Rozhovor s riaditeľom SCD Marošom Schmidtom
Expozícia dizajnu 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018, naplnená prevažne neznámymi príbehmi o dizajne a dizajnéroch na Slovensku, je dnes už minulosťou. Exponáty sú z podkrovia Hurbanových kasární presťahované do depozitárov a čakajú na svoje nové uplatnenie. Výstava bola otvorená v septembri 2018 pri príležitosti 100. výročia založenia Československa a až do augusta 2024 bola prístupná v podkrovných priestoroch Hurbanových kasární v Bratislave. Stala sa prvou expozíciou prvého múzea dizajnu na Slovensku a mnohí si isto spomínajú, že bola privítaná s veľkými očakávaniami a vzácnym nadšením.
Jej vzniku totiž predchádzala dlhoročná a mimoriadne intenzívna snaha ako o samotný vznik Slovenského múzea dizajnu, ktoré je od augusta 2014 zapísané v Registri múzeí a galérií SR, tak aj o získanie dôstojného miesta určeného na prezentáciu zbierok. Zbierky v začiatkoch múzea pozostávali predovšetkým z veľkorysých darov a dlhodobých výpožičiek nielen od samotných dizajnérov, ale aj od širokej verejnosti a treba zdôrazniť, že práve toto obdivuhodné nadšenie a spoločne vynaložené úsilie sa stali ideálnym základom na fungovanie expozície.
Potom, ako boli bratislavské Hurbanove kasárne ešte v roku 2010 prevedené ako nadbytočný majetok z majetku Ministerstva obrany do správy rezortu kultúry, sa Slovenskému centru dizajnu podarilo pre časť svojej administratívy získať priestor práve tu. Aj preto voľba miesta na prezentáciu zbierok múzea dizajnu logicky padla na vyprázdnené podkrovie kasární, ktoré aj pôvodne slúžilo na výstavné účely. Počas šiestich rokov svojho trvania okrem služieb pre bežných návštevníkov, komentovaných prehliadok v sprievode kurátorov jednotlivých zbierok, početných programov ako pre dospelých, tak aj pre deti, tematicky zameraných workshopov, tu pracovníci múzea dizajnu pripravili aj rôzne diskusie, prednášky a stretnutia.
Expozícia, keďže sa nachádzala v limitovaných priestoroch, bola okrem samotných exponátov rozdelených do dvoch veľkých celkov na produktový a komunikačný dizajn, doplnená o digitálne prostriedky, ktoré návštevníkom ponúkali bohatý výber relevantných odborných textov a obrazových dokumentov, spojených s témami expozície – o jednotlivých dielach, dizajnéroch, výrobcoch, školách. K výstave vznikla aj webová stránka s obrazovým a textovým materiálom k zbierkam SMD.
K expozícii 100 rokov dizajnu vzniklo viacero hodnotiacich recenzií. Z posledných si môžeme pripomenúť príspevok Dávida Gaberu pre domovský časopis Designum 3/2021, na platforme e-designum, rovnako v roku 2021, pri príležitosti 30. výročia vzniku SCD a Roku dizajnu, sme uverejňovali príspevky o vzniku a budovaní zbierok od ich kurátorov.
O tom, čo viedlo Slovenské centrum dizajnu k radikálnemu riešeniu – vyprázdneniu doterajších výstavných priestorov Slovenského múzea dizajnu, aké majú plány s novou expozíciou, kedy a za akých podmienok by ju chceli predstaviť verejnosti, sme sa zhovárali s Marošom Schmidtom, riaditeľom Slovenského centra dizajnu.
Po šiestich rokoch sa zatvára prvá expozícia Slovenského múzea dizajnu, ktorá sa nachádza v podkroví Hurbanových kasární na Kollárovom námestí. Prečo?
Keď sme v roku 2018 slávnostne otvorili dlhodobú expozíciu Slovenského múzea dizajnu – 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018, avizovali sme, že je to projekt, ktorý bude trvať najviac 5 rokov. Uvedomovali sme si, že stála expozícia patrí do prístupnejších spodných priestorov, najlepšie s výkladmi, a nie do podkrovia bez výťahu a s klimatizáciou z roku 1998. Boli sme však radi, že môžeme pre potreby prestížnej výstavy upraviť aspoň podkrovný priestor, ktorý síce nebol ideálny, ale bol v tom čase pre tento účel jediný k dispozícii.
Počas 6 rokov nás potrápilo zatekanie okien, neznesiteľné teplo v lete a aj tečúce vlažné radiátory v zime a samozrejme aj covid. Nedávno sme sa dozvedeli, že v Hurbanových kasárňach má prebehnúť výmena polorozpadnutej strešnej krytiny a rozsušených starých okien, čo bolo posledným spúšťačom pre rozhodnutie sťahovať expozíciu z podkrovia. Oficiálne nám však nič oznámené nebolo, preto nepoznáme presný termín, kedy sa bude strecha rekonštruovať. Pred rokom sme si od ministerstva kultúry prenajali prízemné priestory za Galériou dizajnu Satelit s plánom rozšíriť galériu o časť venovanú dlhodobej expozícii slovenského dizajnu a prezentácii knižnice materiálov. Priestory sú v dezolátnom stave a je nutná ich rekonštrukcia.
Tieto praktické okolnosti, spolu s novými poznatkami z výskumu, ktorý sme v Slovenskom múzeu dizajnu a vo Výskumno-vývojovom oddelení SCD realizovali, a ktoré by sme radi verejnosti prezentovali, nás presvedčili o potrebe novej dlhodobej a prístupnejšej expozície prepojenej s Galériou dizajnu Satelit. Nebudú to iba dary, nákupy a výsledky výskumov dejín dizajnu na Slovensku, ale aj prezentácia najlepšieho súčasného dizajnu, ktorého kvalitný výber pre nás každoročne zabezpečuje Národná cena za dizajn.
Priznám sa, že sťahovaním sa z podkrovia na prízemie do menších priestorov riešime aj veľmi vysoké náklady na prenájom a energie. Ak si máme vybrať, či chceme dizajn prezentovať v podkroví bez výťahu, alebo na prízemí ako súčasť galérie, tak si vyberáme rekonštrukciu spodných priestorov, ktoré by mali byť podľa architektonickej štúdie prístupné priamo z ulice. Momentálne však nemáme žiadnu reakciu z ministerstva kultúry na náš plán A, ktorý ráta s kompletnou rekonštrukciou – hoci sme mali prisľúbené vyjadrenie do 31. augusta, aby sme do konca roka mohli rekonštrukciu dokončiť. Vyčlenili sme na to vlastné finančné prostriedky a požadovali spolufinancovanie zo strany zriaďovateľa a majiteľa budovy, ktorým je samotné ministerstvo. Plán B, ktorý momentálne spúšťame, ráta aspoň s vymaľovaním galérie, novou podlahou v jednej z miestností a úpravou časti priestorov pre instantnú expozíciu slovenského dizajnu.
Aký časový horizont ste si v múzeu stanovili na dokončenie novej expozície? A využijete (v rámci šetrenia) výstavné prvky, ktoré boli vyrobené pre 100 rokov dizajnu, aj v novej expozícii?
Výstavu v podkroví sme pripravovali spolu s tímom kurátorov a spolupracovníkov Slovenského múzea dizajnu v zložení Katarína Hubová, Simona Janišová, Ľubomír Longauer, Gabriela Ondrišáková, Adriena Pekárová, Mária Rišková, Maroš Schmidt (hlavný kurátor), Zuzana Šidlíková, Anna Ulahelová pred jej otvorením približne rok. Jej architektonické riešenie vzniklo v spolupráci s Pavlom Chomom a Martinom Kubinom (pingpong, s.r.o.), autormi grafického dizajnu k výstave sú Juraj Blaško a Peter Nosáľ. Expozícia obsahuje viac ako 500 predmetov z oblasti dizajnu a úžitkového umenia, ktoré reprezentujú obdobie od roku 1918 až po súčasnosť. Teraz ju chceme celú prepracovať, inovovať, doplniť a budeme ju musieť aj zoštíhliť, čo je veľká škoda, ale momentálne sa nedá inak. Inštalačné prvky budeme upravovať, urobíme z nich multifunkčnejšie výstavné fundusy. V prvej fáze ich použijeme pre tohtoročnú Národnú cenu za dizajn, výstava ktorej bude v podkroví, a následne chceme tieto prvky využiť aj pre potreby novej výstavnej koncepcie dlhodobej expozície slovenského dizajnu. Plánujeme začať pripravovať priestory a výstavu od budúceho roka a verím, že ju otvoríme na jar 2025.
Aký bol záujem podobne zameraných múzeí o výpožičky z našich fondov? A boli to exponáty aj priamo z expozície?
Záujem bol obrovský a nie vždy sme ho vedeli uspokojiť. Vyberali sme si. Keby sme reagovali na všetky dopyty, nemali by sme chvíľami čo vystavovať.
Ktorých návštevníkov výstavy 100 rokov dizajnu by si chcel spomenúť – či už z odbornej obce alebo známych z iných oblastí?
Najviac ma tešili návštevy dizajnérov – tvorcov, ktorých diela sa na výstave nachádzali. Spomínam si na komentovanú prehliadku, ktorú sme usporiadali s bývalými dizajnérmi podniku Tesla Bratislava Pavlom Thurzom a Petrom Kramárom pod názvom Tesláci pri práci (2019). Priamo v expozícii komentovali svoje výrobky rôznymi príhodami. Bolo to mimoriadne podnetné pre dejiny slovenského dizajnu. Pamätám sa aj na návštevy významných osobností z oblasti kultúry a politiky. V jeden deň som robil výklad pani ministerke kultúry a na druhý deň prišiel pán Martin Huba, ktorý ma dokonca pochválil za kultivovaný a obsažný prejav.
Ako fungovali digitálne nástroje použité v expozícii? Uvažujete o ďalšom využití, resp. rozšírení ich obsahu?
Digitálne nástroje fungovali dobre niekoľko rokov, no po čase sa prejavili problémy s batériami tabletov, ktoré sa nafúkli a bola nutná ich výmena za nové. Určite a v oveľa väčšej miere ich využijeme aj pri novej, menšej expozícii, keďže pomáhajú šetriť výstavnú plochu.
S akými pocitmi si sledoval rozoberanie expozície? Ukladanie exponátov do políc?
Najmä vzhľadom na súčasnú tichú a rozpačitú situáciu to bol pocit neistoty a smútku. Toto sme chceli? Musíme to urobiť? Má dizajn na Slovensku budúcnosť, keď stráca svoju minulosť? Exponáty v depozitároch spia. Najhoršie je to, že nemáme záruku, že sa opäť prebudia k životu a začnú rozprávať príbeh dizajnu na Slovensku. Tá neistota, či vôbec vydržíme v Hurbanových kasárňach, je z tohto pohľadu hrozná.
Čo by si dnes urobil inak?
Nešiel by som na konkurz za riaditeľa SCD, ale ostal by som vedúcim múzea a kurátorom priemyselného dizajnu. Nechcem tým povedať, že som v múzeu nenahraditeľný, ale to, že v múzeu pracuje dva a pol človeka a na priemyselný dizajn kurátor nie je a asi tak skoro ani nebude. Na druhej strane však iba ako riaditeľ mám možnosti vyjednávať so zriaďovateľom lepšiu pozíciu pre múzeum. Mám však silný pocit, že som narazil na múr.
Ak by som mal tú moc, dal by som Slovenskému centru dizajnu a múzeu dizajnu do správy budovu, kde by bolo veľké múzeum, galéria súčasného dizajnu, knižnica dizajnu a materiálov, kaviareň dizajnu, dizajnshop, konferenčná miestnosť a kancelárske priestory pre 55 ľudí. Za mestom by sa nachádzali veľké haly s depozitármi. Zatiaľ však riešime, kedy a či vôbec nám náš zriaďovateľ odpovie na našu požiadavku na dofinancovanie rekonštrukcie priestorov pre dlhodobú expozíciu slovenského dizajnu, keďže oddelenie, ktoré to malo riešiť bolo nedávno zrušené. Sme v totálnej neistote.