Designum 2/2026 sa sústreďuje na medzinárodné etablovanie slovenského dizajnu – na ambície jednotlivcov, možnosti inštitúcií a limity systému, ktorý zatiaľ len čiastočne podporuje dlhodobé pôsobenie na zahraničnej scéne. Účasť na prestížnych platformách sa ukazuje ako vytrvalostná disciplína: prináša sebavedomie a tvorivé impulzy, zároveň však odhaľuje finančné a organizačné prekážky medzi kvalitnou tvorbou a jej viditeľnosťou.

Ťažiskom čísla je reflexia milánskych podujatí Salone del Mobile, Triennale a Milan Design Week 2026 zameraného na cirkulárnosť, inklúziu a podporu mladých talentov. Text Tímei Kepovej a Georgiosa Somarakisa zachytáva ambivalenciu návštevníckej skúsenosti – silnú motiváciu byť súčasťou globálneho diskurzu aj konkrétne bariéry, ktoré znemožňujú vystavovať bez externej podpory. Reportáž Veroniky Pařízkovej o tom, „ako Miláno ovládli Poliaci“, naznačuje potenciál systematickej štátnej a kurátorskej politiky, keď sa podpora dizajnu, výber témy a strategické umiestnenie výstav vhodne prepoja. V zahraničí získava skúsenosti aj naša prispievateľka Henrieta Gábrišová. Pre Designum napísala článok o premene skladu na obilie – sila na Kunstsilo v nórskom meste Kristiansand.

Významnú líniu čísla tvorí typografia. Správa Jána Filípka o Fontstand International Typography Conference 2026 v Berlíne zdôrazňuje rolu odbornej komunity a autorskej iniciatívy pri formovaní živého typografického prostredia. Odborná reflexia Mikiny Dimunovej ukazuje typografiu ako dynamickú disciplínu, ktorá sa pohybuje medzi tlačou, digitálnymi médiami, motion dizajnom a orientačnými systémami a neustále hľadá nové odpovede na zmeny vizuálnej kultúry.

Domáci kontext je zastúpený najmä prostredníctvom študentských prác a výskumu dizajnérskeho dedičstva. Výstava Noví materialisti, ktorú pre Fórum dizajnu 2026 koncepčne pripravil Maroš Schmidt, predstavuje projekty študentov štyroch vysokých škôl zamerané na materiál ako partnera procesu – nie iba nositeľa formy, ale zdroj limitov, potenciálov a významov. Výstavu komentuje Wanda Borysko. Výskumný text Júlie Deákovej o tvorbe Milana Dobeša pre verejný priestor a príspevok Zdena Kolesára o „Longauerovom kánone“ úžitkovej grafiky na Slovensku rozvíjajú dlhodobejšiu líniu Designumu venovanú systematickému mapovaniu a interpretácii kľúčových osobností slovenskej vizuálnej kultúry.

Písmo čísla predstavuje Harmoniu Seraphica od Tomáša Paulena. Vznikla ako premyslený „revival“ historického rukopisu františkánskeho kňaza Pavlína Bajána z 18. storočia a prepája tradíciu s aktuálnou typografickou praxou v titulkoch tohto čísla