Vzácny čas v Satelite

V Galérii dizajnu Satelit sa od 17. marca do 28. apríla 2022 konala retrospektívna výstava Ateliéru S+M+L_XL – KOV A ŠPERK VŠVU, ktorý od roku 1995 vedie Karol Weisslechner. Ateliér v roku 1991 zakladal svetovo uznávaný šperkár Anton Cepka. Vysoká škola výtvarných umení má systém výučby postavený na silnej osobnosti pedagóga výtvarníka – umelca. Tak je to aj v prípade ateliéru S+M+L_XL – KOV A ŠPERK. A hoci objemom sú výsledky ateliéru zrejme najmenšie na celej VŠVU, dosahom, presahom a obsahom je to ateliér nevšedných rozmerov.

Výstavu v Satelite pripravil Karol Weisslechner spolu s Máriou H. Nepšinskou, ktorá sa ako historička umenia špecializuje na šperk a zároveň je i absolventkou tohto ateliéru. Mária Nepšinská aj vďaka svojmu teoretickému vzdelaniu prevzala po Weisslechnerovi jeho bienálny medzinárodný projekt ŠperkStret a okrem vlastnej tvorby organizuje rôzne šperkárske výstavy a sympóziá. Weisslechner sa ako architekt venoval a venuje aj výstavníctvu – je vyučený písmomaliar a aranžér, aranžérstvo študoval aj na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave u Rudolfa Filu a interiérovú architektúru u Vojtecha Vilhana na VŠVU. Nie je preto prekvapujúce, že sám na túto výstavu navrhol  výstavné prvky – oválne stoly. Na nich kurátori dokumentovali celkovo 196 prác, ktoré vznikli počas 31 rokov existencie ateliéru. Biele plachty natiahnuté pred výkladmi výstavnej siene Satelit pomohli vytvoriť pocit komornejšieho priestoru, a zároveň eliminovali rôzne neželané vizuálne vzruchy z exteriéru.

Keď sa pred desiatimi rokmi uskutočnila výstava ateliéru, dostala názov Tekutý čas. Názov tohtoročnej výstavy – Vzácny čas – symbolizuje obdobie, ktoré zažívajú študenti na škole. Vzácnosť ubiehajúceho času si uvedomujú až po ukončení štúdia…

Začiatky

V roku 1995 oslovil Anton Cepka Karola Weisslechnera, či by neprevzal po ňom ateliér šperku. Ako Weisslechner sám spomína: „Bolo to pre mňa obrovské rozhodnutie. Viedol som vtedy na Katedre architektúry Ateliér Architráv (1990 – 95, kurz tvorby priestoru), robil som to päť rokov a asi aj úspešne. Popri architektúre som navrhoval aj drobnejšie objekty – ironické nábytky. Bolo to pre mňa na jednej strane zaväzujúce a na druhej strane ťažké rozhodovanie, lebo dovtedy som robil hlavne architektúru. Ponuku Antona Cepku som dlhšie zvažoval, nakoniec som si ale pripravil koncepciu a šiel do konkurzu. Aj z dnešného pohľadu to bolo skvelé rozhodnutie.“

V pedagogickej práci, ako sám priznáva, ho ovplyvnili dve výrazné osobnosti – Rudolf Fila na ŠUP-ke a Votech Vilhan na VŠVU: „Vilhan bol skvelý architekt, osobnosť, empatický človek a vyžadoval síce veľmi veľa od študentov, ale v pozitívnom zmysle. To uplatňujem aj ja ako pedagóg na VŠVU. Obaja ma naučili otvárať pre svojich študentov všetky možnosti, vyplniť čo najlepšie ich čas na škole a dosiahnuť, aby ten čas bola celoživotná, pozitívna spomienka. Všetky úlohy, cvičenia, ktorými študenti počas štúdia prechádzajú, majú jeden cieľ, aby študenti našli svoj osobný výrazový repertoár a nadobudli vedomosti a zručnosti, ktoré ich spravia kompetentnými absolventmi ateliéru a VŠVU.“ 

Súčasné osobnosti

Z Ateliéru  S+M+L_XL – KOV A ŠPERK vychádzajú osobnosti, ktoré sa zaslúžili o formovanie súčasného vývoja úžitkového umenia na Slovensku. Weisslechner si pamätá všetkých svojich študentov, má s nimi trvalé kontakty, sleduje ich aj po skončení školy.   

Bety K. Majerníková (pre viacerých známa aj ako speváčka skupiny Noisecut) bola jednou z jeho prvých asistentiek a doktorandiek. Za svoj krátky život bola mimoriadne výraznou predstaviteľkou súčasného šperku spojeného s fenoménom ľudského tela. Matúš Cepka je odborným asistentom, ktorého pedagogická činnosť je zameraná na technológie. Okrem iného sa venuje aj väčším objektom určeným do sakrálnych priestorov. Kristýna Španihelová je absolventkou doktorandského štúdia a odbornou asistentkou, ktorá v súčasnosti vedie dvojročné prípravné štúdium. Okrem asistentov v Satelite vystavovali svoje ukážky prác aj ďalší doktorandi – Jana Machatová a Mia Čopíková. 

Hany Kašičková pod vlastnou značkou, v úzkej spolupráci s klientmi, tvorí svadobné a snubné prstene, reagujúc na ich osobné príbehy, ktoré prezentuje vo vlastnom e-shope webovej stránky. Prostredníctvom svojich aktivít v rámci letných akadémií robí vzácnu službu ateliéru. V lete si prenajíma školský ateliér, v rámci ktorého organizuje niekoľko úrovní kurzov – pre začiatočníkov, ale aj pre budúcich adeptov štúdia. Petra Arbetová tiež komunikuje s klientmi cez internet, aby tak vznikali jej autorské kolekcie. Sylvia Jokelová, ktorá v súčasnosti vedie Ateliér experimentálneho dizajnu a zároveň je aj prorektorkou VŠVU, sa pohybovala už počas štúdia medzi objektom – šperkom – dizajnom. 
Katarína Defeo Fiúza Šipošová vniesla revolúciu do perlových náhrdelníkov, ktoré nepadajú plynule do oválu ale do skoro hranatého obdĺžnika,  Danka Holubková, ktorá vniesla do tvorby šperku prírodniny, sa v súčasnosti venuje študentom na umeleckej škole v Žiline a pripravuje ich na štúdium na VŠVU, Dana Tomečková s Miou Čopikovou majú spolu ateliér Ovál v Novej Cvernovke, orientovaný na sféru voľného umenia a umeleckého šperku, Andrea Ďurianová sa okrem iného venuje priestorovému dizajnu výstav. Vincent Durbák pracuje s počítačom a Viktor Kováč, ktorý vo svojej diplomovej práci predstavil šperk ako virálny obraz, sa venuje animovaným hrám.

Uplatnenie

Šírka záujmov absolventov šperku je skoro symptomatická, má svoje korene v spôsobe výučby ich pedagóga – „otvárať všetky možnosti…“. Veľkorysá koncepcia ateliéru je obsiahnutá v názve S-M-L-XL – konfekčné veľkosti sú symbolmi spôsobu výučby. S – small predstavuje šperk v interakcii s telom, M – middle zase dizajn stolovania – misy príbory, svietniky, L – large – sú predmety do interiéru, svietidlá, šperkovnice (jednou z vystavených prác bola aj stolička z m² hliníkového plechu od Martina Potaša). XL sú projekty do exteriéru, kinetické objekty, fontány, kompletné interiérové riešenie napr. vlastnej predajne alebo kaviarne.

Prvé dva ročníky sú prípravné a kladie sa v nich dôraz na remeslo, tradičné techniky. Ďalšie ročníky sú viac uvoľnené, do procesu vstupujú nové technológie – 3D tlače, rôzne odlievania, pričom často pomáhajú aj absolventi, ktorí škole poskytujú služby vo vlastných firemných dielňach.

Karol Weisslechner považuje za veľmi dôležitú súčasť výučby kreslenie. Aj preto sa skicáre stali výstavným exponátom. Zachytávajú prvotnú ideu a bezprostredný proces cesty ku konečnému výsledku. Študenti samozrejme využívajú aj počítač a prácu s modelom v rôznych materiáloch. Výstava ponúkla obrovskú škálu rôznych prístupov, tvarov a materiálov. Od mosadze, medi, nerezovej ocele, po drevo, textil, papier, plast a recyklované materiály až po drahé kovy a kamene.

Pôvodne bývalo záujemcov o toto štúdium asi okolo 30 – 40 a reálne mohli byť prijatí dvaja, maximálne štyria. Teraz býva záujemcov asi 10 – 12.  Karol Weisslechner vidí veľký problém v zaniknutej kremnickej ŠUP: „ …odtiaľ sme prijímali osobnosti ako legendárnu Bety K. Majerníkovú, Sylviu Jokelovú, Maju H. Nepšinskú a dnes nikoho…“ Ateliér aktívne komunikuje so zahraničnými školami, je skôr česko-slovenský a v súčasnosti aj ukrajinský. Ako hovorí Weisslechner: „…cítime, že počas korony za 2 roky štúdia pred obrazovkou sa medzi študentmi pretrhali putá, resp. sociálne väzby, a to ich negatívne ovplyvnilo. Cielene sa snažíme robiť aktivity pre prvákov a druhákov, aby sa rozprávali medzi sebou“. Dôležité sú teambuildingové aktivity a práca hosťujúcich pedagógov nielen zo zahraničia, ale aj domáceho prostredia. Vzájomná a trvalá komunikácia je obrovskou výhodou tohto ateliéru.