Prvá dekáda 21. storočia a nástup novej generácie

Po vstupe do nového milénia prišlo pre všetkých v módnej branži bolestivé vytriezvenie. Teroristické útoky v New Yorku v septembri 2001, cunami na Vianoce 2004 a finančná kríza 2008/2009 sa veľmi negatívne dotkli aj módneho priemyslu. Na tieto silné otrasy reagoval nervózne. Na svojej sile naberala fast fashion, ktorá zmenila nákupné návyky spotrebiteľov, a veľká móda musela reagovať. Móda vstúpila do online priestoru. Módny dizajn hľadal nové impulzy v technológiách športovej módy, v pánskej móde a štýlotvornými prvkami sa stali topánky a kabelky. V rámci slovenského módneho priemyslu sa formovali nové východiská a tvorbu nášho módneho dizajnu razantne akcelerovala nová generácia módnych dizajnérov.

Nový model výroby a predaja

Na opačnom konci modernej couture, ktorá sa etablovala v priebehu deväťdesiatych rokov a tento proces pokračoval aj v prvej dekáde 21. storočia, vznikol nový model výroby, distribúcie a predaja módy – fast fashion. Aktuálne módne trendy sa dali kúpiť rýchlejšie a za oveľa nižšie ceny.

Tieto rýchle kolekcie módneho oblečenia mnoho ráz vychádzajú z najnovších kolekcií renomovaných módnych značiek, ktoré sa prezentujú v rámci módnych týždňov v polročnom časovom predstihu pred samou sezónou. Na rozdiel od tradičných obchodných modelov haute couture, modernej couture, ale aj ready-to-wear kolekcií, ktoré kopírujú cyklus sezón jar/leto a jeseň/zima, fast fashion je komprimovaná do kratších cyklov ako sezóna, najčastejšie do štyroch až šiestich týždňov a v niektorých prípadoch ešte kratších. Fast fashion vytvorila viac nákupných sezón v rovnakom čase a priestore a spotrebitelia túto zmenu prijali, náhle sa zorientovali a začali využívať rýchlejšiu dostupnosť nových módnych produktov.

Massclusivity a nové postavenie módnych doplnkov

To, že pocit jedinečnosti, ktorý sa vždy spájal predovšetkým s luxusnou módou, začal byť tak lacno dostupný, donútilo aj veľké módne domy a luxusné značky zmeniť taktiku, a tak prišli s tzv. bis kolekciami. Stali sa silným impulzom, a to aj napriek tomu, že skeptici tvrdili, že môžu ohroziť dôvod existencie hlavných kolekcií. Tieto obavy nemali šancu v konfrontácii s entuziazmom módychtivej verejnosti, ktorá netrpezlivo čakala na lacnejšie línie luxusných značiek, ako je napríklad Marcod Marca Jacobsa, K od Karla Lagerfelda či Miu Miu od Miucie Prady a mnohé ďalšie. Tieto kolekcie priniesli novú energiu. Zrod línií bis bol odpoveďou na ofenzívu fast fashion značiek, ktoré si bez akéhokoľvek zaváhania požičiavali a požičiavajú inšpirácie i konkrétne nápady od najlepších návrhárov a dobre na nich zarábajú.

Mnohí návrhári zjavne uprednostňovali druhé línie ako pragmatické hľadanie prieniku medzi výrazným smerovaním nakupujúcej verejnosti k luxusu za prijateľné ceny. Všetci si jasne uvedomili, že na trhu je nová cieľová skupina, síce menej bohatá ako predchádzajúca klientela haute couture, zväčša mladá, ale jasne orientovaná na dobrý módny dizajn. Analytici našli aj názov pre tento nový jav, nazvali ho massclusivity, masová exkluzivita.¹

Rozširujúca dostupnosť dobrej módy priniesla nové postavenie módnych doplnkov, najmä kabeliek a topánok, ktoré sa stali novými nositeľmi luxusu a štýlu. Topánky a hlavne kabelky ovládli módny priemysel a v čase krízy a nástupu lacnej fast fashion mnohé módne domy doslova zachraňovali pred krachom.

V tom čase veľmi razantne na módnu scénu vstúpila pánska móda. Čisto pánske línie u renomovaných značiek, resp. zaradenie pánskych modelov do dámskych kolekcií naznačovali, že aj pánska móda má ambíciu byť nositeľom kreatívnych módnych impulzov na zmenu módneho vzhľadu hlavne u novej generácie. Silnel vplyv a prienik športového oblečenia so všetkými jeho overenými technologickými materiálmi do mestského oblečenia.

Móda v online priestore

V prvom desaťročí 21. storočia sa informácie o móde postupne presunuli do online priestoru. Jeden z prvých doň vstúpil módny fotograf Nick Knight, v roku 2000 uviedol svoje Showstudio.com, kde na začiatku robil hlavne rozhovory so slávnymi osobnosťami zo sveta módy. V roku 2002 Marilyn Kirschner, v tom čase novinárka Harper’s Bazaaru, skúsila svoje sily v sieti a jej komentáre o svete módy sa rýchlo dostali do povedomia. Odišla z časopisu, aby sa naplno venovala svojmu blogu Lookonline.com. Ďalším bol Scott Schuman. Tento Newyorčan, ktorý predtým pracoval pre Valentina, svojím blogom The Sartorialist.com naštartoval vlnu blogov mapujúcich módu na ulici. Cestoval po svete a vyhľadával zaujímavých ľudí, fotil ich a spolu s komentármi uverejňoval na svojom blogu.² V roku 2009 v rámci londýnskeho týždňa módy sa uskutočnila výstava Showstudio: módna revolúcia, ktorá bola nielen retrospektívou deviatich rokov projektu Nicka Knighta, ale aj prehliadkou inovácií a experimentu v online priestore.

Móda vo filmoch a na výstavách

Móda ako silné miliardové odvetvie si vždy hľadala a vytvárala nové mediálne stratégie na udržanie svojho jedinečného postavenia, a tak odpoveďou na vznik blogov a tzv. občianskej žurnalistiky boli v tom čase filmy a výstavy venované móde. Najmä silné módne značky vstúpili do tohto digitálneho priestoru a ich novým marketingovým nástrojom sa stal film. Spolupráca filmu a módy priviedla pred kameru, ale aj za ňu, známe mená. Tieto filmy naznačovali, že veľké módne značky v zmenených mediálnych podmienkach zvolili tento drahý spôsob medializácie, aby si aj naďalej udržali záujem publika a upozornili na seba ako na nositeľov silných módnych a kultúrnych odkazov. V roku 2008 sa v Paríži v Centre Georges Pompidou uskutočnil prvý ročník festivalu s názvom A Shaded View on Fashion Film. Prišiel v správny čas, keď sa svetová ekonomická skepsa prehlbovala a módny priemysel sa ocitol v istom kŕči.³

Zmenené podmienky v rámci šírenia informácií o móde boli impulzom aj na vznik mnohých výstav, ktoré neboli a nie sú len pripomenutím tvorby couturierov a nežijúcich návrhárov, ale prezentujú aj tvorbu aktívnych módnych tvorcov a značiek módy, čo vyvoláva mnohé diskusie. Podľa niektorých kritikov výstavy často financujú samotné značky, a tak sú viac reklamnými ako umeleckými aktivitami. Na druhej strane sa ozývajú hlasy, ktoré obhajujú jasnú umeleckú hodnotu týchto výstav. Explózia múzejných a galerijných expozícií je obrazom toho, čo sa stalo s módou v novom storočí. Sila informačných technológií jednoducho ubrala móde na vášni, výnimočnosti a sile, stala sa istým spôsobom prístupnou pre každého a múzeá a galérie si tento široký záujem verejnosti uvedomujú a rady mu vychádzajú v ústrety. Tento nový výstavný rozmer módy, ktorý zosilňoval v priebehu celej prvej dekády, zmenil aj spôsob, akým si návrhári budujú svoje vlastné archívy, a veľké značky už dnes otvárajú aj vlastné galérie.

Módny dizajn prvej dekády

V rámci tvorby módneho dizajnu sa objavili nové postupy aj nové mená. Keď začala Stella McCartney v roku 2004 spolupracovať s firmou Adidas, dodala moderným športovým materiálom istý štýlový rozmer a značkovému športovému oblečeniu fashion pridanú hodnotu a naštartovala tak veľmi úzku a obojstranne výhodnú spoluprácu. Vedľa Stelly McCartney to boli aj ďalší návrhári – Giorgio Armani, Yohji Yamamoto, Alexander McQueen, Hussein Chalayan a i., ktorých spolupráca so športovými značkami vytvorila veľmi zaujímavý priestor, kde sa stretáva kreativita módneho dizajnéra s novými materiálmi a modernými technológiami v rámci športových odevov.

Dnes možno konštatovať, že vďaka tomuto spojeniu módny dizajn do svojho materiálového arzenálu prijal a postupne prijíma všetky materiály inšpirované jednotlivými športovými disciplínami a výskumom overené, ale aj čisto športové odevné druhy. Do svojich kolekcií dnes bežne zaraďujú dizajnéri také kúsky, ako sú skrátené tielka atlétov, legínsy, cyklistické nohavice, tepláky, prešívané bundy a, samozrejme, aj tenisky, ktoré kombinujú s tradičnými módnymi kúskami.

Vedľa toho pokračovala renesancia veľkých parížskych módnych domov, do ktorých boli angažovaní ako kreatívni riaditelia talentovaní módni dizajnéri. Za úspechom módneho domu Lanvin v prvej dekáde 21. storočia stál Alber Elbaz, ktorý nastúpil na miesto kreatívneho riaditeľa v roku 2001. Jeho modely hýriace farbami a modernou ženskosťou a jeho módne doplnky, najmä robustné náhrdelníky, ohúrili celý svet. Nicolas Ghesquiere vrátil slávu módnemu domu Balenciaga a zaradil sa do exkluzívneho klubu „veľkých“, označovali ho za skutočne dôstojného nasledovníka Cristobala Balenciagu. Jeho kolekcie plné fantazijných prvkov, inovácií, ale aj impulzov zo sveta športu boli dokonalým mixom, fúziou medzi minulosťou a budúcnosťou.

Na začiatku nového milénia sa zapísal do histórie módy Hedi Slimane ako tvorca kolekcie Black Tie v rámci pánskej línie Dior Homme v módnom dome Christian Dior, ktorou radikálne zmenil pánsku siluetu. V roku 2002 sa stal prvým dizajnérom, ktorý bol za pánsku kolekciu vymenovaný za návrhára roka. Jeho vplyv na zmeny v pánskej móde recenzenti hodnotili ako jeden z najdôležitejších zlomových bodov tejto dekády.

Na konci tejto krízami zmietaného desaťročia nastúpil v móde, teda tej veľkej móde, aj istý pragmatizmus a návrat do bezpečia overených hodnôt. Mnohí dizajnéri pri príprave svojich kolekcií zamierili k siluetám, formám a dezénom, ktoré už mali na svojom konte predchádzajúcu úspešnú históriu, a začali nanovo objavovať módne odkazy jednotlivých dekád 20. storočia a nanovo interpretovali overené postupy.

Medzi ďalšie výrazné osobnosti tohto desaťročia sa ďalej dostali Alber Elbaz, Raf Simons, Alexander McQueen, Hussein Chalayan, Martin Margiela a tiež Marc Jacobs, Miuccia Prada a Nicolas Ghesquiere ako skutoční módni vizionári. Medzi veľké zlomové udalosti prvej dekády 21. storočia určite patrilo vzkriesenie ďalších tradičných parížskych módnych domov Balenciaga, Lanvin, Balmain a bola to aj smrť Yves Saint Laurenta, ktorá znamenala koniec jednej éry a tiež množstvo výstav po celom svete, ktoré pripomenuli tvorbu ikonických dizajnérov 20. storočia.

Globalizácia a slovenský módny priemysel

Slovenský módny priemysel v prvej dekáde 21. storočia už v plnej miere pociťoval dôsledky vývojových tendencií vo svete, ako boli stále silnejúca globalizácia, nástup fast fashion a recesia ako dopad finančnej krízy. Na druhej strane sa ho veľmi výrazne dotkol aj náš vlastný slovenský vývoj. Dôsledkom privatizácie a reštrukturalizácie podnikov textilného a odevného priemyslu, ktorých transformácia prebiehala v deväťdesiatych rokoch, bolo, že v tomto desaťročí došlo k zániku mnohých našich výrobných kapacít. Ako uvádza Správa o stave a potenciáli kreatívneho priemyslu na Slovensku, „v období rokov 2004 – 2007 patrila výroba textilu a najmä odevov medzi silných zamestnávateľov, po roku 2007 sa podiel tejto výroby na zamestnanosti výrazne prepadol, na porovnanie rokov 2004 a 2010 poklesol v úhrne o 5,8 %. Zánik domácej textilnej výroby otriasol aj odevnými podnikmi“.⁴

V prvej dekáde 21. storočia sa začali budovať na Slovensku veľké nákupné centrá, v rámci nich sa v k nám dostali veľké nadnárodné retailové značky, ktoré priniesli rýchlu a cenovo dostupnú módu, navyše s globálne prepracovaným marketingom. Vedľa širokej módnej ponuky, najmä v segmentoch lacnej a rýchlej módy a globálne zavedených ready-to-wear značiek mali v nákupných centrách návštevníci k dispozícii reštauračné zariadenia, multiplexové kiná, fitness centrá a iné možnosti trávenia voľného času, čím sa vytvorili u nakupujúcej verejnosti celkom nové návyky. Nakupovanie módy v nákupných centrách hlavne vo väčších mestách sa stalo súčasťou istej zmeny v rámci životného štýlu, ktorý sa stával výrazne konzumným a zážitkovým. Okrem toho sa k nám začala dostávať v tom čase aj luxusná móda renomovaných a dlhodobo etablovaných svetových značiek.

V tejto dekáde došlo na Slovensku aj k veľkému nárastu prezentácie módy formou módnych prehliadok. Móda sa predvádzala v nákupných centrách, predovšetkým s cieľom motivovať nakupujúcu verejnosť k nákupu aktuálnych módnych trendov. Zároveň s týmito čisto komerčnými módnymi prehliadkami sa móda postupne stávala, žiaľ, aj súčasťou slovenského šoubiznisu. Vznikalo množstvo projektov, keď sa na mólach vedľa modeliek objavovali moderátorky, herečky, športovci a iné „známe“ osobnosti a prezentovali skôr seba ako módu. Mediálne výstupy z týchto akcií neboli o móde, ale o tom, kto sa predviedol na móle a kto sedel v prvom rade, chýbala tu akákoľvek kritická reflexia. Táto mediálna devalvácia módneho dizajnu najmä v bulvárnych médiách, ale nielen v nich, pretrváva a, žiaľ, potvrdzuje skutočnosť, že v našich médiách absentuje odborná reflexia módneho dizajnu.

V rámci šírenia informácií o móde v tomto decéniu narástol počet ženských a lifestylových časopisov a tiež pravidelných módnych rubrík v nich. Tento nárast záujmu o módu v tlačených médiách potvrdil nové profesie ako stylisti, hairstylisti, vizážisti a veľmi výrazne dali o sebe vedieť módni fotografi, predovšetkým nová generácia módnych fotografov, ktorá naplno využila tento boom okolo módy na Slovensku. V tom čase vznikali najmä v ženských a lifestylových časopisoch niektoré výnimočné editoriály, za ktorými boli fotografi Jakub Klimo, Braňo Šimončík, Jakub Gulyás, ale aj Lukáš Kimlička a skvelé stylingy pripravovali Sandra Žigová a neskôr aj Zuzana Kanisová. Väčšinou išlo o výber a prezentáciu outfitov, resp. jednotlivých kúskov zo stále silnejúcej ponuky zahraničných značiek v našich nákupných centrách a obchodoch, ale aj modelov slovenských dizajnérov.

Z pohľadu vývoja módneho diania na Slovensku je táto etapa módnej fotografie skutočne výnimočným dokladom zmien, ktoré sa udiali na našej módnej scéne, pretože bola, je a veríme, že aj bude jedinečným nástrojom na výskum a mapovanie vývoja módy v tej-ktorej etape. Dnes s istým časovým odstupom môžeme konštatovať, že módna fotografia tejto dekády zachytila nielen prebiehajúci nárast obchodu s módou, keď sa k nám dostávali mnohé zo svetových značiek, ale aj nástup novej generácie slovenských módnych dizajnérov. Tiež je aj dokladom nástupu digitálnej módnej fotografie a veľkých reklamných kampaní naprieč všetkými segmentmi módneho priemyslu.

Nástup autorského módneho dizajnu

V čase, keď si slovenský autorský módny dizajn hľadal svoje miesto na našej módnej scéne, keď sa len vytvárali nové podmienky na jeho prezentáciu, úlohu prvolezca na seba zobral Fero Mikloško. Bol to on, ktorý ako jeden z prvých zo slovenských módnych dizajnérov začal pravidelne na báze sezónnych módnych prehliadok prezentovať svoju tvorbu a navyše jeho modely boli pravidelne súčasťou mnohých fashion editoriálov v časopisoch Eva, neskôr Madame Eva a iných. Toto spojenie, teda slovenský autorský módny dizajn na jednej strane a časopisy na druhej, vždy bolo a dodnes je dôležitým nástrojom na prezentáciu módneho dizajnu. Vo vlastnej tvorbe, kde je citeľná jeho remeselná zručnosť, delikátna práca s materiálmi, konštrukčným riešením, hľadaním tej správnej línie, Fero Mikloško dokázal a dokazuje veľmi citlivo reagovať na naladenie doby, na zachytenie tendencií v rámci módneho vzhľadu.

Ďalším momentom, ktorý Fero Mikloško priniesol na našu módnu scénu, bola jeho spolupráca so stylistkami Sandrou Žigovou a Zuzanou Kanisovou v rámci prípravy prehliadok. Ich úlohou je byť akýmsi sprostredkovateľom spomínaných očakávaní verejnosti, ktoré módny dizajnér vo svojom zaujatí tvorbou často môže prehliadnuť, a im sa to podarilo. Táto otvorenosť Fera Mikloška na spoluprácu, hľadanie a objavovanie nových možností vytvorila v tom čase už spomínané nové podmienky na slovenský autorský módny dizajn a jeho prezentáciu tak v časopisoch, ako aj v rámci módnych prehliadok.

Silná nastupujúca generácia

V rámci tvorby autorského módneho dizajnu na Slovensku koncom prvej dekády začala na seba upozorňovať generácia mladých módnych dizajnérov, generácia, ktorú tvorili absolventi Ateliéru odevného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení. Ich vstup bol skutočným osviežením, ale najmä veľkým prísľubom do budúcnosti. Andrea Vonkomerová, Jana Kuzmová, Izabela Komjati, Mária Štraneková, Boris Hanečka, Lenka Sršňová, Marcel Holubec W., Petra Poorová, Andrea Pojezdálová, Michaela Ľuptáková či Martin Hrča zrazu zaplnili slovenskú módnu scénu veľmi sviežim autorským dizajnom, a to napriek všetkým problémom, ktoré móda v prvej dekáde nového milénia prežívala. Ich vstupom na scénu sa začala písať nová éra módneho dizajnu na Slovensku.

Práve táto generácia sa zaslúžila o zmenu postoja verejnosti k slovenskej móde. Niektorí sa z nej síce po čase vytratili, čo je bežné vo všetkých kreatívnych oboroch, resp. prešli od tvorby módneho dizajnu na iné pozície, ktoré sú s módou úzko prepojené, no jej hlavní protagonisti presvedčili slovenskú verejnosť o svojom talente, o svojich schopnostiach zaplniť slovenskú módnu scénu autentickým módnym dizajnom. Začali budovať vlastné módne značky, kde ponúkali modernú couture. V tomto smere v rámci vtedajšieho módneho diania rezonoval projekt Orange Fashion, kde sme mohli vidieť skvelé, až výnimočné kolekcie a modely.

O sile tejto generácie svedčí aj fakt, že po krátko trvajúcom pokuse vytvoriť slovenskú verziu Prague Fashion Week pod názvom Bratislava Fashion Weekend sa im napriek všetkým problémom podarilo vytvoriť svoju vlastnú platformu, kde svoju tvorbu prezentovali, a to Fashion LIVE! (2013). Práve tento projekt veľmi výrazne prispel k spomínanému postoju verejnosti k našej slovenskej móde. Atmosféra tohto podujatia od samého začiatku bola skutočne jedinečná a hlavne okolo neho sa spontánne zoskupili ľudia, ktorí slovenskej móde veria a podporujú ju.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia Boris Hanečka, Marcel Holubec W., Lenka Sršňová a Martin Hrča, ktorí svojou autorskou tvorbou a ich pravidelnou prezentáciou nastavili v našich podmienkach nové a hlavne relevantné východiská z pohľadu tvorby módneho dizajnu. Niektoré ich kolekcie boli v tejto, ale hlavne v nasledujúcej druhej dekáde plné výnimočných kreatívnych až vizionárskych postupov a výstupov.

Nesporný talent Borisa Hanečku sa prejavil už na jeho študentských prácach, vždy naplno vo svojich kolekciách vysielal signál, že ho fascinuje všetko v rámci couture remesla, počínajúc ušľachtilými materiálmi, konštrukčnými riešeniami, cez opulentné formy, ručné couture techniky, ako je aranžovaný odev, riasenie, vyšívanie a módne detaily a doplnky plné symbolických odkazov. Niektoré témy jeho kolekcií pôsobia často až dramaticky, rovnako ako ich prezentácia na móle, ale samotné modely vždy majú v sebe zakódovaný aj ten správny a aktuálny módny odkaz. V posledných kolekciách veľmi kreatívne uchopil aj jednu z posledných silných tendencií v rámci módneho dizajnu, a to fúziu či prelínanie rôznych štýlov z predchádzajúcich dekád na jednotlivých modeloch. Tieto jeho zaujímavé, takpovediac hybridné modely s odkazmi na štyridsiate, osemdesiate či deväťdesiate roky majú však stále v sebe aj poctivé krajčírske remeslo.

V kolekciách Marcela Holubca W. je vždy prítomný experiment. Jeho hľadanie nových možností vo formách, dôraz na prekračovanie hraníc v rámci strihovej konštrukcie a modelovania odevu, objavovanie nových objemov, práca s módnym detailom posúva jeho siluety od všeobecne zažitých smerom k viac abstraktným a sofistikovaným. Navyše sila jeho kolekcií tkvie v jeho sústredenej snahe hľadania nového kontextu moderného odevu cez materiál. Jeho autorský laserom vysekávaný materiál, ktorý použil v kolekcii Les choses de la vie, laserovaná koža v kombinácii s plisovaným hodvábom v kolekciách Delusion, Parfaittitude, ale aj v kolekcii La Bohème ho bezpochyby posunuli medzi dizajnérov pre 21. storočie, ktorí sa usilujú o hľadanie podstaty moderného odevu, o veľmi tesné a inovatívne spojenie kreativity a moderných technológií. Zaujímavé je aj jeho hľadanie inšpirácie v súčasnom slovenskom výtvarnom umení. Inšpiráciu tvorbou Andreja Dúbravského sme mohli vidieť v kolekcii La Bohème a odkaz na tvorbu vizuálneho umelca Ašota Haasa v kolekcii Perception. Jeho módny dizajn dostal v posledných rokoch jasné kontúry, jeho kolekcie veľmi autentický výraz a má dobre vykročené k tomu, aby svoj módny dizajn v nasledujúcom období posunul smerom k vlastným limitovaným ready-to-wear kolekciám. Prvú skúsenosť s tvorbou ready-to-wear kolekcie si Marcel Holubec W. vyskúšal v roku 2019, keď v rámci spolupráce s firmou Suverén vytvoril veľmi špeciálnu kolekciu pánskych a dámskych odevov pre ich kolekciu mestských bicyklov a získal za ňu 1. cenu v Národnej cene za dizajn 2019 – Produktový dizajn (kategória Profesionálny dizajn).

Lenka Sršňová je výnimočný zjav tejto silnej a pevne etablovanej generácie dizajnérov, ktorá vytvorila na Slovensku priestor a východiská na jedinečný vývoj slovenského módneho dizajnu v prvej a druhej dekáde tohto storočia. Jej vstup na slovenskú módnu scénu mal veľmi jasnú koncepciu, ktorej základom bolo vytvorenie vlastného ateliéru, pravidelná prezentácia kolekcií na módnych prehliadkach, otvorenosť spolupráce s inými umelcami a dizajnérmi v rámci tvorby. Od prvého ročníka je súčasťou projektu Fashion LIVE! a vo svojom ateliéri umožňuje stážistom, študentom odevného dizajnu získať popri štúdiu prvé praktické skúsenosti s tvorbou módneho dizajnu. Ako jedna z prvých na našej módnej scéne vstúpila do online priestoru a na svojej webovej stránke má aj e-shop, čím napĺňa základnú premisu, že len móda, po ktorej ľudia túžia, napĺňa ich predstavy a očakávania a predáva sa, je skutočnou módou.

Jej tvorba má od samého začiatku pevné ukotvenie v hľadaní a objavovaní premien v rámci siluety a v zjavnom prekračovaní zažitých stereotypov, v diskrétnej hre s módnym detailom, ale predovšetkým v sústredenom experimentálnom využívaní autorských originálnych dezénov na modeloch. Jej niekoľkoročný výnimočný experiment s tlačenými vzormi, od sieťotlače po digitálnu tlač, mapuje a predstavuje v našom priestore jednu z najsilnejších tendencií v módnom dizajne na začiatku 21. storočia, keď sa digitálne potlače stali novým riešením v rámci objavovania integrácie medzi formou odevu a tlačeným obrazom, keď už nie sú potlače vnímané ako dekór, ale ich začlenením do konštrukcie odevu vytvárajú celkom nový obraz tela. Zároveň v čase rozvinutej vizuálnej vnímavosti všade okolo potlače vytvorili nový spôsob vytvárania vizuálnej identity. Lenke Sršňovej tento experiment vyšiel a pridala k nemu aj spoluprácu s inými umelcami a dizajnérmi, čo z nej robí skutočne moderného dizajnéra 21. storočia.

Tvorba Martina Hrču dnes reprezentuje na našej módnej scéne jednu zo silných smerovaní módneho dizajnu, jej cieľom je vrátiť tomuto procesu jeho podstatu, jeho hodnoty. Hľadanie konceptuálneho prístupu k tvorbe módneho dizajnu Martina Hrču je o veľmi sústredenom hľadaní krásy a novosti cez hodnotu materiálu, cez voľbu farebnosti, siluety, cez remeselne dokonalé spracovanie a originálne módne detaily a doplnky. V každej fáze svojho skutočne kreatívneho a autorsky výnimočného procesu tvorby módneho dizajnu preukazuje zvýšenú vnímavosť a citlivosť. Práca s materiálom mu poskytuje priestor na zreteľný experiment smerom k objavovaniu nových možností, postupov, resp. k renesancii tých zabudnutých, čo pridáva jeho modelom dôraznú výpovednú hodnotu. Pokora a zreteľná zaujatosť materiálom je jasne čitateľná aj pri kreovaní siluety a voľbe konštrukčných riešení. Nerád svoje modely tvaruje až príliš veľkým počtom švíkov a strihaním, jeho siluety sú veľkorysé, no v žiadnom prípade nie okázalé, chcú telo zabaliť či schovať, chrániť. Spojovacím menovateľom tvorby Martina Hrču je úprimná viera v remeslo, v jedinečné krajčírske remeslo, v couture techniky a postupy, bez ktorých móda stráca na svojej jedinečnej úlohe prinášať štylistické zmeny, niečo skutočne nové v rámci odevu, ale aj kultúry odievania vôbec. Vízie, s ktorými vstupuje do procesu tvorby jednotlivých kolekcií, sú akousi vlastnou výpoveďou, príbehom často determinovaným aj veľmi osobným emočným naladením, ale v žiadnom prípade svoj príbeh cez svoje kolekcie nikomu nevnucuje. Necháva priestor každému jednému z divákov na jeho módnych prehliadkach, aby si cez jeho modely vytvorili svoj vlastný príbeh. Jeho kolekcie vysielajú signál s istou dávkou plachosti a zároveň nástojčivosti a sily, čím sa stávajú aj silným emocionálnym a umeleckým zážitkom. Majú všetky tie správne ingrediencie dnešného módneho dizajnu.

Platforma Fashion LIVE!, ktorá vytvorila priestor na skutočne profesionálnu prezentáciu módneho dizajnu na Slovensku, ukázala, že talentovaných módnych dizajnérov máme, ale tvoria v nastavení a v podmienkach, v ktorých sa ich kreatívne nápady z autorských kolekcií vedia len veľmi ťažko transformovať do obchodovateľného a širšie dostupného módneho produktu. Táto fáza akoby stále zostávala akousi nedobytnou baštou. Nepodarilo sa nájsť efektívne prepojenie medzi kreatívnou autorskou tvorbou nastupujúcej generácie, výrobou a obchodom, čo je predpoklad, aby sa dobrá lokálna móda dostala k oveľa väčšiemu okruhu spotrebiteľov. Vítaný bol každý projekt, ktorý sa orientoval na predaj slovenského módneho dizajnu, no boli to len veľmi ojedinelé pokusy, ktoré veľmi rýchlo končili. Navyše dizajnérom nezabezpečovali taký zisk, aby sa mohli sami pustiť do produkcie a predaja vlastných limitovaných kolekcií. Slovenský módny dizajn sa stále pohyboval v akejsi bubline, ktorá bola plná dobrých, až výnimočných nápadov, ale akoby nemal odvahu vystúpiť von z tejto bubliny. Slovenskému módnemu dizajnu chýbali a stále chýbajú investori, ktorí by pochopili, že móda ako súčasť kreatívneho priemyslu má v sebe aj veľký podnikateľský potenciál.

História módy rokov 1990 – 2010 je trojica príspevkov, ktoré vyšli v časopise Designum 4/2021, 1/2022 a 2/2022. Prečítajte si tiež prvý a tretí príspevok.

---

Článok bol uverejnený v časopise Designum 1/2022 na s. 58
Predaj časopisu Designum