Pokračujeme. Výskum ŠUR na pôde SCD

„ŠUR-ka […] poskytuje viacero námetov, ktoré by stálo za to preskúmať skôr do hĺbky ako do šírky. Preto túto knižku ponúkam najmä mladým kolegom – historikom, historikom umenia, bádateľom v oblasti dejín modernej kultúry, pedagógom atď. ako základ, ako východisko k nasledujúcim skúmaniam. Dizajn a história jeho rôznych oblastí tvoria z tých tém len jednu časť. Druhou je voľné umenie, jeho moderný jazyk, pre ktorý práve ŠUR bola v Bratislave aj na Slovensku uzlovým bodom. Tam sa od maliarstva či sochárstva až po fotografiu stretali podnety u nás vo výtvarnom umení len málo alebo vôbec neudomácneného kubizmu, surrealizmu, abstrakcie, civilizmu, novej vecnosti, novej scénografie, koláže a montáže. Ďalšou témou môžu byť žiaci školy a tak ďalej…“.¹

Archív Ivy Mojžišovej v SCD

Táto výzva, ktorú Iva Mojžišová adresovala vo svojej knihe Škola moderného videnia nastupujúcej generácii bádateľov, sa stala akýmsi mottom pre ďalší výskum Školy umeleckých remesiel na pôde Slovenského centra dizajnu (SCD). Jej slová dávali odvahu pustiť sa do témy, ktorú už mnohí považovali za uzavretú. Bez zachovaného školského archívu a ucelených zbierok v múzeách či galériách sa naozaj mohlo zdať, že hľadanie ďalších diel a dokumentov už nemá zmysel, že Iva Mojžišová v rámci svojej skoro polstoročie trvajúcej systematickej práce vybádala všetko. Keď však na ďalší výskum apelovala práve ona, tak jeho pokračovanie sa stalo priam povinnosťou. A to najmä pre inštitúciu, ktorá získala v roku 2015 jej osobný archív k Škole umeleckých remesiel do dlhodobej výpožičky.

Hlavným iniciátorom výskumu ŠUR na pôde Slovenského centra dizajnu bol Ľubomír Longauer, jeden zo zakladateľov Slovenského múzea dizajnu v rámci SCD. Sám sa téme venoval už roky  – v roku 2014 vydal druhý diel dejín úžitkovej grafiky na Slovensku s názvom Vyzliekanie z kroja² o typografii z okruhu ŠUR, osobne poznal Ivu Mojžišovú, okrem bádania v archívoch neúnavne vyhľadával potomkov žiakov a ľudí z okruhu ŠUR a zároveň systematicky vytváral zbierku grafického dizajnu z medzivojnového obdobia. Práve on neoblomne trval na tom, že téma ešte nie je vyčerpaná, že ešte stále ponúka množstvo oblastí a najmä, že si zaslúži všeobecnú pozornosť ako jedna z najdôležitejších kapitol moderných dejín slovenskej kultúry.

Symbolickým začiatkom týchto aktivít bolo stretnutie s potomkami absolventov Školy umeleckých remesiel v bratislavskej galérii Satelit, ktoré inicioval Ľubomír Longauer spolu s Máriou Riškovou. Predstavili sa tu viaceré prístupy k ďalšiemu výskumu ŠUR – od podrobnejšieho spracovania významných žiakov akými boli Martin Brezina, Tibor Honty či Klement Šilinger ml.,  až po zahraničné kontakty školy a jej zasadenie do medzinárodného kontextu. S príspevkami vystúpili okrem Longauera a Riškovej aj Maroš Schmidt, Adriena Pekárová či autorka tohto textu. Aj vtedy sa však ukázalo, že Škola umeleckých remesiel v sebe zahŕňa toľko rôznorodých tém a prístupov, že snaha o jej komplexné obsiahnutie pripomína detailné skladanie rozmernej mozaiky. Preto bolo nevyhnutné, aby na pôde Slovenského centra dizajnu vznikol zohratý tím bádateľov, v rámci ktorého by každý do hĺbky spracoval niektorú z tém.

Prirodzene, prvým krokom bolo roztriedenie a odborné zaevidovanie archívu Ivy Mojžišovej. Tejto neľahkej úlohy sa zhostila Simona Bérešová, vtedy čerstvá absolventka dejín umenia na viedenskej univerzite, dnes doktorandka na Humboldtovej univerzite v Berlíne s témou o fotografickom oddelení ŠUR. Hoci už Mojžišovej monografia mnoho naznačovala, skutočný rozsah jej zbierky nás ohúril. Popri množstve rukou robených poznámok, kópií z archívov a knižníc, či korešpondencie s viacerými pedagógmi a žiakmi tejto výnimočnej školy, sme tu našli to najvzácnejšie – originálne výročné správy ŠUR, mapu školských prác, rôzne prospekty, fotografie, dokumentáciu Spolku absolventov ŠUR, ako aj zbierku dobových časopisov a publikácií. Desaťročia budovaný archív pritom ponúkal nielen ucelený súbor primárnych dokumentov o fungovaní a programe školy, ale aj bohatý obrazový materiál mapujúci prácu učiteľov aj žiakov. Tento autentický materiál v sebe v rovnakej miere skrýval potenciál pre výskum, ako aj pre atraktívne výstavné projekty doma i v zahraničí. 

Záujem zo zahraničia

Zhodou náhod sa SCD podarilo odprezentovať materiály z osobného archívu Ivy Mojžišovej najprv v zahraničí. Súvisí to čiastočne aj s tým, že vydanie publikácie Škola moderného videnia sprevádzala aj rovnomenná výstava v Múzeu mesta Bratislavy. Prirodzene, že nemalo zmysel na domácej pôde neuvážene pripraviť obdobnú výstavu bez originálnej koncepcie a najmä nových poznatkov. Aj preto SCD urobilo zásadné rozhodnutie pripraviť veľkú výstavu Školy umeleckých remesiel až v roku 2018 k 90. výročiu založenia školy. Avšak už v roku 2015, čiže len niekoľko mesiacov po získaní osobného archívu do dlhodobej výpožičky, sa naskytla príležitosť výrazne doplniť výstavu Horizonty modernismu, ktorú Moravská galéria v Brne venovala tvorbe Zdeňka Rossmanna, o diela súvisiace s jeho pôsobením ako vedúceho grafického oddelenia na ŠUR.

Aj ďalší výstavný projekt v roku 2015 sa konal v zahraničí, a to dokonca priamo v centre medzivojnovej avantgardy. Vďaka kontaktom s nemeckým kurátorom Thorstenom Blumem sa tentoraz čisto v réžii Slovenského centra dizajnu podarilo v budove Bauhausu v Dessau pripraviť prezentáciu Školy umeleckých remesiel. Výstava reprodukcií najlepších prác pedagógov a žiakov s názvom Bauhaus auf Slowakisch bola otvorená 4. septembra 2015 a trvala až do 18. decembra 2015. Vernisáž sa uskutočnila počas tzv. Bauhausfestu, každoročných bujarých osláv v priestoroch Bauhausu, ktoré sprevádza bohatý kultúrny program – od komentovaných prehliadok, workshopov a vernisáží až po večerné koncerty a divadelné predstavenia. V skorých večerných hodinách sa konala komentovaná prehliadka výstavy, ktorej sa okrem zástupcov katedry dizajnu vysokej školy Hochschule Anhalt a starostu zúčastnila aj vtedajšia riaditeľka Bauhausu v Dessau Claudia Perren. Za zmienku určite stojí aj večerná tanečno-hudobná performance. Pripravili ju Thorsten Blume v spolupráci s SCD a slovenským experimentálnym hudobným telesom DIY Bauhaus Ensamble, ktoré na vlastnoručne vyrobených hudobných nástrojoch sprevádzalo tanečnice v kostýmoch od Oskara Schlemmera. Na kontrabase vyrobenom z vane si zahral aj Maroš Schmidt, terajší riaditeľ SCD.

Nebáť sa moderny!

Po tejto neobyčajnej prezentácii bratislavskej ŠUR v zahraničí sa na pôde SCD začala mravčia práca na prípravách výstavy k jej 90. výročiu založenia. Postupne sa rozširovala aj sieť bádateľov. Do tímu pribudla Sonia de Puineuf, ktorá sa podieľala na publikácii Moravskej galérie o Zdeňkovi Rossmannovi, ako aj Zuzana Šidlíková, kurátorka módy a textilu v SMD. K spolupráci na výstave sme oslovili aj odborníčky zo Slovenskej národnej galérie Vladimíru Büngerovú, Vieru Kleinovú a Katarínu Bajcurovú. Rozhodli sme sa tak pre možno trochu neobvyklý krok, keď výstavu mal pripraviť tím deviatich kurátorov zodpovedných za jednotlivé oddelenia ŠUR. Tak sa mohol každý jeden koncentrovať na jednu až dve oblasti a zúročiť pritom svoju doterajšiu odbornosť. Rovnako zodpovedal každý kurátor za svoju oblasť aj pri rešeršiach v domácich a zahraničných inštitúciách a výber exponátov na výstavu. Tento neobvyklý prístup vyplynul z koncepcie výstavy, ktorú sme poňali ako prehliadku jednotlivých oddelení školy so zameraním na žiacke práce.

Keďže na Slovensku a ani v Čechách neexistuje zbierka zameraná na Školu umeleckých remesiel, podobal sa najmä výber exponátov roztrúsených v rôznych inštitúciách na hľadanie ihly v kope sena. Uvedomovali sme si tiež, že výsledok pátrania jednotlivých kurátorov nemôže byť proporčný, nakoľko sa v prípade viacerých oddelení nezachovalo zo žiackych prác prakticky nič. Bez objektov však výstava návštevníkom nemohla sprostredkovať kvalitu a význam školy. Ako najvhodnejšie riešenie sa ukázala byť výroba replík podľa zachovaných dobových dokumentov tak, aby sa v každom oddelení prezentovali minimálne dve žiacke práce v ich autentickej podobe. Aj napriek tomu boli niektoré oddelenia zastúpené silnejšie ako iné, čo však pravdivo odrážalo stav bádania. Výstava Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave, ktorú SCD vnímalo ako svoj príspevok k oslavám 100. výročia ČSR a k storočnici Bauhausu, sa konala od 14. decembra 2018 do 29. septembra 2019 v priestoroch Bratislavského hradu. Počas jej trvania sa uskutočnili komentované prehliadky s jednotlivými kurátormi výstavy pre verejnosť a školy, k výstave vyšiel aj sprievodca výstavou s textami kurátorov s grafickým dizajnom Marcela Benčíka. Architektúru výstavy pripravili Pavel Choma a Martin Kubina. Za svoj kultivovaný, minimalistický prístup, ktorý v maximálnej miere nechával vyznieť vystavené diela, boli v roku 2019 nominovaní na Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii dizajn.

Škola ako laboratórium moderného života

Výstavu zavŕšilo medzinárodné sympóziom Škola ako laboratórium moderného života. Pri jeho príprave sme mali pred očami konferenciu Výtvarné avantgardy a dnešok, ktorú v roku 1968 pri príležitosti 40. výročia založenia ŠUR zorganizovala Slovenská akadémia vied a ktorá po prvý raz predstavila bratislavskú školu v medzinárodnom kontexte. Medzi pozvanými hosťami bol vtedy aj zakladateľ Bauhaus archívu v Berlíne Hans Maria Wingler. Práve tu vystúpila so svojím prvým príspevkom o ŠUR Iva Mojžišová. Naše sympózium sme poňali ako symbolické pokračovanie snáh spred polstoročia, ktoré pretrhol vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Prirodzene, že sa rokmi mnohé zmenilo. Kým v šesťdesiatych rokoch Bauhaus v Nemecku ešte len znovuobjavovali, v roku 2019 slávil svoj veľkolepý triumf. Zároveň však v odborných kruhoch aj vďaka rozsiahlemu medzinárodnému sieťovaniu zaznievali čoraz hlasnejšie kritické hlasy voči vyzdvihovaniu jedného centra avantgardy na úkor ostatných modernizačných snáh naprieč Európou. Pomaly sa tak do popredia začali dostávať aj donedávna menej známe inštitúcie s ich lokálnymi špecifikami a osobnosti, pôsobiace mimo hlavných európskych centier. Na tento trend reagovalo naše medzinárodné sympózium, ktorého sa zúčastnili odborníci z Nemecka, Čiech, Rakúska, Maďarska a z USA a ktoré si kládlo za cieľ poukázať na reformy v umeleckom školstve aj mimo slávneho Bauhausu. ŠUR sa tu predstavila v kontexte podobných vzdelávacích inštitúcií ako škola, ktorá významne prispela k modernizácii umeleckého školstva. Daná téma sa ukázala ako veľmi aktuálna aj pre dnešné umelecké vzdelávanie. Akousi bodkou za výstavou Nebáť sa moderny! bola jej reinštalácia vo výrazne redukovanom rozsahu v Slovenskom inštitúte vo Viedni, kde aj napriek veľmi obmedzeným možnostiam prezentácie vyvolala záujem odbornej a laickej verejnosti.

Pokračujeme

Ešte koncom roka 2019 sme dúfali, že v nasledujúcich mesiacoch a rokoch budeme aj vďaka intenzívne vybudovaným kontaktom pokračovať v prezentácii bratislavskej školy v zahraničí. Do toho však zasiahla pandémia COVID-19. Tá naše výstavné aktivity síce utlmila, dala nám však možnosť sústrediť sa na dokončenie publicistických projektov. Zo sympózia Škola ako laboratórium moderného života vyšiel v roku 2020 zborník s príspevkami v slovenskom preklade v digitálnej podobe, ako aj jeho tlačená medzinárodná verzia, ktorú sme distribuovali do dôležitých európskych knižníc a vedeckých inštitúcií. Bezprostredne po vydaní zborníka sa opäť intenzívne rozbehla príprava publikácie, ktorú sme od začiatku plánovali ako výstup z nášho niekoľkoročného výskumu. Jej autormi sú prevažne kurátorky a kurátori výstavy Nebáť sa moderny!, do tímu sme prizvali aj historika Ivana Kamenca, ako aj historičky umenia Silviu Seneši Lutherovú a Ladu Hubatovú-Vackovú. Práce na publikácii sa pomaly blížia ku koncu, takže veríme, že už v najbližších mesiacoch sa na pulty kníhkupectiev dostane kniha s jednoduchým názvom: ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939.

---

1 Mojžišová, Iva: Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939. Bratislava : Artforum – Slovenské centrum dizajnu, 2013.

2 Longauer, Ľubomír: Vyzliekanie z kroja. Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Bratislava : Slovart – Vysoká škola výtvarných umení, 2014.