Od art dizajnu k experimentálnemu dizajnu. Očarenie (akoukoľvek) technológiou nestačí…

Sylvia Jokelová je v slovenskom dizajne už etablovaná autorka. Jej tvorba vždy vzbudzuje emócie. Provokuje a zároveň koncentrovane testuje naše vnímanie rôznych tém aj našu citlivosť na ne. Je výstredná aj trpezlivá. V posledných rokoch je ale hlavne osobnosťou v oblasti dizajnérskeho vzdelávania, stala sa vedúcou Ateliéru experimentálneho dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Na VŠVU pôsobíš už od skončenia štúdia, najskôr ako asistentka na oddelení Produkt design, potom ako docentka na Katedre dizajnu, od roku 2015 si prorektorka pre grantovú a projektovú činnosť. Minulý rok si sa stala vedúcou Ateliéru experimentálneho dizajnu. Jednoduchá otázka. Ako hodnotíš tento posun v tvojej pedagogickej kariére? Čo bola najväčšia zmena? Bola to zmena?

Niekoľko rokov som učila odborné predmety zamerané na autorský dizajn. Študenti riešili v zásade podobné zadania ako v rámci ateliéru, len s menšou časovou dotáciou. To znamená, že koncepčne sa toho veľa nezmenilo. Najväčšia zmena pre mňa nastala v dvoch aspektoch: v prvom rade viesť profilový predmet je veľká zodpovednosť, pretože študentov treba systematicky pripravovať na profesionálnu prax. A z druhej strany si to vyžaduje aj omnoho komplexnejší prístup k výučbe a väčší priestor na realizovanie pedagogického zámeru. Okrem výučby treba aj manažovať ďalšie doplnkové aktivity – výstavy, workshopy, prednášky, nadväzovanie kontaktov s rôznymi inštitúciami a v neposlednom rade aj sa starať o financovanie chodu ateliéru z grantových zdrojov, zabezpečenie technologického zázemia a pod. Ak to teda zhrniem – väčšia sloboda, ale aj zodpovednosť. Ďalšou zmenou je aj to, že na to nie som sama, ateliér vediem spoločne s Mariánom Laššákom a musím povedať, že tento tandem funguje výborne.

Ako ste zvládli pandémiu a dištančné vzdelávanie? Čo ťa to naučilo?

Dištančné vzdelávanie v oblasti umenia je vo všeobecnosti dosť náročné, aj keď niektoré študijné programy ho „znášali“ lepšie, iné horšie, v závislosti od koncepcie jednotlivých ateliérov a od požiadaviek na výstupy študentov. Ak mám hovoriť za Ateliér experimentálneho dizajnu, kde je dôraz na realizáciu výstupov vo fyzickej podobe (materiály či technológie si vyžadujú experimentálny prístup, alebo výstup si vyžaduje priamu interakciu s divákom), dištančné vzdelávanie vnímam z dlhodobého hľadiska ako veľmi improvizované riešenie. Máme za sebou tri semestre online výučby. Prvý semester sme brali ešte ako pedagogický experiment a svojím spôsobom aj ako výzvu na zmenu prístupu k tvorbe, ale aj prezentácii študentských projektov, čo vnímam ako pozitívum aj napriek tomu, že nás k tomu dotlačila situácia. Boli sme nútení od základu prehodnotiť všetky zaužívané postupy (na strane študentov aj pedagógov) a začleniť do riešenia projektov nové zručnosti, ako napríklad vo väčšej miere využívať digitálne nástroje alebo video ako prezentačný nástroj. Toto ovplyvňovalo aj obsah jednotlivých študentských projektov.

Viac sa dočítate v časopise Designum 3/2021 na s. 42
Predaj časopisu Designum