O zbierke komunikačného dizajnu v SMD

Komunikačný dizajn (synonymá: grafický dizajn, úžitková grafika alebo vizuálna komunikácia) počtom predmetov tvorí najrozsiahlejšiu zbierku v Slovenskom múzeu dizajnu. Ako táto zbierka vznikla? Jej základ vybudoval Ľubomír Longauer dlhoročným a systematickým zbieraním úžitkovej grafiky a typografie na Slovensku, s ktorým začal v roku 2000. V roku 2012 celú kolekciu, obsahujúcu originály i výtlačky diel napríklad od Jozefa Vlčka, Jaroslava Vodrážku, Štefana Bednára, Vladislava Rostoku, Jozefa Dóku ml. a iných, venoval novovznikajúcemu múzeu dizajnu v správe Slovenského centra dizajnu. Múzeum bolo oficiálne zapísané do Registra múzeí a galérií SR ku dňu 18. 8. 2014 a mohlo teda intenzívne začať svoju zbierkotvornú činnosť a robiť oficiálnu evidenciu zozbieraných predmetov.

Text: Gabriela Ondrišáková a Silvia Kružliaková

Prvou kurátorkou zbierky komunikačného dizajnu na plný úväzok bola Mária Rišková v rokoch 2014 a 2015 (do svojho nástupu do funkcie riaditeľky SCD 1. januára 2016). V tom čase sa už zbierka prudko rozrastala, množstvo grafických dizajnérov (alebo ich príbuzní) nám venovali celé svoje diela alebo ich časti. Spomenieme aspoň najcennejšie z nich: pozostalosti Roberta Broža, Viliama Chmela, Svetozára Mydla, Rudolfa Altrichtera, Emila Makovického, Emila Bačíka, Zoltána Salamona či Tomáša Píseckého alebo dary Petra Ďuríka, Miroslava Cipára, Pavla Blaža, Petra Cibulu, Karola Rosmányho, Jana Meisnera, Elišky Gálisovej a mnohých ďalších. Podrobnejšie o prvých rokoch tejto zbierky si môžete prečítať v článku Márie Riškovej z roku 2015 v časopise Designum.¹   

Štruktúra zbierky

V roku 2016 bola zbierka komunikačného dizajnu v opatere externého kurátora Ľubomíra Longauera, riaditeľky SCD Márie Riškovej a (vtedy ešte) externej kurátorky Gabriely Ondrišákovej, čo však vzhľadom na jej rozsah nebolo vôbec postačujúce. V roku 2017 nastali významné personálne zmeny: do funkcie kurátorky komunikačného dizajnu nastúpila na plný úväzok Gabriela Ondrišáková a v polovici roka 2018 sa k nej pridala Silvia Kružliaková. Aj vtedajšia riaditeľka SCD Mária Rišková sa naďalej sporadicky podieľala na budovaní zbierky a mala významný poradný hlas. 

Prvým krokom bolo obrovské množstvo praktickej a trochu monotónnej práce –  evidencie, triedenie a usporadúvanie darov i pozostalostí, často v počte niekoľkých stoviek až tisícov kusov. Táto práca nám však veľmi pomohla urobiť si naozaj podrobný prehľad o všetkom, čo zbierka obsahuje a o dielach a práci jednotlivých dizajnérov. Na základe tohto poznania sme tak mohli stanoviť členenie zbierky do jednotlivých podzbierok. Tými sú: najpočetnejšia zbierka knižného dizajnu, kde je naším hlavným záujmom dizajn kníh a ilustrácie, ale patrí sem aj dizajn časopisov, novín, katalógov a všetkých viacstránkových periodických i neperiodických publikácií; rovnako vysoko početná zbierka plagátu, jednostranových propagačných či informačných médií, okrem klasického plagátu sem radíme aj menšie formáty ako novoročenky, reklamy v časopisoch, oznámenia či bannery; zbierka identity, čiže zbierka značiek, log, vizuálnych identít aj informačných systémov; zbierka typografie, kam sústreďujeme dizajn písma, kaligrafiu a typografické diela; zbierka obalového dizajnu, definovaná ako dizajn vonkajšej ochrany výrobkov či hudobných nosičov; a zbierka webového dizajnu, teda dizajnu webových stránok, e-shopov či aplikácií. Posledná menovaná podzbierka hraničí už so zbierkou multimédií, ale jej hlavnou funkciou stále zostáva sprostredkovanie informácie pomocou písmových znakov a tým patrí do odboru komunikačného dizajnu. 

Najvzácnejšie a nenahraditeľné sú pre našu zbierku predovšetkým ručne kreslené, maľované či lepené originálne návrhy na obálky, prebaly či väzby kníh (tzv. zrkadlá), ilustrácie, náčrty rôznych variantov log a značiek alebo kreslené návrhy na plagáty. Ide najmä o staršie práce z 20. storočia, keď sa všetko pripravovalo ručne, bez pomoci počítača. Rovnako vzácne sú pre nás aj dobové tlače (sieťotlač, hĺbkotlač, kníhtlač, ofset a pod.), ktoré okrem samotného dizajnu ponúkajú aj náhľad do dejín tejto techniky. 

Komunikačný dizajn nemusí byť len dvojrozmerný – ,,na papieri“, ale existuje aj vo forme trojrozmerného diela. Už aj samotná „obyčajná“ kniha má tretí rozmer – hĺbku, resp. hrúbku, takže je trojrozmerným objektom. Z 3D objektov zbierame napríklad modely písem, plastické plagáty, zaujímame sa o využitie vizuálnych identít napr. na priestorových pútačoch, navigačné systémy vo forme modelu, či výstavnícke realizácie. Súčasnosť ponúka kvantum možností realizácie zákazky, takže nám pribúda mnoho 3D prác. 

Okrem samotných dizajnérskych prác sa nám v daroch či pozostalostiach často objavujú aj rôzne dokumenty, korešpondencia alebo fotografie zo života dizajnéra (záznamy z výstav, prezentácií, ateliérov a pod.). Hoci tieto veci majú z pohľadu zbierky doplnkový charakter, ide o nenahraditeľné artefakty potrebné pre výskum,  slúžia ako relevantný zdroj informácií z prvej ruky. Čoraz viac nám do zbierky pribúdajú aj práce v digitálnej forme, ktoré uchovávame na našich úložiskách a externých diskoch alebo vo forme výtlačkov.  

Prírastky

Za posledných päť rokov sa zbierka komunikačného dizajnu obohatila o tisícky nových diel. V roku 2016 sa nám podarilo doplniť kolekciu prác grafického dizajnéra Jozefa Vlčka o nové originálne kresby a návrhy knižnej grafiky. V tom istom roku nám venoval Miroslav Cipár vyše 5 000 svojich originálnych ilustrácií a návrhov na logá a značky, a získali sme aj veľkú pozostalosť slovenského výtvarníka Ivana Štěpána vrátane množstva plagátov, značiek, ilustrácií a knižnej grafiky. V  tom istom roku nám grafický dizajnér Stanislav Stankoci venoval kolekciu svojich kultúrnych plagátov a grafických úprav kníh a katalógov; výtvarník, filmár a spisovateľ Ivan Popovič nám venoval súbor svojich originálnych aj tlačených kultúrnych plagátov, množstvo ilustrácií, návrhov na knižnú grafiku a rôzne drobné PF-ky, oznámenia či pozvánky; a cenným predmetom, ktorý sme v roku 2017 tiež získali, je výstavný plagát z roku 1938 Národopisná výstava od Ľudovíta Fullu. V roku 2018 sme získali vzácnu pozostalosť kresliara a karikaturistu Jozefa Babušeka², tvoriaceho pod pseudonymom Jozef Schek, predstavujúcu bohatú kolekciu (v počte vyše 700 kusov) originálnych kresieb jeho známych komiksov Jožinko, dieťa svojich rodičov, ktoré vychádzali v časopise Roháč. Venovala nám ich jeho dcéra, pani Laura Jordanová, za čo jej patrí naša veľká vďaka. Okrem samotného Jožinka Babušekova pozostalosť obsahuje aj niekoľko voľných skíc, ale aj kresby komiksu Po stopách času (1984), ktorý vychádzal v časopise Elektrón. Do rozrastajúcej sa zbierky trojrozmerného komunikačného dizajnu nám pribudli aj dva výstavnícke modely Milana Veselého od jeho dcéry Niny Veselej Cohen, ktoré navrhol na Bienále ilustrácií v Bratislave v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Začiatkom roka 2019 nám darovala výtvarníčka Yvonna Hanáková svoje realizované plagáty zo sesemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia v počte okolo 100 kusov a v roku 2020 sme získali kolekciu 39 plagátov z pozostalosti výtvarníka Otokara Bachoríka od jeho rodiny. Tento rok máme nadviazanú komunikáciu s Dušanom Junekom a Pavlom Chomom, ktorí do múzea dizajnu darujú svoju tvorbu a Ninou Veselou Cohen, ktorá venuje ďalšiu časť vzácnej pozostalosti svojho otca Milana Veselého.  

Sústreďujeme sa aj na zbieranie súčasného komunikačného dizajnu 21. storočia. Solídny základ tejto časti zbierky získavame každé dva roky z postupujúcich prác grafických dizajnérov z Národnej ceny za komunikačný dizajn – máme odtiaľ napríklad práce od Borisa Meluša, Pavlíny Morháčovej, Daniely Olejníkovej, Martiny Rozinajovej, dua Ové Pictures, Samuela Čarnokého či Ondreja Gavaldu. Ide o naozaj široké spektrum prác od klasických kníh a plagátov cez kampane, identity a dizajn písma až po digitálne a trojrozmerné realizácie. V rámci toho sa v múzeu formuje aj zbierka súčasného knižného dizajnu, ktorá sa v súčasnosti teší vysokej popularite. Okrem NCD ich získavame aj od vydavateľstiev (napríklad Slovart, Absynt, Albatros, Inaque alebo Artforum), ktorí nám (z dizajnérskeho hľadiska), radi každoročne vyčlenia výber toho najlepšieho, čo vydali. Aj samotní grafickí dizajnéri nám v priebehu posledných piatich rokov darovali svoje práce: napríklad Ondrej Gavalda nám venoval svoj interaktívny písmový systém s názvom Face to Face, Marcel Benčík model typograficko-architektonického riešenia balustrády na Farských schodoch v Žiline alebo Pavol Bálik kompletnú kolekciu svojho knižného dizajnu. Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU nám zo svojho archívu venovala obrovskú kolekciu študentských prác z čias formovania katedry, t.j. z deväťdesiatych rokov a prelomu milénia (najmä plagátov, knižného dizajnu alebo návrhov identít) od dnes už renomovaných grafických dizajnérov ako sú napríklad Martin Bajaník, Johana Biľak Balušíková, Peter Biľak, Daniel Blonski, Emil Drličiak, Martin Mistrík, Martin Šútovec, Róbert Paršo, Ján Šicko a ďalší.   

Výstavy 

S budovaním zbierky ide prirodzene ruka v ruke aj jej prezentácia a výskum. V našich výstavných priestoroch Galérie dizajnu Satelit dávame podľa možnosti každý rok priestor aspoň jednej výstave zameranej na grafický dizajn. Na prelome rokov 2013 a 2014, v čase oficiálneho založenia múzea dizajnu, boli mnohé predmety zo vznikajúcej zbierky komunikačného dizajnu vôbec prvýkrát vystavené v Galérii dizajnu Satelit na výstave Typografia a dizajn písma na Slovensku. Začalo sa to Cyrilom a Metodom (kurátor Ľubomír Longauer a členovia Katedry vizuálnej komunikácie).³ V rokoch 2014 a 2015 bola selekcia prác niektorých vybraných grafických dizajnérov (Karol Rosmány, Pavol Blažo, Jan Meisner a iní) vystavená v rámci skupinovej dvojdielnej výstavy Škola, základ života? tiež v galérii Satelit (kurátori: Mária Rišková, Maroš Schmidt, spolupracovali Ľubomír Longauer a Lívia Pemčáková). Významným míľnikom bolo oficiálne otvorenie Galérie v podkroví Slovenského múzea dizajnu v Hurbanových kasárňach na Kollárovom námestí, a to jej prvou výstavou z novonadobudnutého daru Miroslava Cipára v septembri 2015 s názvom Miroslav Cipár – Univerzálny tvorca (kurátor Ľubomír Longauer). Vo februári 2016 bola v tomto priestore uvedená druhá výstava, a to opäť zo zbierok komunikačného dizajnu z bohatého daru Jana Meisnera. Kurátorky Mária Rišková a Lívia Pemčáková spolu s výtvarníkom Marekom Cinom mu pripravili výberovú výstavu s názvom Jan Meisner – Vážny komediant. Z pozostalosti tvorcu plagátov Rudolfa Altrichtera bola v septembri 2017 v galérii Satelit otvorená výstava Rudolf Altrichter: My máme pravdu!, ktorej kurátorkou bola Katarína Gatialová. 

Ďalším veľkým významným míľnikom Slovenského múzea dizajnu a jeho zbierky komunikačného dizajnu bolo otvorenie prvej dlhodobej expozície slovenského dizajnu 100 rokov dizajnu na Slovensku v Galérii v podkroví SMD v júni 2018. Na koncepcii a výbere predmetov z oblasti komunikačného dizajnu sa podieľali kurátori v zložení: Mária Rišková, Ľubomír Longauer, Gabriela Ondrišáková a Anna Ulahelová v spolupráci s budúcou stálou kurátorkou Silviou Kružliakovou. Komunikačný dizajn sme tu koncipovali do šiestich častí – písma, identity, knižného dizajnu a ilustrácie, komunikácie a multimédií, komunikácie v priestore a plagátu. Naším hlavným cieľom bolo týmto spôsobom predstaviť zbierku komunikačného dizajnu tak, ako ju máme členenú, hoci delenie úplne nekopíruje štruktúru, o ktorej píšeme vyššie. Zbierky webového dizajnu a obalového dizajnu sú ešte ,,v zárodku“, preto sme prvú menovanú poňali širšie ako multimédiá a prepojili sme ju s uvedením budúcej zbierky multimédií. Druhú sme nahradili komunikáciou v priestore, čím sme chceli uviesť ďalšie významné prepojenie grafického dizajnu s realizáciami na hrane architektúry.

Čoraz častejšie sa venujeme aj autorským monografickým výstavám, kde predstavujeme z našich zbierok tvorbu osobností grafického dizajnu. Na jeseň roku 2018 sme v galérii Satelit uviedli monografickú výstavu Ľubomír Krátky – typografia a kaligrafia (kurátorka Gabriela Ondrišáková), ktorá mala veľký úspech a milo nás prekvapil záujem širšej verejnosti o písmo a kaligrafiu. Na jeseň roku 2020 sme otvorili výstavu grafického dizajnéra Karola Rosmányho s názvom Senior Karol Rosmány vystavuje (kurátorky Silvia Kružliaková a Gabriela Ondrišáková). Žiaľ, onedlho musela byť výstava kvôli epidemiologickým opatreniam zatvorená a nedočkala sa tak takého počtu návštevníkov, ako by si zaslúžila. 

Mnohé predmety boli zo zbierky v priebehu posledných piatich rokov zapožičané a vystavené aj mimo našich priestorov. Ilustrácie a značky Miroslava Cipára boli požičiavané dvakrát, a to na výstavu do Mestskej knižnice mesta Piešťany (2017) a do Tatranskej galérie v Poprade (2018); reklamné plagáty Jozefa Vlčka boli požičané na výstavu Reklama a obchod 1918-1938 v Slovenskom národnom múzeu (2017) a o rok neskôr sa aj niektoré knihy a časopisy z tridsiatych rokov 20. storočia z našej zbierky objavili na podujatí Česko-slovenská výstava / Slovensko-česká výstava (tiež v Slovenskom národnom múzeu, 2018-2019); výber komiksov Jozefa ,,Scheka“ Babušeka sme zapožičali na výstavu Príbehy v bublinách v súkromnej TOTO! je galéria v Bratislave (2019), ktorá mala pokračovanie v Dome umenia v Piešťanoch; detské divadelné plagáty od autorov Ivana Popoviča a Tomáša Píseckého boli na jeseň roku 2020 na výstave Divadelný oriešok v Mestskej knižnici mesta Piešťany; a v súčasnosti sú zapožičané ilustrácie Dezidera Tótha na výstavu BEZ PREBALU, Neoavantgardisti a knižné realizácie v Liptovskej galérii P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, ktorej kurátorom je Ján Kralovič. Veríme, že po skončení pandémie sa výstavná činnosť opäť naplno rozbehne a predmety z našich zbierok sa budú opäť naďalej objavovať aj na našich výstavách a na výstavách našich spolupracujúcich inštitúcií.  

Výskum a publikačná činnosť

Naším základným poslaním ako kurátoriek zbierky komunikačného dizajnu je robiť okrem zberu aj odborný vedecký výskum zbierky. Naše výstupy pravidelne uverejňujeme v rubrike Múzejne v časopise Designum⁴, v článkoch o múzejných zbierkach v e-designume, v príspevkoch v Denníku N v rubrike Múzeum dizajnu a cez projekt Predmet mesiaca v rámci expozície 100 rokov dizajnu na Slovensku. Rešerše na výstavy a prezentácie, cielený výskum, ako aj náhodné objavovanie, to všetko nám neustále otvára nové a nové témy. Veľký výskum dejín komunikačného dizajnu 20. storočia na Slovensku spracúva náš externý kurátor Ľubomír Longauer vo svojej knižnej sérii s podtitulom Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Z plánovaných siedmich dielov vyšli doposiaľ tri: prvý vyšiel v roku 2012 a nesie názov Modernosť tradície⁵ –  je venovaný začiatkom úžitkovej grafiky na Slovensku v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia; druhý diel s názvom Vyzliekanie z kroja⁶ bol vydaný v roku 2014 a je zameraný na prienik modernej typografie na Slovensku a činnosť Školy umeleckých remesiel v tridsiatych rokoch 20. storočia; tretí diel Mierny pokrok⁷ vyšiel koncom roka 2020 a nadväzuje na tému rozvoja úžitkovej grafiky 30. rokov prostredníctvom Školy umeleckých remesiel, jej významných pedagógov, žiakov a najmä tvorby významného dizajnéra Ladislava Csádera. Bohatý materiál pre výskum fenoménu Školy umeleckých remesiel, jej pedagógov a žiakov grafického oddelenia a celkovo prvej polovice 20. storočia, ktorému sa intenzívne venuje Klára Prešnajderová, nám poskytuje Archív Ivy Mojžišovej, ktorý má Slovenské centrum dizajnu v úschove na základe dohody s rodinou historičky umenia a dizajnu Ivy Mojžišovej. Vo výskume a publikovaní kníh o slovenskom komunikačnom dizajne sa okrem nás kurátoriek a kurátorov SMD významne podieľa aj Edičné oddelenie SCD. V roku 2018 bola Ľubica Pavlovičová pri vzniku publikácie Fonts SK – dizajn digitalizovaného písma na Slovensku⁸, v ktorej autor Samuel Čarnoký prezentuje svoj niekoľkoročný výskum súčasnej tvorby písma na Slovensku. Minulý rok sa podarilo vydať veľkú publikáciu o Miroslavovi Cipárovi a jeho tvorbe značiek CIPÁR&LOGO…ETC⁹, ktorú koncipoval jeho kolega Vladislav Rostoka a na jej vzniku sa podieľala naša kolegyňa Jana Oravcová, podobne vznikla aj bohatá výpravná publikácia o tvorbe Milana Veselého s názvom Plocha a priestor v dizajne/ Milan Veselý¹⁰, ktorej editorkami sú jeho dcéra Nina Veselá Cohen a Mária Rišková a na tejto publikácii spolupracovala Ľubica Pavlovičová. V súčasnosti máme rozbehnuté dva väčšie výskumné projekty. Silvia Kružliaková sa venuje výskumu slovenských log, značiek a vizuálnych identít a Gabriela Ondrišáková skúma málo známe graficko-dizajnérske dielo maliara, grafika a výtvarníka Emila Bačíka. Popri tom sa nám stále otvárajú nové témy, osobnosti či fenomény, ktorým bude potrebné sa ďalej odborne venovať. Tešíme sa na ďalšie roky a sme zvedavé, čo nové nám prinesú!  

¹RIŠKOVÁ, Mária: Zbierky komunikačného dizajnu v Slovenskom múzeu dizajnu, in: Designum 3/2015, s. 64-71.

²KRUŽLIAKOVÁ, Silvia: Jedinečný Jožinko BabuSchek (nielen) dieťa svojich rodičov, in: Designum 3/2019, s. 44 – 50. 

³Bola vydaná aj rovnomenná publikácia: LONGAUER, Ľubomír, RIŠKOVÁ, Mária, BÁLIK, Palo, STANKOCI, Stanislav: Typografia a dizajn písma na Slovensku. Začalo to Cyrilom a Metodom, Slovart, VŠVU, Bratislava, 2013. 

⁴V roku 2018 vyšla odborná štúdia o tvorbe Karola Rosmányho (ONDRIŠÁKOVÁ, Gabriela: Karol Rosmány a jeho dielo v zbierkach múzea dizajnu, in: Designum 1/2018, s. 54-61), v roku 2019 o Emilovi Bačíkovi (ONDRIŠÁKOVÁ, Gabriela: Emil Bačík, in: Designum 4/2019, s. 56-63) a v roku 2020 článok o graficko-dizajnérskej tvorbe Ivana Štěpána (ONDRIŠÁKOVÁ, Gabriela:  Grafický dizajn Ivana Štěpána, in: Designum 4/2020, s. 38-47). 

⁵LONGAUER, Ľubomír: Modernosť tradície – Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918, Slovart, Slovenské centrum dizajnu, Bratislava, 2012. 

⁶LONGAUER, Ľubomír: Vyzliekanie z kroja – Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918, Slovart, Slovenské centrum dizajnu, Bratislava, 2014. 

⁷LONGAUER, Ľubomír: Mierny pokrok – Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918, Slovart, Slovenské centrum dizajnu, Bratislava, 2020. 

⁸ČARNOKÝ, Samuel: Fonts SK Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku, Slovenské centrum dizajnu, Bratislava, 2018.

⁹ROSTOKA, Vladislav (ed.): CIPÁR&LOGO…ETC, Slovart, Slovenské centrum dizajnu, Bratislava, 2020. 

¹⁰VESELÁ COHEN, Nina, RIŠKOVÁ, Mária (eds.): Plocha a priestor v dizajne/ Milan Veselý, Slovart, Slovenské centrum dizajnu, Bratislava, 2019.