Janusovské tváre Jiřího Pelcla

Priestory brnianskeho Umeleckopriemyselného múzea, súčasti Moravskej galérie, prešli v nedávnom období rozsiahlou rekonštrukciou. Najvýraznejšiu inováciu v budove z predminulého storočia predstavujú visuté lávky podľa návrhu štúdia Olgoj Chorchoj. Ďalšie intervencie sa viac či menej viažu na koncepciu novej stálej expozície s titulom ART DESIGN FASHION! Otvorili ju na konci novembra minulého roku zároveň s retrospektívnou výstavou Jiřího Pelcla, ktorej sa venuje táto recenzia.

Kurátor Pelclovej výstavy Adam Štěch editoval vyše 240-stranový katalóg s textami viacerých autorov, ktorý prináša všetky dôležité informácie o tejto výraznej osobnosti dizajnu, dizajnérskej pedagogiky a teórie.¹ Má charakter výpravnej monografie objasňujúcej chronológiu Pelclových široko rozkročených aktivít. V dominantnej časti kopíruje kompozíciu výstavy s horizontálnym členením dizajnérskej tvorby podľa použitých materiálov.

Jednotlivé výstavné sekcie zamerané na drevo, kov, sklo, porcelán, plast, textil, kožu a papier sprevádzajú materiálové banky, ktoré návštevníkovi umožňujú konfrontovať vizuálnu stránku materiálov s ich charakteristickými vlastnosťami, predovšetkým haptickými kvalitami. Kurátorovi sa tak do istej miery podarilo eliminovať základný paradox muzeálnej prezentácie dizajnérskej produkcie obmedzenej na vizuálne vnímanie. Komplexná estetická situácia recepcie dizajnu totiž vzniká až v kontakte užívateľa s materiálom.

Premeny v tvorbe Jiřího Pelcla najlepšie ilustruje drevo spomedzi materiálov, ktoré využíva. Nie náhodou sa preto objavilo na začiatku pôdorysu výstavy. Vypovedá veľa aj o vývoji prístupu k dizajnu zo strany výrobcov v bývalom Československu a jeho následníckych štátoch od sedemdesiatych rokov uplynulého storočia po súčasnosť.

Jiří Pelcl vstupoval na dizajnérsku scénu ako absolvent pražskej Vysokej školy umeleckopriemyselnej (VŠUP) v období, keď sa k vlažnej podpore dizajnu, príznačnej pre obdobie komunistickej moci, pridala depresia po zmárnených nádejach z roku 1968 a následná normalizačná letargia. Dizajn pre väčšinu podnikov v netrhovom prostredí monopolných výrobcov predstavoval len nepríjemný a trpený prívesok výrobnej činnosti. Jiří Pelcl v úvode svojej profesionálnej kariéry spolupracoval najmä so slovenskými veľkovýrobcami nábytku Nový domov v Spišskej Novej Vsi a Drevoindustria Žilina (niektoré návrhy možno vidieť v katalógu, na výstavnú prezentáciu sa však zrejme nedochovali). Jeho optimizmus povzbudzovali úspechy a pozitívne ohlasy na nábytkových veľtrhoch a výstavách oceňujúce schopnosť spojiť praktickú funkčnosť s ergonómiou a atraktívnou formou. Ukázalo sa však, že výstavná prezentácia nebola predstupňom sériovej výroby, ale potemkinovskou dedinou, ktorá prezentovala inovačný potenciál, ale bez následnej výrobnej realizácie. Technologické a materiálové obmedzenia, nekvalitná práca a neochota čokoľvek meniť na výrobkoch, ktorých bol aj tak nedostatok, nakoniec priniesla rezignáciu Jiřího Pelcla. Nemal záujem pôsobiť v prostredí, kde sa dizajn stával platonickou profesiou bez reálneho dosahu na výrobnú prax.

1. Štěch, Adam (ed): Jiří Pelcl: Design. Praha a Brno: Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze a Moravská galerie v Brně, 2021.

Viac sa dočítate v časopise Designum 1/2022 na s. 30
Predaj časopisu Designum