Dizajnu na stope: Prípad jednej zbierky

Aké miesto majú dizajn a úžitkové umenie v múzeu umenia? Sú tam vítané alebo skromne odpočívajú v tichu galerijných depozitárov? Patria tam vôbec? Odpoveď nebude vyčerpávajúca ani panoramatická, do slovenských galérií načrieme skusmo a bez nároku na úplnosť. „Ilustračnou aj prieskumnou prípadovou štúdiou” pre nás budú zbierky dizajnu a úžitkového umenia Slovenskej národnej galérie (SNG). Boli založené cielene, perspektívne, s ambíciou na autonómiu a vrastali do organizmu galérie takmer od jej začiatkov. Zároveň sú najrozsiahlejšou a najkomplexnejšou domácou kolekciou slovenského úžitkového umenia 20. storočia. Nahliadneme do ich histórie, spoznáme rozhodujúcich aktérov aj udalosti, prevetráme ich akvizície za ostatné desaťročie.

Slovenské galerijné zbierky dizajnu a úžitkového umenia

V slovenských múzeách umenia je pátranie po dizajne celkom napínavou úlohou. Do galerijných depozitárov sa dostáva opatrne a skôr výnimočne. Je takpovediac poznámkou pod čiarou v kontexte starého, moderného alebo súčasného výtvarného/vizuálneho umenia, na ktoré sa zbierky týchto inštitúcií sústreďujú. Záujem o dizajn a úžitkové umenie kopíruje umenovedné stratégie, hľadajú sa výnimočné, kultivované, ultra-kvalitné objekty/ diela preferovaných a uznávaných dizajnérov/umelcov. Do náhrdelníka elitného umenia sa navliekajú ďalšie pekné koráliky, také, ktoré prispievajú k myšlienke lineárne a centralisticky rozvíjaného poznania a reprezentujú kanonizovaný rámec.¹

Dizajn a úžitkové umenie sú v galérii zväčša sviatočnou záležitosťou, každodennosť sa odkazuje do múzeí. Z pozície modernistickej, umeleckohistorickej autority sa tak na dizajn a úžitkové umenie často nazerá ako na „hraničné javy…, ktoré prekračujú hranicu úžitkového… a spĺňajú hodnotiace kritériá voľného umenia“.2 Zaužívaným spojivom týchto niekedy lunaticky migrujúcich objektov je materiál alebo technológia – štandard a klasika ešte z čias c. k. múzeí.3 Situovanie neuľahčuje ani neujasnenosť, prchavosť základných pojmov. Dizajn, úžitkové umenie často splývajú a prestupujú sa, alebo v opačnom garde, sú vnímané v intenciách kontroverzie a animozity. Revidovanie, re-kategorizácia terminologického aparátu prebieha permanentne, vedie sa v retrográdnych aj progresívnych dráhach. Dizajn dnes už nie je rigidná a uzavretá disciplína. V súčasnosti je nahliadaný ako procesuálna činnosť s ďalekosiahlym, rizomatickým4 dosahom. Vetví sa nielen vizuálnou kultúrou či hospodárskou praxou, intervenuje do spoločenských situácií, sociálnych vzťahov, stáva sa politikom. Nechce byť diktátom pozitivistického vylepšovania, ale skôr kontextuálnym (re)dizajnérskym aktom, službou, zodpovednou skúsenosťou.

Do reality slovenských múzeí umenia tento obrat preniká veľmi diskrétne a zvoľna. Predpoklady na tieto zmeny by si iste zaslúžili hlbšiu sondu a seriózny výskum. Vo formáte tohto textu máme zatiaľ možnosť vyznačiť niekoľko referenčných bodov, zastupujúcich existujúce zberateľské preferencie dizajnu a úžitkového umenia. Kompaktné, svojbytné kolekcie v galériách vznikali najmä ako výsledok dlhodobých, špecializovaných aktivít. Sporadicky sa dizajn a úžitkové umenie profilujú v konkrétne značených subkategóriách, častejšie fluentne presakujú do stabilných rámcov plastiky, maľby, kresby, grafiky a pod. Komunikačný dizajn v polohe afišu v medzinárodnom zábere zastupuje reprezentatívna kolekcia z Medzinárodného trienále plagátu (TPT) v Galérii J. Koniarka v Trnave, ktoré mapuje tvorbu aktuálneho svetového plagátu od roku 1991. Dušan Junek, jeden zo zakladateľov TPT, bol iniciátorom veľkej internacionálnej výstavy Hommage à Jan Rajlich v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Vyše stopäťdesiat plagátov z tejto výstavy sa tak stalo súčasťou tamojších zbierok zahraničného vizuálneho umenia. Súbor viac ako tristo diel súčasnej slovenskej a zahraničnej keramiky spravuje Novohradské múzeum a galéria v Lučenci. Pochádzajú z kalinovských keramických sympózií a sú pozoruhodným výsekom domáceho i medzinárodného keramického diania od roku 1989.

1 Viac o kritike múzeí umenia a ich transformácii v post-kanonickej fáze umenia pozri: Orišková, Mária: Zbierky umeleckých diel a zbierky príbehov: Antikanonické gestá súčasných múzeí umenia. In: Pachmanová, Martina (ed.): Ex-pozice. O vystavování muzejních sbírek umění, designu a architektury. Praha : Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze, 2018, s. 20 – 29.

---

Viac sa dočítate v časopise Designum 3/2021 na s. 52
Predaj časopisu Designum