Design sapiens. Homo ludens. O novej monografii Tibor Uhrín / Forma spríjemňuje funkciu

„Kniha naznačuje už svojím neortodoxným názvom hlavné polohy autorovej dizajnérsko-remeselnej činnosti: jeho hravú nápaditosť, tichý humor a rafinovanú techniku s konečným cieľom diváka či budúceho majiteľa a užívateľa potešiť aj pobaviť.” Jan Michl ¹

Umelecká monografia Tibor Uhrín / Forma spríjemňuje funkciu prináša multidimenzionálny portrét dizajnéra, ktorého tvorivú polohu a význam (nielen) v slovenskom umeleckom priestore sa jej editor a spoluautor Zdeno Kolesár rozhodol zadefinovať prostredníctvom viacerých nezávislých súradníc. Tie sa napokon spájajú v jednom bode a vytvárajú širokospektrálny a zároveň komplexný obraz tvorcu – dizajnéra, umelca, zberateľa, vynálezcu, konštruktéra, remeselníka, teoretika i praktika, pedagóga a človeka.

Obsahová štruktúra publikácie odzrkadľuje súhrnnú kategorizáciu tvorby a aktivít dizajnéra za uplynulých takmer tridsať rokov jeho profesionálneho pôsobenia, kedy sa „etabloval ako výrazný solitér na našej dizajnérskej scéne”.³ Vyvážene a synergicky sa v nej prelínajú dve základné informačné línie. Na jednej strane je obsah konštituovaný cez pohľad „zvnútra” tvorivého procesu – cez výpoveď samotného Tibora Uhrína a jeho autorské portfólio⁴ – a na druhej strane cez pohľad „zvonka”, a to teoretickou odbornou rozpravou internacionálneho rozmeru dovedna desiatich autorov publikácie a jej dvoch recenzentov. Všetky tieto sólové zložky publikácie v konečnom dôsledku súzvučne vytvárajú nelineárny profil osobnosti Tibora Uhrína a identifikujú pozoruhodný prínos jeho profesionálneho pôsobenia.

Dômyselná obsahová kompozícia postupne odkrýva a charakterizuje Uhrínovu činnosť vo všetkých jej podobách, aspektoch a súvzťažnostiach. Radenie textov, striedanie tém, uhlov pohľadu i jazykových štýlov a foriem vytvára nečakanú gradáciu čitateľského zážitku – intelektuálneho i emocionálneho. Kniha ako celok je symetrická hodnotou a váhou informácií, ale stupňovaná silou emócie⁵. Máme pocit, že sa s Tiborom Uhrínom zoznamujeme dôverne – od určitého okamihu, ktorý nevieme presne určiť, prestáva byť predmetom umenovedného skúmania a kritického pohľadu, analyzovania, včleňovania do tvorivých, spoločenských a kultúrnych kontextov. Stáva sa naším dôverným priateľom, ktorého akoby odjakživa poznáme, rozumieme mu, vieme, ako myslí, cíti, čo má rád, sme súčasťou jeho životnej púte, zdieľame jeho zážitky – medzi nami a do nitky analyzovaným umelcom i jeho dielom vládne priateľská intimita. Jeho tvorbu dokážeme rozpoznať v dave podľa charakteristických čŕt⁶ „tváre tvarov“⁷ a dokonca vieme do istej miery predikovať jeho správanie a uvažovanie v tvorbe, predpovedať, kde by sme sa s ním mohli v budúcnosti tvorivo stretnúť.⁸ Tajomstvom, ktoré nás ale udržiava v napätí aj po prečítaní knihy, zostáva očakávanie, čím nás ešte na poli umenia a dizajnu tento autor obohatí.

1. Michl, Jan: Hravost artefaktů. In: Kolesár, Zdeno (ed.): Tibor Uhrín/Forma spríjemňuje funkciu. Košice: Dive Buki, 2019, s. 243.
2. Hanáková, Petra: Príjemnejšie miesto pre život. Tamtiež, s. 246.
3. Labudová, Zuzana: Proces a produkt. Tamtiež, s. 24.
4. Komorná tvorba úžitkových predmetov najmä z dreva, ktoré je jeho najvlastnejším materiálom, ale aj z kovu a plastu, nábytková tvorba, autorské strojové zariadenia (nezaprie v sebe absolventa Dizajnu strojárskych výrobkov na Strojníckej fakulte STUBA), objekty land-artu.
5. Emócie tu vystupujú do popredia na viacerých úrovniach – nielen na úrovni reči produktu, ale tiež profesionálnych vzťahov a v neposlednom rade na úrovni vnútorného prežívania tvorcu, keď spolu s ďalšími faktormi živia jeho túžbu tvoriť, vystupujú v úlohe motivátora tvorivého procesu.
6. Zuzana Labudová charakterizuje jeho špecifický rukopis ako „rozoznateľný cez silné prepojenie ikonologických, kultúrnych alebo biomorfných výrazových znakov prepojených s dokonalým remeselným spracovaním. Tieto črty vzájomne prerastajú do hotového malosériového produktu.” Pozn. 3, s. 24.
7. Slovné spojenie odkazuje na text Tvár tvaru. In: Farkašová, Elena, Petránsky, Ľudovít: Design – teória a metodológia 1. Zvolen: Vydavateľstvo TUZVO, 1. vydanie, 2020, s. 115 – 116.
8. Zdeno Kolesár v Predslove píše: „Konštantu dizajnérskej tvorby Tibora Uhrína predstavuje hľadanie mostov medzi minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou, medzi tradíciou, aktuálnym potenciálom dizajnu a výhľadom jeho ďalšieho vývoja…Nachádzanie inšpirácie v minulosti, preskúmavanie možností dneška a otváranie okien do budúcnosti vytvárajú v rôznych proporciách a s premenlivými akcentmi základ kontinuity, ale aj permanentného
   vývoja jeho široko rozkročených aktivít,” s. 4.

Viac sa dočítate v časopise Designum 4/2021 na s. 72
Predaj časopisu Designum