Najnovšie správy
Krásne Vianoce vám praje SCD
Čo všetko sme stihli v Slovenskom centre dizajnu za uplynulý rok?
Knižnica dizajnu – otváracie hodiny pred Vianocami
Kniha mesiaca December
Newsletter
Výstavy
Blühová 120
Milan Knížák veci na stôl!!!
Akcie
Model Young Package 2024
Súťaž o vytvorenie loga a sloganu obce Slovenská Ľupča
Výzva na novú vizuálnu identitu Nového Mesta
Dielo dizajnu
Štěpán Pala: pohár Veža zo súboru Šachové poháre, 1975.
Výber posledného diela mesiaca v roku 2024 pripadol na prácu sklárskeho výtvarníka Štěpána Palu, ktorý 15. decembra oslávil jubilejné 80. narodeniny. Pala po absolvovaní štúdia u Václava Ciglera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1974) začal pracovať ako umelec v slobodnom povolaní. Tvorí predovšetkým sklené sochy a plastiky, v ktorých sa odráža jeho záujem o matematiku, geometriu, abstrakciu, priestor a dôraz kladie na optické vlastnosti skloviny. Rozmerové i farebné variácie jednotlivých diel rozvíja v tematických cykloch zväčša naviazaných práve na matematické rovnice a vzorce. Okrem toho sa ešte v období po polovici 70. rokov 20. storočia venoval aj tvorbe návrhov interiérových svietidiel a osvetľovacích sústav do hotelov či iných verejných priestorov. V tomto období vzniklo aj niekoľko Palových nápojových súborov, okrem iných napríklad Šachové poháre (1975), ktorých zhrubnuté dno je brúsené tak, aby jeho podoba slúžila ako indikátor smerovania pohybu danej figúrky.
Osobnosti dizajnu
Zuzana Zemanová
Zuzana Zemanová po ukončení štúdia na Škole umeleckých remesiel v Bratislave na oddelení keramiky Júlie Horovej pokračovala vlastnou praxou vo vyštudovanom odbore. Napriek tomu, že niekoľko jej prác vlastní Slovenská národná galéria v Bratislave, a taktiež Galéria mesta Bratislavy, o jej tvorbe a živote vieme toho len málo. Zuzana Zemanová pochádzala z rodiny, v ktorej vládla tvorivá atmosféra aj vďaka kominárskemu majstrovi – zberateľovi, strýkovi Emilovi a o 15 rokov staršiemu bratovi – maliarovi Jankovi Alexymu. Podľa výpovedí tých, ktorí si ju trochu pamätali, krehká dáma Žulka viedla utiahnutý život, skromne vyrábala robila svoju keramiku pre ľudí. Bola povahovo iná ako jej verejne sa angažujúci brat. Možno aj veľký vekový rozdiel je dôvodom, prečo sa v spomienkach Janka Alexyho Žulka, aj napriek spriaznenosti duší, čo sa týka lásky k umeniu, často nevyskytuje. Predsa sa však o nej zmieňuje vo svojej knihe Ovocie dozrieva – Spomienky maliara (1957): „Raz sme navštívili ateliér sochára Ladislava Majerského a moja sestra, ktorú sme doma volali Žulkou, vzala do rúk hlinu a začala modelovať. – Veď vy ste sochársky talent! – povedal Majerský prekvapene. – Prihláste sa do Školy umeleckých remesiel. A tak sa stalo.