Články
Požičaný odstup
Svetlo, pohyb, verejný priestor v diele Milana Dobeša
Najnovšie správy
Kniha mesiaca OKTÓBER
Písmo, predmety, ľudia: Nové Designum 3/2026
Dielo mesiaca OKTÓBER
Pár slov od kolektívu Slovenského centra dizajnu
Newsletter
Výstavy
Prečo dizajn? Výber Národnej ceny za dizajn 2024 + 2025
Výstava "Ich bekomme es nicht aus dem Kopf" vo Viedni
Letná výstava v Múzeu dizajnu
Akcie
Zobraziť viac / Mária Štvrtecká – O strihoch a dezénoch
Prednáška španielskeho dizajnéra Curra Clareta v SCD
ZOBRAZIŤ VIAC/ Proces a prekvapenie / Silvia Sukopová
Design Diaries v Budapešti
Dielo dizajnu
Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999
Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave
Osobnosti dizajnu
Stredoslovenské sklárne Zlatno
Skláreň v Zlatne prešla od svojho vzniku v 30. rokoch 19. storočia až po koniec 20. storočia významným vývojom. Už od svojho vzniku v roku 1833 vynikala predovšetkým produkciou luxusného skla, napríklad exkluzívnych súprav biedermeierovského aj klasicistického skla. Výrobky sklárne boli bohato zdobené vrstvením, brúsením, maľovaním, zlátením a hutníckym modelovaním. Okolo polovice 19. storočia v sklárni pracoval technológ a výtvarník Leo Valentín Pantoček, ktorý v roku 1856 vynašiel ako prvý na svete unikátnu technológiu dekorovania povrchu skla irisovaním. Zdokonalil tiež techniku hyaloplastiky. Skláreň v Zlatne sa zároveň preslávila odfarbovaním skloviny. Napriek tomu že výrobný sortiment sklárne bol rozmanitý, chýbala jej originálna autorská výroba. Až v 50. rokoch 20. storočia začal návrhy tvoriť Jozef Staník, spomedzi ktorých zarezonovala na medzinárodnom trhu kolekcia pohárov Zlatá Zuzana, vyrábaná od roku 1956. Pre produkciu sklárne v 20. storočí bola príznačná výroba sodnodraselných ľahkých nápojových súprav, ktorých typickým reprezentantom bol práve svetoznámy nápojový servis "Zlatá Zuzana". V roku 1958 kolekcia Zlatá Zuzana úspešne reprezentovala slovenské sklárstvo a zlatňanskú skláreň na významnej Svetovej výstave v Bruseli. Na konci 80. rokov vytvoril niekoľko návrhov pre Skláreň v Zlatne aj Anton Štrbáň. V roku 2003 Skláreň v Zlatne pre viaceré ťažkosti svoju výrobu skončila.
Designum
Designum 3/2026
Designum 2/2026
Designum 1/2026
