Zbierka keramiky a porcelánu v Slovenskom múzeu dizajnu

Zbierka keramiky Slovenského múzea dizajnu mapuje dizajnérsku a výtvarnú tvorbu a jej presahy na poli keramiky, vytvorené predovšetkým na území Slovenska, od 20. storočia po súčasnosť. Prototypy a produkty z pálenej hliny, ale aj modely vytvorené z akýchkoľvek iných pomocných materiálov (napr. sadra, papier, drevo) sú predmetom záujmu zbierania SMD. Záujmom múzea je taktiež zachovať akékoľvek dostupné a doplňujúce informácie o procese vzniku diela/produktu, prostredníctvom zbierania pracovnej dokumentácie (skice, návrhy), alebo pomocných produktov (napr. formy na liatie). Cieľom je poskytnúť komplexný obraz o vzniku produktu a sprostredkovať tak náhľad do pracovného procesu a technológie výroby.

KONCEPCIA

Je to neuveriteľné, ale je to už sedem rokov, čo som napísala vyššie uvedený text ako anotáciu ku koncepcii zbierania keramiky a porcelánu v Slovenskom múzeu dizajnu. V roku 2014 som bola oslovená Marošom Schmidtom – v tom čase vedúcim SMD, aby som sa pridala k malému tímu kurátorov a začala budovať spomenutú zbierku. Slovenské múzeum dizajnu bolo čerstvo založené a ja ako absolventka VŠVU som sa vôbec necítila kompetentná pre túto úlohu. No atmosféra a nadšenie kolegýň a kolegov boli nákazlivé a príležitosť spolupodieľať sa na vytvorení niečoho, čo by nás malo všetkých presiahnuť, bola rovnako lákavá. Oddelenie zamestnávalo v tom čase (myslím) len tri osoby na plný úväzok. Vyhovovalo mi, že pozícia ktorá mi bola ponúknutá, bola „vedľajšákom”, spestrujúcim moju hlavnú prácu, ktorou aj naďalej zostala práca v rámci keramickej praxe v ateliéri v Bratislave.

Predmety záujmu zbierania pre zbierku keramiky a porcelánu v SMD som rozdelila do troch hlavných okruhov: okruh autorskej tvorby, priemyselnej výroby a tvorby v architektúre a vo verejnom priestore. Absencia priemyselnej výroby na Slovensku spôsobila, že na Slovensku je najrozšírenejšou formou produkcie keramiky a porcelánu autorská tvorba. V súkromných ateliéroch a dielňach vznikali a vznikajú malé autorské série, alebo originály, často na hranici dizajnu a voľného umenia. Priemyselná výroba zahŕňala výrobu kachliarskej, tehliarskej, stavebnej a sanitárnej keramiky a technického porcelánu. Všetky tieto odvetvia mali svoju výrobu na našom území zastúpenú, niektoré z nich sú aktívne až do súčasnosti. Cieľom múzea je zozbierať informácie o ich činnosti a ich produkty mať zaradené aj medzi zbierkovými predmetmi. V budúcnosti sa musí múzeum zaoberať aj dokumentáciou keramiky v oblasti tvorby v architektúre a vo verejnom priestore. Jednou z možností je aj alternatíva, že táto dokumentácia sa môže stať témou doktorandskej práce – jej výstupom by mala byť verejne dostupná elektronická a prípadne aj knižná databáza takýchto diel na Slovensku alebo diel slovenských umelcov v zahraničí.

PRAX

Vo svojej múzejnej praxi som mohla stavať len na mojich skúsenostiach keramického praktika a osobných kontaktoch v komunite tvorcov. To sa ukázalo ako výhoda. Pri tvorení prvotnej koncepcie zbierky som si ako prioritný bod určila autorskú keramickú tvorbu –  jednak má v našom lokálnom slovenskom kontexte výrazné zastúpenie a okrem toho mi prirodzene bola aj najbližšia, najviac som sa v tejto téme cítila doma. Moja bývalá pedagogička Ivica Vidrová-Langerová bola od začiatku rovnako nadšená rodiacim sa “keramickým dieťaťom” a bola mi nápomocná pri otváraní rôznych dverí. Aj vďaka nej sa základným stavebným kameňom zbierky stali práce tak významnej osobnosti slovenskej keramiky ako je Miloš Balgavý starší. Jeho synovi, sklárskemu výtvarníkovi Milošovi Balgavému mladšiemu a manželke Beáte vďačíme za dar, ktorý obsahoval autorské originály z rôznych období tvorby jeho otca a ktorý jednoznačne napomohol tomu, aby presvedčil aj ďalšie autorky a autorov, aby svojimi dielami podporili vznik našej zbierky. Druhým výrazným momentom bol dar keramických prác z dielne ART4 Bratislava od Juraja Mihalíka. Jeho práce boli pre moju generáciu prakticky neznáme, napriek tomu, že v deväťdesiatych rokoch bolo jeho štúdio veľmi populárne. 

V tejto súvislosti môžem zhodnotiť, že každý nasledujúci prírastok do zbierky bol pre mňa ekvivalentom objavenia pokladu a každé ďalšie stretnutie s autorkami a autormi vyústilo do zážitkov, ktoré boli významné aj pre mňa osobne. Behom rokov som mala možnosť preniknúť do keramických svätýň – ateliérov Gabriely Luptákovej, Bernardíny Lunterovej, Mariána Polonského alebo Ilju Holešovského a stretnúť osobnosti ako Juraj Marth a Imrich Vanek. Vďaka Eve Šebovej som sa zase priblížila k tvorbe jej mamy Evy Trachtovej. Po čase som sa rozhodla nezanedbávať aj súčasnú generáciu – vlastne mojich spolužiakov a priateľov. Tak do zbierky pribudli najaktuálnejšie práce, prevažne už z úplne iných materiálov, než s ktorými pracovali naši predchodcovia. Ide o diela Lindy Vikovej, Markéty Novákovej, Milana Hanka, Lucie Betinskej Kováčikovej, Ľubomíra Ontkóca, Paulíny Hoššovej a Rudolfa Rusňáka.

Ďalšie zbierkové predmety sa do múzea dostali a dostávajú zdanlivo nemúzejnými cestami, ktorými ale nehodno pohŕdať – ide o „nechcené“ predmety, ktoré nachádzame na rôznych bazároch, blších trhoch a v online ponukách, či dokonca záložniach. Takýmto spôsobom je možné dostať sa prevažne k predmetom pochádzajúcim z priemyselnej výroby. Tieto práce sú však v kontexte aktuálneho stavu zbierky stále marginálne. Malosériovo vyrábanú keramiku zastupujú kusy vyrobené v keramických dielňach SFVU (Slovenský fond výtvarných umení v Bratislave) – ide o práce navrhnuté Milošom Balgavým st., Jozefom Dančom a Bernardínou Lunterovou. Činnosť tejto dielne, ktorá vyrábala keramiku od konca sedemdesiatych rokov po začiatok deväťdesiatych rokov 20. storočia, dodnes nie je systematicky zmapovaná. A to i napriek tomu, že bola významným producentom keramiky, ktorá sa prostredníctvom predajní Dielo dostávala do bežných slovenských domácností. Spoluzakladateľkou dielní bola aj Eva Trachtová, ktorej množstvo návrhov malých úžitkových sérii sa v dielni realizovalo. Medzi malosériovú výrobu môžeme rátať aj produkciu už vyššie spomenutej súkromnej bratislavskej dielne ART4, ktorá fungovala na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia a spolupracovala aj s výtvarníkmi –pri navrhovaní niekoľkých kusov spolupracoval sochár Vladimír Havrilla. 

K mapovaniu tvorby v architektúre a vo verejných priestoroch som sa z časových dôvodov vôbec nedopracovala. V zbierke SMD sú ale zastúpení keramici a keramičky, ktorí sa tomuto typu tvorby venovali. Realizácia do architektúry je početne zastúpená v diele Imricha Vaneka (napríklad reliéf pre hotel Krym v Bratislave (1964), reliéf v Dome smútku v Nových Zámkoch (1971), reliéf pre budovu Cestovnej kancelárie ČSA v Košiciach (1975), reliéf v Dome odborov Istropolis v Bratislave (1980) atď.). Zaujímavé realizácie má aj Eva Trachtová (napríklad v spolupráci s architektom Ivanom Matušíkom už neexistujúci nástenný reliéf v bare OD Prior na Kamennom námestí v Bratislave (1968), alebo fontánu na Špitálskej ulici), alebo aj Juraj Marth (reliéfna stena pre Dom odborov Bratislava (1980), reliéf pre kúpele Turčianske Teplice (1972), reliéfny obklad na budove Čsl. veľvyslanectva v Ulanbátare v Mongolsku (1983), už neexistujúca fontána v Štátnom konzervatóriu v Košiciach (1972) a taktiež neexistujúca reliéfna stena na letisku M.R. Štefánika v Bratislave (1994), atď.).

Predmety zo zbierky keramiky a porcelánu SMD našli svoje miesto na viacerých výstavách. Samozrejmosťou je zastúpenie v rámci  expozície na výstave 100 rokov dizajnu – Slovensko 1918 – 2018, ktorú je možné ešte stále navštíviť v Hurbanových kasárňach. Okrem toho sa objavili na výstavách Škola základ života 2 (2015, Galéria dizajnu Satelit), Farebná šeď – Buntes Grau (2016, podkrovie Slovenského múzea dizajnu), Nebáť sa moderny! (2018-2019, SNM- Historické múzeum, Bratislavský hrad) a na poslednej výstave venovanej keramickej tvorbe bratov Mariána a Ivana Polonských – 2 x Polonský (2021, Galéria dizajnu Satelit).

BUDÚCNOSŤ ZBIERKY

V súčasnosti zbierka keramiky a porcelánu SMD obsahuje 249 kusov zbierkových predmetov. Pred sebou tlačím ešte veľa restov, neuskutočnených návštev, pátraní. Od výskumnej činnosti ma často odpútavajú aktivity rovnako dôležité – ako sú spolupráce na tvorbe výstav a ďalších podujatí, ktorých pripravuje múzeum viac než dosť. Od začiatku som si však uvedomovala moje možnosti a kapacity. Preto tento fakt vnímam skôr ako podnet do budúcna pre niekoho, kto raz bude môcť pozíciu kurátora zbierky keramiky a porcelánu vykonávať nielen s oduševnením, ale aj plnými časovými kapacitami. To si napokon želám v súvislosti s budúcnosťou našej zbierky – aby raz mala takéhoto pána. Zbierka sa už toto leto presunie z malého, kapacitne nepostačujúceho depozitáru, ktorý využíva spoločne so zbierkou skla, do samostatného, dvojnásobne väčšieho priestoru, ktorý už je pripravený. Jej presun bude príležitosťou na opätovnú internú revíziu, zhodnotenie a prípravu plánov na vyplnenie nielen nových regálov, ale aj plánov výstavných. Za dôležité považujem, aby pribúdajúce zbierkové predmety nielen odpočívali na policiach, ale aby „žili” aktívny výstavný život vo vzájomnom dialógu s divákom.