Slovenský Egypt zo zberného dvora

Klamal by som, keby som tvrdil, že mám z našich depozitárov najradšej iba jednu vec. Nedá sa to. Všetko, čo máme v policiach a šufletkasniach má svoj silný príbeh. Ak mám vybrať jednu výnimočnú a zaujímavú vec, bol by to rádioprijímač, ktorý som v prvej chvíli vôbec nechcel. Československý šesťobvodový superhit Tesla 332A „Mimoza“ z Egypta.

V roku 2010 ešte žiadne Slovenské múzeum dizajnu neexistovalo a zbierka rádioprijímačov pre budúce múzeum vznikala v rámci zbierok o.z. Ostblok. V tom čase som pravidelne chodieval do zberného dvora Odvozu a likvidácie odpadov na Bazovu ulicu v Bratislave, ktorý dnes už neexistuje. Keď som prišiel na starom aute zo 60. rokov, vždy zavládla priateľská atmosféra a po čase som si vybudoval privilégium „telefonickej notifikácie.“ Vždy, keď sa v zbernom dvore objavilo niečo zaujímavé z bývalého Československa, zavolali mi.

Bolo sparné leto a ja som sedel v provizórnom pivničnom depozitári Ostbloku na Sienkiewiczovej ulici. Predo mnou na stole ležalo ošumelé rádio Tesla Trio, ktorého matná bakelitová skrinka práve odolávala náporom leštiacej pasty a filcového kotúča osadeného na starej vyheglanej karbobrúske s meniteľnými otáčkami. Zazvonil telefón, zdvihol som. Volalo OLO. Vraj prišlo do dvora zaujímavé rádio, ale nie je to Tesla. Hovorím, zbierame iba Teslu, alebo Tungsram, prípadne starý Philips, či Mikrofonu. Toto rádio však nemalo na sebe žiaden čiateľný názov, len nejaký zvláštny ťažko opísateľný znak.

Keď som hranaté, zaprášené rádio prvý krát uvidel, hovorím: ‚Je to Tesla Mimóza v akomsi lacnom licenčnom vyhotovení. Nápisy na stupnici a pod otočnými ovládačmi sú v angličtine. Ale čo to je? Kto to vyrábal? Čo je to za znak?‘ Netrvalo dlho a bolo mi všetko jasné. V tom čase som pravidelne s diktafónom a skenerom chodieval za Jánom Vikrutom, bývalým vedúcim výtvarného oddelenia Tesly Bratislava. Skvelé a bohaté obedy, ktoré nám pripravovala jeho pani manželka, výdatne prispeli k mojej nadváhe, no vždy som sa dozvedel aj niečo viac o dejinách Tesly. Po niekoľkých návštevách prišla reč aj na jej pôsobenie v Egypte. Uvidel som pár fotografií rádioprijímačov, ktoré v 60. rokoch vyrábali v elektrotechnickom podniku v Benhe a bolo mi všetko jasné. Logo sa zhodovalo s logom z rádia z OLO a ja som sa vzápätí dozvedel podrobnosti o egyptskom type Mimóza. Teraz to všetko napíšem aj vám.

Ján Vikrut bol v roku 1962 vyslaný do Egypta, aby pomáhal pri nábehu výroby a zaškolení pracovníkov pre montáž rádioprijímačov. V roku 1963 sa vrátil domov a o 3 roky neskôr opäť odišiel do Egypta zakladať vývojové a konštrukčné oddelenie a zaškoliť absolventov miestnych umeleckých škôl pre dizajnérsku činnosť. Teslu 332A „Mimoza“ navrhol Ján Vikrut v Tesle Bratislava n.p., v roku 1965. Bola určená pre domáci trh, ale napríklad aj na export do Albánska. Zároveň to bol jeden z rádioprijímačov, ktorý montovali od roku 1966 v testovacej prevádzke v provizórnych podmienkach blízko letiska v Káhire, kde sa pripravovala pásová výroba rádioprijímačov pre závod v Benhe, ktorý bol v tom čase vo výstavbe aj s učňovským strediskom a vývojovým centrom. Rádio dostalo jednoduchšie ovládače a samozrejme inú stupnicu. Rádioprijímač s bakelitovou tenkostennou skrinkou mal veľmi moderné, jednoduché tvary, základnú čierno bielu farebnosť a ukážkovú ergonómiu. Mimóza samozrejme nebola jediná, ktorá sa montovala v Egypte. Záhadou však ostáva, ako sa dostala do Bratislavy. Mimózu postupne vystriedali autentické produkty miestnych dizajnérov, ktorí na každé navrhnuté rádio, montovali špeciálnu rúčku. Motív bol jednoduchý. Prijímač bolo treba každý deň v určitú hodinu dávať do okna aby zaznel hlas Alaha, a potom naspäť na stolík. Bez rúčky by to bolo príliš náročné, ale to je už iný príbeh.