Sklár – sochár – matematik – filozof Štepán Pala
Štěpán Pala (*15. decembra 1944) vníma sklo ako materiál, prostredníctvom ktorého pretavuje svoje myšlienky do trojrozmernej podoby. Špecifické vlastnosti tejto hmoty s „vlastným životom“ umožňujú modelovať a vymedziť priestor a zároveň ho odkryť. Dokáže preniknúť dovnútra svojej podstaty, nielen odraziť ju od povrchu. V tvorbe Štěpána Palu intenzívne cítiť fascináciu matematikou, vzorcami, rovnicami, definíciami, zaujíma ho rozklad a skladanie priestoru, ale stretneme sa uňho aj s hrou a humorom. Je autorom sklených plastík, sôch, diel v architektúre a úžitkových predmetov, ktoré sú súčasťou mnohých verejných i súkromných zbierok doma i v zahraničí. Je účastníkom veľkého počtu medzinárodných umeleckých sympózií, individuálnych i skupinových výstav. Je jedným z najvýznamnejších sklárskych výtvarníkov na Slovensku aj mimo neho.
Začiatky so sklom Štěpán Pala pochádza zo Zlína. V roku 1963 začína študovať na jednej z v tom čase troch škôl zameraných na prácu v sklárskom odvetví, teda v priemysle ekonomicky, historicky a kultúrne dôležitom pre oblasť severných Čiech. Na Strednej priemyselnej škole sklárskej v Kamenickom Šenove, kde bolo možné vybrať si medzi štyrmi odbormi, sa stal študentom odboru konštruovanie a tvorba svietidiel. Snahou tejto školy, na ktorej pôsobili významní českí sklári, bolo pripraviť študentov na prácu v miestnych sklárňach práve cez empirickú skúsenosť poznania výroby a nadobudnutia skúseností priamo od odborníkov v praxi. Ako uvádza Múzejne Langhamer, „od skončenia druhej
svetovej vojny dodnes prechádza český vzdelávací systém vývojom“.1 Ďalej dodáva, že „po komunistickom prevrate v roku 1948 bol ľahký a spotrebný priemysel obmedzovaný v záujme rozširovania ťažkého a strojárenského priemyslu“2, ale problémy v odbyte spôsobilo aj obmedzenie zahraničného obchodu zo strany krajín za tzv. železnou oponou“.3
Niektoré školy boli preto na začiatku päťdesiatych rokov zatvorené alebo výučba na nich výrazne obmedzená.4 Konštruovanie a tvorba svietidiel bol však odbor, ktorý sa dal študovať výhradne v Kamenickom Šenove, kde žiaci absolvovali výučbu od základov osvetľovacej techniky, elektrotechniky, konštruovania, ale takisto vyrábali svietidlá a lustre podľa vlastných návrhov. V neistom období prerušovania výučby sa v prospech školy postavili zamestnanci podniku Lustry v Kamenickom Šenove, kde Pala po absolvovaní strednej školy a skončení povinnej vojenskej služby pracoval ako obalový technik v technicko-výtvarnom stredisku.5 Koncom šesťdesiatych rokov začal pracovať vo Výskumnom ústave sklárskom v Hradci Králové vo výrobnom podniku Borské sklo ako technológ a tavič skla. V tom období si vedenie priemyselných podnikov plne začalo uvedomovať potrebu automatizácie a mechanizácie dovtedy prevažne ručnej výroby, ktorá z dôvodu vysokej ceny a dlhých dodacích lehôt strácala na svetovom trhu konkurencieschopnosť.6
Vo Výskumnom ústave sklárskom v Hradci Králové sa táto otázka stala aktuálnou už na začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia a vyvrcholila v roku 1972, keď v Novom Bore začala fungovať prvá automatická linka na výrobu úžitkového skla, tzv. Linkuž. Táto linka umožnila spojenie výskumom a vývojom docieleného technologického pokroku s kvalitnou výtvarnou stránkou výrobkov, za čo sa vďačilo práci dizajnérov a výtvarníkov.7 Pala sa počas svojho pôsobenia v tomto podniku spolupodieľal na vzniku novej taviacej Lvane, na nových technologických postupoch na vznik skloviny vhodnej na ručnú, poloautomatickú a plne automatickú výrobu.
Štúdium u Václava Ciglera
Po tejto skúsenosti a neúspešnom pokuse stať sa študentom Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe sa presťahoval na Slovensko v snahe dostať sa na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Z dôvodu národnostných obmedzení, keď kvóty povoľovali len jedného českého študenta ročne, ho prijali až na ďalší pokus, po tom, ako začal pracovať ako vychovávateľ v Detskom domove Krásna Hôrka v Bratislave. V roku 1969 nastúpil na VŠVU ako jediný študent na Oddelenie sklo v architektúre, ktoré viedol Václav Cigler.8 Ako pedagóg pristupoval Cigler k výučbe mimoriadne koncepčne a inovatívne. Model živého ateliéru konfrontácií, kolektívny dialóg a slobodný intelektuálny rozvoj študentov, ktorých podľa slov Jaromíra Zeminu viedol „k čo najväčšej vzdelanosti a hlavne k premýšľavosti, a Ciglerova škola bola skutočne predovšetkým školou myslenia, kde sa mnoho problémov riešilo spoločne a kde bol intelektuálny prínos jednotlivcov oceňovaný tým viac, čím bol slobodnejší a samostatnejší“.9
Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2024 na s. 44. Viac informácií o predaji časopisu Designum.
