Samuel Čarnoký — bežec na krátke aj dlhšie trate

Samuel Čarnoký (1981) je grafický dizajnér, vysokoškolský pedagóg, typograf a písmotvorca. Magisterské štúdium absolvoval v Ateliéri dizajnu Vizuálna komunikácia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2006). Na pôde Fakulty umení pokračoval aj v doktorandskom štúdiu (2012 – 2015), počas ktorého sa zúčastnil na študijnom pobyte v Ateliéri tvorby písma a typografie na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (2013 – 2014). Za dizertačnú prácu, v ktorej zmapoval vývin tvorby digitálneho písma na Slovensku od úplného začiatku, získal v Národnej cene za komunikačný dizajn 2016 Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za študentský dizajn a roku 2018 ju knižne vydalo Slovenské centrum dizajnu ako Fonts SK. Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku / Digitized type design in Slovakia. Od roku 2010 tvorí a publikuje písma pod značkou CarnokyType. Svoju tvorbu aktívne prezentuje prostredníctvom výstav, projektov a workshopov doma i v zahraničí. Košiciam zostal verný dodnes, v súčasnosti pedagogicky pôsobí na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Voľný čas delí medzi rekreačný beh na kratšie trate a záujem o písmo vo verejnom priestore.

CarnokyType Foundry – portfólio digitálnych písiem, 2008 – 2022.
CarnokyType Foundry – portfólio digitálnych písiem, 2008 – 2022.

Aké boli začiatky tvojej profesijnej dráhy? Začal si sa hneď venovať dizajnu písma, alebo si k písmu ako médiu dospel postupne?

Dôležitým impulzom bolo rozhodnutie študovať na strednej umeleckej škole. Vykročil som po bratových šľapajach a rozhodol som sa pre Školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici odbor tvarovanie priemyselných výrobkov.1 V tom čase na Slovensku existovali len tri stredné odborné školy výtvarného zamerania – v Bratislave, Košiciach a Kremnici. Ako východniar som paradoxne nešiel študovať do Košíc, kde som napokon neskôr zakotvil, ale odišiel som ďalej od domu. Viac ako štúdium dizajnu ma však ako tínedžera nadchla a priam pohltila subkultúra graffiti, ktorá sa v deväťdesiatych rokoch začala rozvíjať na Slovensku. Postupne aj vplyvom graffiti ma to stále viac ťahalo ku grafickému prejavu. Na konci stredoškolského štúdia som bol rozhodnutý, že chcem ísť ďalej na vysokú školu na voľnú grafiku, no nepodarilo sa mi to na prvý pokus. Bolo mi jasné, že som v tomto smere vtedy nebol dostatočne pripravený. Na druhý pokus som sa intenzívne pripravoval a ako poistku som si dal prihlášku okrem grafiky aj na dizajn, čo bolo logické vzhľadom na stredoškolské štúdium. Výsledkom bolo, že na grafike som skončil tesne pod čiarou a na dizajne som zabodoval úspešne. S odstupom času je veľmi zaujímavé, ako okolnosti zariadili moje nasmerovanie, a som za to vďačný. Počas štúdia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach2 sa mi podarilo skĺbiť môj vzťah ku grafike s dizajnom a profilovať sa smerom k užitej grafike s dôrazom na prácu s písmom a typografiu.

Ovplyvňuje street art tvoju tvorbu aj dnes, alebo je to pre teba už uzavretá kapitola?

Street art a graffiti tvorba sú pre mňa v súčasnosti vo veľkej miere uzavretá kapitola. Aj keď to bola dôležitá etapa v mojom živote, ale v istej chvíli som dospel k tomu, že v tejto oblasti som sa vyčerpal. Projekt, ktorým som sa symbolicky rozlúčil s graffiti, bola moja diplomová práca Urban graphics. Jazykom blízkym street artu som sa snažil reagovať na šedé miesta mesta a poukázať na negatívny vplyv vizuálneho smogu. Výsledkom bola public art a zároveň site-specific realizácia zbavená graffiti ega, ktorá vizuálnym spôsobom oživila bývalé koryto Mlynského potoka v Košiciach. Mŕtve rameno Hornádu bolo koncom šesťdesiatych rokov necitlivým zásahom premenené na dopravnú komunikáciu. Vytvoril som viac ako kilometer dlhé „modré vlnky“, ktoré symbolicky poukázali na pôvod tohto miesta.5

Štefan Lazorišák: Vysypané z topánok, 2019. Knižný dizajn. Použité nadpisové písmo ZUlice od Zuzany Wohlfahrt Sentelikovej. Foto: Diana Dobrescu
Štefan Lazorišák: Vysypané z topánok, 2019. Knižný dizajn. Použité nadpisové písmo ZUlice od Zuzany Wohlfahrt Sentelikovej. Foto: Diana Dobrescu

Okrem tvorby písma pracuješ často aj na dizajne kníh. Sadzbu vnímaš asi inak ako štandardný grafický dizajnér. Čomu venuješ v procese tvorby najviac pozornosti?

To, že knižný dizajn v mojej tvorbe prevažuje, je celkom logické, pretože typografia a písmo sú jeho podstatnou zložkou. Neviem, či vnímam grafickú úpravu textu inak ako ostatní grafickí dizajnéri, každopádne práca s textom je pre mňa dôležitá časť tvorby, ktorej sa snažím venovať dôslednú pozornosť. Po preskúmaní podkladov, analýze textu a jeho častí si v úvode práce pri tvorbe layoutu robím viacero nátlačkov v reálnej mierke, v ktorých si testujem výber písma a vyladenie všetkých parametrov, ako je veľkosť sadzby, medziriadkový preklad, spôsob zalomenia odsekov, typografickú hierarchiu, a to všetko s ohľadom na kategóriu konečného príjemcu. Po ujasnení layoutu a sadzby si následne všetky parametre typografie dôsledne naštýlujem. Zaberie to dosť času, no ten potom ušetrím v ďalšom procese práce, keď mi pripravené textové a odsekové štýly zefektívnia kompletné sádzanie textu naostro.

BLUER – street art realizácia, 2005. Foto: Samuel Čarnoký
BLUER – street art realizácia, 2005. Foto: Samuel Čarnoký

Sleduješ, ako tvoje písma používajú iní autori? Voľba tvojho písma pravdepodobne automaticky nezaručuje, že aj výsledok ti musí stopercentne sedieť…

Cielene to nerobím, užívateľov mojich písiem je mnoho z rôznych častí sveta, takže ani nie je možné vysledovať všetky použitia. Z času na čas sa ku mne niečo dostane, najčastejšie je to z lokálneho prostredia. Som veľmi rád, že viacerí domáci grafickí dizajnéri sú zvyknutí priamo komunikovať s písmotvorcami, obzvlášť ak si chcú písmo otestovať alebo použiť na súťažný projekt, kde dopredu nie je jasný výsledok.

Máš aktuálne rozbehnuté nejaké ďalšie zaujímavé spolupráce?

Aktuálne pokračujem v intenzívnej spolupráci s Filipom Paldiom a tímom LTTR/CORP. Na starosti mám kreslenie kostrových písiem prostredníctvom vlastného digitálneho nástroja LTTR/INK, ktorý funguje ako plugin v softvéri Glyphs – profesionálnom nástroji na dizajn písma. Počas posledného roka som pracoval na prototype parametrického písma LTTR/FACE,11 v ktorom som testoval limity a možnosti inovatívneho spôsobu digitálneho kreslenia písmen prostredníctvom kostier a parametrov ťahu štetca. Výsledkom je experiment parametrického písma umožňujúci flexibilne variovať zmeny medzi viacerými kostrami písmových znakov a parametrami ťahu štetca jeho rotáciou a zmenou hrúbky.


Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2022 na s. 18
Predaj časopisu Designum

Súvisiace diela

Prejsť na diela

Viac k téme v publikáciách

FONTS SK/Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku (S. Čarnoký). Foto: Adam Šakový

FONTS SK/Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku

Slovenské centrum dizajnu a vydavateľstvo Slovart
37,90
Prejsť na publikácie