Pozvánka do Berlína na výstavu Retrotopia. Rozhovor s hlavnou kurátorkou Claudiou Banz

K highlightom tohtoročnej výstavnej sezóny v Berlíne nepochybne patrí aj medzinárodná výstava Retrotopia. Design for Socialist Spaces, ktorú si až do 16. júla 2023 môžete pozrieť v tamojšom Kunstgewerbemuseu (umeleckopriemyselnom múzeu). Ako už názov napovedá, do centra pozornosti sa tentoraz dostal dizajn z čias socializmu. Po prvýkrát od pádu železnej opony sa na jednom mieste stretáva prakticky celý bývalý východný blok, aby ukázal to najlepšie zo svojej úžitkovej tvorby a dizajnu z druhej polovice 20. storočia. Azda len ťažko si môžeme predstaviť symbolickejšie miesto pre takýto typ výstavy ako kedysi rozdelené hlavné mesto Nemecka. Výsledkom je fascinujúca prehliadka rôznorodých futuristických projektov z jedenástich postsocialistických krajín (Litva, Nemecko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Ukrajina, Estónsko, Slovinsko, Poľsko, Chorvátsko a Rusko, zastúpené nezávislou kurátorkou žijúcou v Nemecku).

Vedľa seba sa tak stretávajú monumentálne svietidlá z odpadového skla z Litvy, komunikačný dizajn Svetových dní mládeže a študentstva vo východnom Berlíne z roku 1973, modulárny nábytok z Estónska z roku 1969 či sovietsky projekt digitálnej domácnosti z prelomu 60. a 70. rokov minulého storočia. V tak komplexnej prezentácii prirodzene nemohlo byť obídené ani bývalé Československo.

Za slovenskú stranu sa na výstave podieľalo Slovenské centrum dizajnu v spolupráci so Slovenskou národnou galériou, a to dvoma reprezentatívnymi projektmi. Práve na Retrotopii sa prvý raz v zahraničí predstavuje jedinečný interiér Vládneho salónika z bratislavského letiska od architektov Vojtecha Vilhana a Jána M. Bahnu (1972–1973). Ich futuristický nábytok tu rovnako ako v pôvodnom interiéri dopĺňajú biele reliéfne panely od Vladimíra Kompánka. Druhá časť slovenského „pavilónu“ sa venuje tvorbe dizajnéra Viktora Holešťáka-Holubára, konkrétne jeho nábytkovému dizajnu zo 60. rokov, inšpirovanému ľudovým remeslom.

Centrálnu časť výstavy Retrotopia dopĺňa tzv. archív, sprievodná výstava pozostávajúca najmä z dobových dokumentov, fotografií, reportáží, publikácií a exponátov k vybraným témam. Tu má návštevník možnosť získať doplňujúce informácie o podmienkach, za akých vznikal dizajn za železnou oponou, o odborných diskusiách, ktoré tu prebiehali, o výtvarnom školstve či medzinárodných výstavách, na ktorých sa zúčastňovali jednotlivé krajiny východného bloku. Ani tu nemôže Slovensko chýbať, a to napríklad s návrhmi utopických architektúr od Jozefa Jankoviča a umeleckej skupiny VAL (Mecková, Mlynárčik, Kupkovič), či masovo vyrábaným príborom Brusel od Jána Čalovku.

O výstave Retrotopia sme sa rozprávali s hlavnou kurátorkou Claudiou Banz:

Aký bol prvotný podnet pre vznik výstavy Retrotopia. Design for Socialist Spaces? Venovala si sa dizajnu z bývalého východného Nemecka (NDR) aj v minulosti?

Už dlhšie som sa zaujímala o dizajn z NDR a zároveň som sa už dlhšie čudovala, prečo nie je súčasťou našich zbierok – v tomto prípade myslím vo všeobecnosti na múzeá dizajnu a umeleckopriemyselné múzeá v Nemecku. Okrem dvoch výnimiek v Drážďanoch a Lipsku je u nás dizajn z bývalého východného Nemecka neviditeľný. Týka sa to, žiaľ, aj Kunstgewerbemusea v Berlíne, kde pracujem.  Pritom v bývalej východnej časti mesta kedysi tiež fungovalo umeleckopriemyselné múzeum. Dizajn a úžitkové umenie zo štátov bývalého východného bloku sa po páde železnej opony tiež zbierali len sporadicky, ak vôbec. Práve tieto biele miesta spôsobili, že som sa rozhodla pustiť do bádania.

Na výstave spolupracovalo 18 kurátoriek a kurátorov z 11 krajín bývalého východného bloku. Len zostaviť tak rozsiahly medzinárodný tím muselo byť nesmierne náročné. Mohla by si nám ozrejmiť, ako sa to celé začalo?

Pôvodne som chcela osloviť tri – štyri krajiny, a tak som sa obrátila na tamojšie umeleckopriemyselné múzeá a ich kurátorky a kurátorov dizajnu. Jednoducho som sa ich opýtala, či by nemali záujem a chuť sa zapojiť do spoločného projektu. Vzhľadom na plánovanú výstavu som do tímu cielene hľadala kolegyne a kolegov, ktorí sú prepojení na zbierku – najmä kvôli výpožičkám. Samozrejme ma tiež veľmi zaujímalo, ako sú zbierky dizajnu vystavané v iných inštitúciách, čo je ich súčasťou a aké tu má dizajn postavenie v porovnaní s ostatnými zbierkami. Potom už projekt začal rásť takmer sám od seba, keďže mi oslovení spravidla ihneď odporučili, aby som sa obrátila ešte na tú či onú inštitúciu či kolegu, a tým pádom zahrnula aj ďalšiu krajinu. Tak to bolo najmä v prípade pobaltských krajín, krajín bývalej Juhoslávie, ale aj v prípade Slovenska a Českej republiky.

Počas príprav sa začala vojna na Ukrajine. Mal tento ozbrojený konflikt nejaký vplyv na výstavu Retrotopia?

Áno, jednoznačne! Celkom spontánne sme sa rozhodli, že výstavu rozšírime o ukrajinskú účasť. V rámci tímu Retrotopie mi odporučili kolegyňu a kolegu z Ukrajiny, ktorých sme kontaktovali. Nakoniec obaja svoju účasť prisľúbili. Jedným z centrálnych aspektov výstavy je „viditeľnosť“ – chceme poukázať na myšlienky a vízie, ktoré od 50. rokov až do konca 80. rokov minulého storočia definovali dizajn a tvorbu v jednotlivých postsocialistických krajinách. Pretože v skutočnosti o sebe navzájom, mimo hraníc jednotlivých štátov, prakticky nič nevieme. A pre Ukrajinu je vzhľadom na momentálnu situáciu mimoriadne dôležité, aby bola viditeľná. Práve v tomto kontexte môžu výstavy výrazne pomôcť, aby sme jeden o druhého nestratili záujem, či dokonca aby sme nezabudli, že tu nie sme sami.

V minulosti sa konalo viacero menších výstav porovnávajúcich dizajn z bývalého východného bloku. Napríklad aj u nás v Slovenskom múzeu dizajnu sme v roku 2016 zorganizovali výstavu Farebná šeď – Buntes Grau,  ktorá vedľa seba prezentovala dizajn z bývalého socialistického Československa a bývalého východného Nemecka. Avšak v rámci Retrotopie sa po prvýkrát na jednom mieste stretáva takmer celý bývalý východný blok. Pritom ty sama pochádzaš z bývalého západného Nemecka. Zohrávalo to v tomto prípade nejakú úlohu? A čo si myslíš, prečo sa práve teraz a práve v Kunstgewerbemuseu v Berlíne podarilo zorganizovať takúto komplexnú výstavu?

Azda najkrajším, nepriamym komplimentom pre mňa bolo, že všetky kolegyne a kolegovia, ktorých som oslovila, moju ponuku na spoluprácu bez váhania prijali. Od začiatku v tíme panovala výborná atmosféra, čo pri takýchto veľkých projektoch nebýva pravidlom. Pravdepodobne nastal ten správny čas, ako aj potreba zaoberať sa touto témou. K tomu nám, „starej“ západnej Európe, vojna na Ukrajine ešte zreteľnejšie ukázala, že sme po prvotnej eufórii z rozširovania EÚ okolo roku 2000 postupne zabudli na krajiny bývalého východného bloku a aký je dôležitý skutočný záujem – nielen o hospodárstvo, ale aj kultúru.

Tiež sa mi zdá, že Kunstgewerbemuseum v Berlíne je azda najvhodnejším miestom pre takýto typ projektu. Berlín sa počas studenej vojny nachádzal takpovediac na bojovej línii, takže podobne ako mesto, boli aj všetky zbierky dnešných štátnych múzeí pred pádom múru rozdelené. Avšak, ako som už naznačila, aj napriek tejto špecifickej historickej DNA, kedy všetko existovalo dvojmo, sa v našich zbierkach stretávame s mnohými medzerami. Hneď na začiatku projektu som si kládla ešte jednu, pre mňa veľmi dôležitú otázku: „Kto má mať hlavné slovo?“ A keďže sama pochádzam z bývalého západného Nemecka, okamžite mi bolo jasné, že pri tejto výstave nemôžem figurovať ako jediná kurátorka, ale musím osloviť kurátorky a kurátorov z jednotlivých krajín. Dokonca aj v prípade dizajnu z NDR máme externé kurátorky.

Veľmi nám pomohlo, že Retrotopiu z veľkej časti financoval spolkový fond na podporu kultúry Stiftung Preussischer Kulturbesitz, čo predstavovalo jeden zo základných predpokladov pre úspech takého veľkého projektu. Už aj preto, že sme nemuseli márniť náš čas ani energiu hľadaním väčších sponzorov. Istú časť výdavkov na seba prebrali aj partnerské inštitúcie, najmä pri výpožičkách, preprave objektov a nákladoch na kuriérov, čím nám výrazne pomohli. Som im za to nesmierne vďačná.

A dôvod, prečo sa takúto výstavu podarilo zorganizovať práve nám? Viacerí mi spomínali, že pre zúčastnené inštitúcie bolo určite „jednoduchšie“, keď sa o organizáciu postaral niekto zvonka. Vraj pre nich dôležitú úlohu zohral aj fakt, že impulz prišiel práve z Berlína.

Už názov Retrotopia v sebe nesie základnú myšlienku výstavy, kde v centre pozornosti stoja rôzne utópie a vízie do budúcnosti. Vystavené exponáty skutočne vo väčšine prípadov nereprezentujú masovú výrobu a s tým spojenú každodennosť socialistickej spoločnosti, ale ide najmä o koncepty, prototypy či jedinečné realizácie. Prečo si sa rozhodla pre takúto koncepciu výstavy?

Retrotopia sa zameriava na obdobie studenej vojny, keď sa v mnohých oblastiach rozhodovalo o smerovaní celého sveta, a to nielen v politických a ekonomických otázkach, ale aj v oblasti životného prostredia a kultúry. Bolo to obdobie plné kríz, konfrontácií a vojen, ktoré však v rovnakej miere charakterizovali aj snahy o nový začiatok, vzostup a vízie o lepšej budúcnosti. Dnes už na lepšie zajtrajšky neveríme, avšak vtedy prevládalo presvedčenie, že najmä vďaka technologickému pokroku možno budúcnosť naplánovať. V tomto komplexnom silovom poli dizajn zohrával (a ešte aj dnes zohráva) kľúčovú úlohu. Práve tento spoločenský význam dizajnu ma nesmierne zaujíma.

Mala si ako hlavná kurátorka jasnú predstavu o tom, čo by si z ktorej krajiny chcela vystaviť? Alebo si jednotlivým kurátorkám a kurátorom prenechala voľnú ruku pri výbere exponátov?

Všetci kurátori prípadne kurátorské tímy mali pri výbere exponátov voľnú ruku, keďže prinášali najrelevantnejšiu odbornosť pre „svoju“ krajinu. Taká bola základná kurátorská koncepcia výstavy. Bolo zaujímavé vidieť, kto sa rozhodol pre aké exponáty, respektíve projekty a z akého dôvodu. Preto som aj každého poprosila o „statement“ k svojej časti výstavy. Tieto kurátorské texty, ktoré popri celkovom zdôvodnení výberu umiestňujú jednotlivé exponáty do historického či dobového kontextu, sme publikovali v sprievodcovi výstavou.

Časť výstavy ste prirodzene venovali bývalému východnému Nemecku. Vnímajú dnes Nemci dizajn z NDR ako prirodzenú súčasť svojej kultúry a aké je jeho postavenie v rámci oficiálneho výskumu? Sú aspoň niektorí dizajnéri z bývalého východného Nemecka všeobecne známi?

Aj vďaka rôznym výstavám sa v poslednej dobe dizajn z NDR dostal o čosi výraznejšie do povedomia širokej verejnosti. Avšak ešte stále máme čo robiť – povedala by som, že sme len na začiatku. Čo sa zbierok týka, len málokedy sa vystavuje dizajn z bývalého západného a bývalého východného Nemecka vedľa seba. Pre berlínske Kunstgewerbemuseum by som si priala, aby sme dokázali nadviazať na skúsenosti a výsledky z výstavy Retrotopia a aby sme našu stálu expozíciu dizajnu podľa toho nanovo vystavali. Ja osobne by som sa rada zamerala na tému „dvojitý Berlín“ z perspektívy dizajnu.

Splnila výstava Retrotopia v konečnom dôsledku tvoje očakávania? Aké sú reakcie návštevníkov?

V každom prípade splnila! Osobne som veľmi spokojná! Ohlasy v médiách sú zatiaľ výborné. Zjavne sme výstavu správne načasovali. Dokazujú nám to najmä počty návštevníkov, ktoré sú na naše pomery neobvykle vysoké. Aj ich reakcie sú prevažne veľmi pozitívne – niekoľkokrát som to zažila osobne, prípadne nás o tom informujú dozorcovia a dozorkyne z múzea. Musím tiež spomenúť našich architektov, ktorí odviedli fantastickú prácu, takže chválu žne aj spôsob, akým sú exponáty prezentované.

Veľmi by som sa tešila, keby sa Retrotopia stala východiskom pre nejaký európsky projekt k tejto téme, keby sa nám podarilo rozšíriť našu sieť kurátorov a spolupracovníkov a keby sme za získané financie dokázali postaviť na nohy ďalšie spoločné projekty.

Claudia Banz (1966) študovala dejiny umenia, romanistiku a klasickú archeológiu na Ruprecht-Karls-Universität v Heidelbergu a na Freie Universität v Berlíne, kde v roku 1996 získala doktorát. Následne pracovala ako kurátorka vo viacerých múzeách, napríklad v Museum für Gegenwart/Hamburger Bahnhof v Berlíne, Museum Folkwang v Essene, Centraal Museum v Utrechte a Deutsches Hygiene-Museum v Drážďanoch. V rokoch 2011 až 2017 pôsobila ako vedúca zbierky umenia a dizajnu po roku 1800 v Museum für Kunst und Gewerbe v Hamburgu. Tu zodpovedala za nový koncept a reinštaláciu stálej expozície dizajnu. Od júna 2017 je kurátorkou a vedúcou zbierky dizajnu v Kunstgewerbemuseum v Berlíne, kde okrem iného zaviedla nové výstavno-diskusné formáty Design Lab a Design Talks, ktoré ponúkajú priestor na experiment, multidisciplinárny prístup a kritickú debatu o spoločensky relevantných témach v dizajne. Vo svojej práci sa zameriava na presahy dizajnu, módy, remesla a umenia. Bola kurátorkou viacerých výstav, napríklad Fast Fashion. The Dark Side of Fashion, Food Revolution 5.0. Design for Tomorrow’s Society alebo Connecting Afro Futures. Fashion x Hair x Design. V roku 2022 iniciovala vznik výstavy Retrotopia. Design for Socialist Spaces a figurovala ako jej hlavná kurátorka.

RETROTOPIA. DESIGN FOR SOCIALIST SPACES
Otvorenie výstavy: 24. 3. 2023
Trvanie: 25. 3. – 16. 7. 2023
Miesto: Kulturforum – Kunstgewerbemuseum, Matthaikirchplatz, 10785 Berlin

Hlavná kurátorka: Claudia Banz

Kurátorský tím: Polina Baitsym, Alex Bykov, Melinda Farkasdy, Judith Horváth, Helena Huber-Doudová, Silke Ihden-Rothkirch, Karolina Jakaitė, Viera Kleinová, Rostislav Koryčánek, Mari Laanemets, Kai Lobjakas, Florentine Nadolni, Anna Maga, Kaja Muszyńska, Cvetka Požar, Klára Prešnajderová, Alyona Sokolnikova a Koraljka Vlajo.

K výstave vyšiel katalóg v anglickom jazyku.