Potlesk pre kritický dizajn

Odchádzajúce leto prinieslo do Bratislavy dvojicu zaujímavých podujatí.
1. septembra bola otvorená výstava CRITICAL DE?!GN / Designers troublemakers a v stredu 7. septembra sa konalo rovnomenné sympózium. Kto sa zbežne pohybuje v témach kritického dizajnu na Slovensku, vie, že takýto typ podujatí sa u nás bežne nevyskytuje (prakticky vôbec). Preto sú dôvodom na pozornosť a oslavu.

Za ich realizáciou stoja redaktorky online platformy Critical Daily – Katarína Balážiková a Lenka Hámošová (okrem iného aj organizátorka festivalu Uroboros). Za platformu, ktorú sa darí úspešne napĺňať od roku 2018, získala jej zakladateľka, Katarína Balážiková, v roku 2020 Národnú cenu za komunikačný dizajn v kategórii Dizajn s pridanou hodnotou. Obsahovo sa platforma orientuje na angažované dizajnérske projekty a publikácie u nás a vo svete. Prispievateľmi sú slovenskí, ale aj zahraniční teoretici, teoretičky, dizajnérky a dizajnéri. Takto vybudovaný archív sa javí byť výborným zdrojom na zorganizovanie konferencie. Prednáškový formát zas prirodzeným vyústením snahy o oslovenie nového publika a vystúpenie z virtuálneho prostredia webovej platformy. A hoci výstava by mohla plniť podobný účel, táto forma prezentácie obsahu sa pre projekt javí byť väčšou výzvou.

Výstava – showroom

Výstava sa konala v Galérii Medium, dvornej galérii VŠVU, kde Katarína donedávna pôsobila aj ako pedagogička a získala doktorát. Zoznam vystavujúcich autorov a diel bol veľkým lákadlom, pretože obsahoval zaujímavý kurátorský výber kritických projektov – angažované výstavy, publikácie, projekty na pomedzí dizajnu a umenia, či špecifické spoločenské a politické témy. Aj kľúč, ktorý kurátorky avizovali v kurátorskom texte, že projekty budú prezentované na základe metodologických prístupov – bol sľubný a pre teoretickú analýzu dizajnu by bol veľmi podnetný.

Kurátorky k výberu prác však pristúpili intuitívnejšie, vyberali podľa kvality a prístupnosti témy a textu, pričom sa snažili zastúpiť ako zahraničné, tak aj slovenské projekty rôzneho datovania. Metodológia bola iba jednou z kategórií výberu, k jej hlbšej reflexii a analýze však nedošlo. Výstava prezentovala príspevky, ktoré boli uverejnené na platforme Critical Daily, a teda by sa dala považovať za akýsi showroom webovej platformy, jej priestorovú prezentáciu.

Vizuálne pôsobila súčasným jazykom a aj napriek množstvu textov (išlo o prezentáciu článkov) pútavo. Jednotlivé projekty boli prezentované na obojstranne tlačených paneloch, ktoré boli v priestore vedľa seba umiestnené tak, že návštevník/návštevníčka boli nútení ich pre komplexnosť informácie podliezať, či odtláčať. Mám však pocit, že autorský zámer komplikovať čítanie už aj tak dosť komplikovaných tém v anglickom jazyku, nebol v konečnom dôsledku pridanou hodnotou. Väčšie množstvo textu bolo vyvážené dostatočným množstvom obrazového materiálu, pri ktorom si mohol človek “oddýchnuť”.

Jedným z výstupov výstavy a sympózia sa stala aj nová, na mieru vytvorená webová stránka www.critical-design.com, ktorá referuje nielen o celom projekte, ale má aj ambíciu stať sa interaktívnou knižnicou metodologických prístupov. Ponúka možnosť pridávať metódy, projekty a kľúčové slová. Nová stránka je síce dobrou platformou na zaznamenanie udalostí, jej teoretický potenciál však zostal na úrovni schémy, nového “tool-u“, či jednoducho ďalšej platformy, ktorú je potrebné redigovať a napĺňať zmysluplným obsahom. A táto činnosť napokon aj tak zostane z veľkej časti na kurátorkách. Rozumiem snahe použiť na produkciu a zdieľanie poznania otvorený systém, jeho úspešné fungovanie však vyžaduje neustálu prácu a jeho funkčnosť, význam a vzťah k pôvodnej platforme Critical Daily sú pre mňa skôr otázne. Myslím si, že kurátorky mohli namiesto vytvárania novej interaktívnej platformy investovať energiu do vlastnej analýzy metodologických prístupov. Výsledkom mohla byť napríklad vzájomne prepojená sieť projektov a metód, ktorá by hovorila o tom, ktoré metódy sú najviac používané, čo znamenajú a ako sú implementované v jednotlivých projektoch.

Je škoda, že potenciál projekty hlbšie reflektovať a analyzovať z nových pohľadov, zostal nevyužitý. Na druhej strane však chápem, že sa k tomu kurátorky, z ktorých ani jedna nemá vzdelanie v teórii dizajnu, neodhodlali. Zdieľam ich rešpekt pred teóriou. Je to však súčasťou hlbšieho problému, na ktorý sa ťažko hľadá riešenie. Ako sa na Slovensku vysporiadať s absenciou teoretickej reflexie dizajnu?

Sympózium – nové témy a myšlienky

Sympózium, ktoré bolo prezentované ako súčasť výstavy, malo tieto otvorené témy a otázky pomôcť dopovedať. Konalo sa počas jedného popoludnia v Priestore súčasnej kultúry – A4 v Bratislave. Kurátorkám sa podarilo vytvoriť skutočne zaujímavý line-up prednášajúcich, vyskladaný z dizajnérok a dizajnérov z praxe, pedagógov i teoretičiek. Dve prednášajúce pôsobia v Holandsku (Noortje van Eekelen a Anja Groten), jeden bol predstaviteľom Spojeného kráľovstva (Francisco Laranjo), z domácej scény boli dvaja prednášajúci z Čiech (Klára Peloušková a Roman Novotný) a dvaja zo Slovenska (Lucia Kolesárová a Branislav Matis). Oceňujem taktiež vyvážený pomer ženských a mužských prednášajúcich. Sympózium sa nieslo v príjemnej atmosfére komorného podujatia. Moderovali ho kurátorky, pričom Katarína Balážiková osobne a Lenka Hámošová prostredníctvom live streamu počas diskusií.

Prednášajúci vo svojich príspevkoch hovorili predovšetkým o svojich iniciatívach, projektoch a svojej praxi. Mnohí z nich mali práve vďaka intenzívnemu záujmu o istý okruh tém aj dobré teoretické pozadie. Prednášajúci boli vyzvaní, aby nad svojou praxou uvažovali v kontexte metodológií. Niektorí ich reflektovali viac, iní menej. Ambíciou kurátoriek bolo počas trvania sympózia metodológie aktívne dopĺňať do novovytvorenej databázy. Napokon sa to však neudialo. Takáto kolektívna aktivita by mohla byť veľmi zaujímavá, vyžadovala by si však podstatne prepracovanejší facilitačný proces a skúseného facilitátora/facilitátorku.

Celkovo sa prednášky dotkli naozaj širokého spektra tém. Verím tomu, že mnohé z nich dostali príležitosť zaznieť na Slovensku po prvýkrát. Vzťah ľudí k neľudskej, živej a neživej prírode, sa objavil v príspevkoch Lucie Kolesárovej, ktorá prednášala o projekte RIBL, či Romana Novotného, ktorý hovoril o Transition dizajne a svojej praxi pedagóga. Prierezovou témou viacerých príspevkov boli rôzne variácie dizajnérskej publikačnej činnosti, ale taktiež vzdelávanie dizajnérov. V prípade Francisca Laranja išlo o projekt Modes of Criticism, Noortje van Eekelen hovorila o svojej interdisciplinárnej platforme ACED, ktorá kombinuje dizajn so žurnalizmom do novej disciplíny zvanej designalism. Roman Novotný a aj Klára Peloušková referovali o svojich skúsenostiach a ambíciách vo vzdelávaní dizajnérov. Hlavný príspevok Anje Groten bol venovaný téme kolektivity v združení Hackers & Designers, ktoré spoluzakladala. Takmer vo všetkých príspevkoch rezonovala téma dizajnu v kontexte klimatickej krízy, a hoci každý iným spôsobom, všetci prednášajúci boli angažovaní v témach udržateľnosti, či spoločenskej zodpovednosti. V A4-ke bolo to popoludnie cítiť závan nových myšlienok, tém a zaujímavých dizajnérskych projektov a bolo to veľmi osviežujúce!

V mnohých ohľadoch bol kontrast nášho slovenského prostredia a toho západného (predstaviteľom ktorého bolo najmä Holandsko), zrejmý. Ich stáročia trvajúca kultivácia dizajnu ako relevantnej disciplíny, spoločne s kritickou teóriou, ktorá sa v oblasti dizajnu u nich vyvíja už snáď aj 100 rokov, im historicky určuje celkom inú pozíciu, než akú má naša krajina, poznačená postsocialistickou skúsenosťou. Tento implicitný kontrast napokon naplno vyznel v príspevku Braňa Matisa. Pasoval sa za lokálneho sprievodcu (našich západných hostí) a svoju exkurziu do histórie kritického dizajnu na Slovensku zvládol naozaj výborne, láskavo a s vtipom.  

Celková účasť na sympóziu bola neveľká. Zúčastnilo sa ho približne 30 ľudí, z ktorých niektorí sa objavili iba na časť programu. Je to škoda, podujatie by si zaslúžilo podstatne väčšiu pozornosť, zo strany akademickej, ako aj dizajnérskej obce. Zároveň som presvedčená, že to nebolo chybou nedostatočnej propagácie. Možno narážame na to, že na Slovensku chýba dizajnérske “podhubie“ so záujmom o tieto témy. Ešte stále ide skôr o výnimky, solitérne prípady angažovaných dizajnérov a dizajnérok, než o pravidlo.  

Viac informácii o podujatí sa možno dočítať na webovej stránke https://critical-design.com/about/. Pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť, pribudne čoskoro aj videozáznam. Kurátorky ho chcú následne zadarmo ponúknuť stredným aj vysokým školám ako vzdelávací materiál.

Áno, tento ambiciózny pilotný projekt mal aj svoje chybičky a hoci som ich neobišla, nechcela by som, aby zatienili veľký prínos a aktivitu oboch organizátoriek. Verím tomu, že presne takéto podujatia slovenský dizajn potrebuje a som rada, že aj napriek obrovskému množstvu práce, ktorú organizácia takýchto podujatí prináša, sú autorky odhodlané v projekte pokračovať. Som ich veľký fanúšik a teším sa na ďalšie ročníky.