Michal Tornyai: Pri tvorbe kníh si rád kladiem výzvy

Michal Tornyai (1980) je písmotvorca, typograf, pedagóg a grafický dizajnér so záujmom o polygrafiu. Štúdia absolvoval striedavo na Slovensku a na Novom Zélande (Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru, 1995 – 1996, Birkenhead College, Auckland, 1996 – 1998, UNITEC – Institute of Technology, Auckland, 1998 – 1999 a Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2000 – 2006). So značkou Risomat (2015 – 2019) spopularizoval medzi slovenskými dizajnérmi a umelcami vtedy málo známu technológiu risografickej tlače. V súčasnosti je hlavným dizajnérom združenia Čierne diery, ktoré sa zaoberá osvetou zabudnutej a dlhodobo prehliadanej slovenskej architektúry – od opustených tovární, kúpeľov a baní až po architektúru 20. storočia – modernistické či socialistické budovy a lokality.

Grafiky, ktoré vydávajú Čierne diery v spolupráci s umelcami a dizajnérmi, sú veľmi populárne. V roku 2020 sa všetkých dovtedy vydaných 189 grafík združenia stalo súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, pričom k nim postupne pribúdajú aj všetky ďalšie neskôr vydané diela. Mnoho ľudí začalo tieto grafiky aktívne zbierať a stali sa dôležitou súčasťou osvetovej činnosti združenia. Ako píše teoretička Nina Gažovičová, Čierne diery „naplnili novú kategóriu na slovenskom umeleckom trhu – kolektívne zberateľstvo“.¹ Práve vydávanie grafík zastrešuje pre združenie Michal Tornyai spolu s Martinom Liptákom, zakladateľom Čiernych dier. Michal tiež ako dizajnér dodáva vizualitu početným publikáciám – Čierne diery I. a II., Stratená Bratislava, Sochy Piešťan, katalóg k výstave 189 grafík, ziny Železničné vodojemy Slovenska či Čierne diery #1, #2, #3. Pre viaceré z nich vytvoril vlastné písma (Diery, Socha, Grunt). Najznámejšia kniha tohto združenia Čierne diery. Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska získala v súťaži Národná cena za dizajn 2020 – Komunikačný dizajn v kategórii Knihy & publikácie Hlavnú cenu a Cenu Nadácie Tatra banky za umenie v roku 2019. Michal hovorí, že pri každej knihe si rád kladie výzvy. Z úspechu Čiernych dier možno vidieť, že výsledky oceňujú nielen odborníci, ale aj široká verejnosť.

Michal, časť svojich študentských čias si prežil na Novom Zélande. Ako prebiehalo tvoje štúdium?

V roku 1995 ma prijali na Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru na študijný odbor propagačná grafika, kde som strávil iba jeden rok. Moja rodina sa v roku 1996 presťahovala na Nový Zéland a tam štúdium funguje iným spôsobom. Študenti si sami vyberajú predmety, ktoré ich zaujímajú. Ja som si vybral výtvarne zamerané – maľbu, počítačovú grafiku či dejiny umenia. V štúdiu som pokračoval na vysokej škole so zameraním na grafický dizajn. Po návrate na Slovensko som nastúpil priamo do druhého ročníka do ateliéru Ľubomíra Longauera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

…

Ako sa ďalej uberala tvoja profesionálna kariéra?

Ešte počas štúdia som začal robiť v reklamnej agentúre Andreja Krátkeho – Creative Department, kde som pracoval približne štyri roky. S mojím kolegom a bývalým spolužiakom Radkom Čepčekom sme sa po čase rozhodli založiť si vlastné štúdio. Keďže som už vtedy vedel, že reklama nie je úplne pre mňa, štúdio Kat sme orientovali na vizuálne identity. Fungovali sme asi osem rokov a za ten čas sa nám podarilo vytvoriť niečo vyše dvadsaťpäť identít.

Začal som si však uvedomovať, že v štúdiu sa už ďalej nemám ako rozvíjať. Práce bolo veľa, ale finančne to úplne nevychádzalo. Zdalo sa mi, že sa aj po ôsmich rokoch stále iba rozbiehame. Myslím, že sme to tak cítili všetci. V štúdiu sme vtedy boli traja – okrem mňa Radko Čepček a Ondrej Gavalda. V roku 2017 sme si proste sadli a rozdelili si projekty.

V súčasnosti je už risograf minimálne medzi dizajnérmi pomerne známa technológia. Určite to tak ale nebolo, keď ste zakladali Risomat. Ako sa to celé začalo?

Risograf nám na internete prvýkrát ukázal Ondrej Gavalda. Veľmi nás to zaujalo a začali sme sa rozhliadať po nejakých strojoch. Risograf od oficiálneho dodávateľa na Slovensku bol pre nás drahý. Neskôr sa nám podarilo kúpiť jeden starý stroj v Turčianskych Tepliciach. Mal však iba dva tlačové valce, takže sme potrebovali zohnať ďalšie. Štyri valce sa nám podarilo doviesť z Austrálie vďaka známemu, ktorý tam práve išiel študovať.

Risomat sme vytvorili ako samostatný projekt s vlastnou vizuálnou identitou a začali sme hľadať možnosti, ako túto technológiu spropagovať. Po rozpade Kat-u som si Risomat nechal ja.

…

Kedy sa to stalo, že Risomat naplno vyťažili Čierne diery?

Dialo sa to postupne. Keď sme vytvorili projekt Risomat, hľadali sme možnosti na spropagovanie tejto technológie. Približne v tom čase ma oslovil môj kamarát Martin Lipták, aby som vytvoril logo pre vtedy vznikajúci projekt Čierne diery. Prišiel aj s nápadom vytvoriť pre nich plagáty. V Kat-e sme na to vtedy nemali čas, preto nám napadlo urobiť namiesto plagátov grafiky. Oslovili sme Asociáciu slovenských ilustrátorov a vznikla prvá séria grafík. Tie sme prezentovali na Bratislava Design Weeek 2015, kde sme mali zároveň aj workshop, na ktorom si ľudia mohli odskúšať, ako tlač risografom funguje.

To boli presne tie grafiky, ktoré sú v súčasnosti považované medzi zberateľmi za najhodnotnejšie.

Áno, pretože boli prvé a boli tlačené v malom náklade, tridsať až štyridsať kusov. Niekoľko z nich sme predali, ale veľa z nich sa nám ešte roky povaľovalo v ateliéri. Ľudia, ktorí k nám chodili, si ich občas popozerali a z času na čas si niekto nejakú kúpil.

1. Gažovičová, Nina: Mať alebo byť? (Slovensko vo veku risografickej reprodukcie). In: https://eshop.ciernediery.sk/o-nas/. Publikované v januári 2020, doplnené v júni 2021.

---

Viac sa dočítate v časopise Designum 1/2022 na s. 20
Predaj časopisu Designum