Matúš Buranovský: Robím dizajn, pretože ho milujem

Matúš Buranovský (1991) je dvojnásobný laureát Národnej ceny za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn. V predošlom ročníku Národnej ceny za dizajn 2020 - Komunikačný dizajn získal spolu s Jozefom Ondríkom Hlavnú cenu v kategórii Plagát a vizuál za plagát k výstave Odvaha a risk. Století designu v UPM. Pochádza z Prešova, už dvanásť rokov pôsobí v Prahe. Je tímový hráč, spolupracuje s neštandardným dizajnovým štúdiom a producentom – Qubus Design Studio, ktoré prezentuje súčasný český dizajn, taktiež tvorí súčasť grafického štúdia finkner.me. Štúdium začal v roku 2011 v odbore priemyselný dizajn na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe, neskôr prešiel do graficko-dizajnérskej oblasti a v roku 2019 ukončil štúdium v ateliéri Grafický dizajn a nové médiá Petra Babáka na pražskej UMPRUM – Vysokej škole umeleckopriemyselnej. Ako východ Slovenska ovplyvňuje jeho tvorbu, prečo stále nemá reprezentatívne portfólio a čo sa zmenilo po narodení syna, sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.

V Národnej cene za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn si získal dve ceny – v kategórii Priestor za grafický dizajn výstavného stánku Qubus Design Studio QBECEDA na festivale Designblok 2021 a v kategórii Kampaň za plagáty pre festival Dni architektúry a dizajnu 2021 v Bratislave. Aký máš z toho pocit?

Už som to hovoril v rozhovore pre TA3 – cítim sa ako had, ktorý sa zvliekol z kože. Stal som sa novým hadom, novým človekom.

V akom zmysle?

Všetko sa to príjemne stretlo v máji s narodením môjho syna. Krátko predtým som si dal voľnejšie tempo až dokonca roka. Doprial som si reštart. Celé toto obdobie vyvrcholilo mojím ocenením, bolo to príjemné zadosťučinenie. Nie som si istý, či tento efekt, že sa cítim byť plný energie a elánu, je vďaka cene alebo kvôli tomu, že som si oddýchol, alebo vďaka narodeniu syna, čo spôsobilo, že môj mozog odrazu začal vytvárať hormóny, ktoré nikdy predtým nevytváral.

Momentálne si stále v oddychovom štádiu alebo už nabiehaš do pracovného tempa?

Nebolo to zas úplné vypnutie, pracoval som ešte na projektoch, ktoré som potreboval dokončiť. Ale robil som na tom vo veľmi ľahkom tempe, len to naozaj najnutnejšie, a mnoho projektov som odvolal. Väčšinou to boli srdcovky a také projekty, ktoré sme si dlhodobo sľubovali s rôznymi ľuďmi. Môj zvyčajný „to-do list“, ktorý obsahoval desiatky položiek, sa odrazu úplne prečistil. Trvalo to skoro celý rok. Teraz sa do toho nedá vhupnúť okamžite, ale od konca minulého roka prichádza priebežný nával. Stúpa to a zatiaľ cítim, že mám energiu na omnoho viac, než čo som si zatiaľ stihol dohodnúť.

Zvoľnenie tempa prišlo kvôli očakávanému bábätku alebo si mal na to aj iný dôvod?

Neviem. Možno sa môj organizmus už prirodzene chystal na bábätko a začal som zvoľňovať. Alebo to bolo vyvrcholenie tých pár veľmi intenzívnych rokov, ktoré som zažil. Ale všetko bolo dobre načasované. Úplne vážne, za posledné štyri roky som odsedel v štúdiu stovky hodín, takmer denne od siedmej rána do polnoci. A čo z toho? Odrazu nemám kamošov, pretože som neudržiaval kontakty, boháč nie som, slávny nie som. Tak sa pýtam, či to stálo za to. Vyvrcholenie toho vyčerpania nastalo chvíľu pred narodením syna. Tých pár mesiacov, počas ktorých som venoval svoju pozornosť hladkaniu bábätka, družke, rodine, kamošom, mi nakoniec úplne prečistilo myšlienky.

Ale podľa toho, čo hovoríš, ocenenie v Národnej cene za dizajn si získal práve za projekty, ktoré sa realizovali rok a pol dozadu, v tvojom najproduktívnejšom období. Takže z toho vzišiel, ako si povedal, aj pocit zadosťučinenia.

Áno, tie projekty sa realizovali v absolútnom rauši. V poslednom období sa často diskutuje o téme vyhorenia. Nemyslím si, že ja sám som vyhorel, ale určite ma to „lízlo“. Bol som veľmi vyčerpaný a nebol som schopný všetko riešiť tak pružne a efektívne, ako by som chcel. Záblesk pocitu zadosťučinenia určite nastal, super, ale ja som zvedavý na dlhodobý efekt. Nebude to len tak, ale predpokladám, že keď sa budem ďalej snažiť, ešte to nejakú „baštu” prinesie.

Aký výber projektov si poslal do súťaže a prečo?

Podobne ako ročník predtým posielal som všetky projekty, s ktorými som bol stotožnený. Bolo ich šesť až osem, neviem presne. Ako aj v minulom ročníku všetky projekty boli vystavené, niektoré nominované. Aj predtým sme získali nejaké ocenenie za plagáty k výstave Odvaha a risk. Století designu v UPM (2019 v spolupráci s Deep Throat Studio), ale nejako to vyšumelo, nikto so mnou nekomunikoval. Tento rok, možno preto, že to boli až dve ocenenia, sa na to ľudia pýtajú. Ale je zábavné sledovať, že pred dvoma rokmi moje ocenenie nemalo žiadny efekt.

Myslíš si, že to bolo aj tým, ako bol tento ročník Národnej ceny za dizajn pripravený? Marketing, komunikácia atď.?

Netuším. Možno bol minule problém v tom, že súťaž sa konala počas covidu a gala večer bol len online. Najväčší benefit, ktorý pre mňa víťazstvo v cene má, je to, že som mohol povedať zopár bonmotov na pódiu. Lebo pri predstave, že mám ísť na pódium, zažívam veľký stres, ale zároveň to vnímam tak, že moje telo mi dáva vedieť, že ide o dôležitú udalosť, takže si to chcem užívať, keď sa v takýchto situáciách ocitnem. Byť na pódiu vnímam ako tréning, príležitosť natrénovať si schopnosť rozprávať verejne pred viacerými ľuďmi. Svoje myšlienky komunikujem rád, preto ma teší, že sa ľudia tentoraz zaujímajú.

Prekvapilo ťa, ktoré tvoje práce získali ocenenie?

Všetky projekty, ktoré som posielal, mám rovnako rád. Ale ak ide o potenciál nejakého oceňovania, mal som ešte ďalších favoritov. V minulom ročníku to bola napr. kniha Supernova, katalóg BuyBuy! Qubus alebo vizuály pre Galeriu NTK v Prahe. Aktuálne je to zas Papier v knihe, redizajn magazínu Arch, alebo vizuál k filmu Can You Still Feel The Butterflies od Radka Brousila. Ale beriem to tak, že je to súťaž s vybranými porotcami a oni hodnotia projekty podľa svojho subjektívneho názoru. Takže môžem byť len rád, že si všimli to, čo si všimli. Myslím, že všetko prebehlo tak, ako malo.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2023 na s. 4
Predaj časopisu Designum
Ospravedlnenie za chybne uvedenú predajnú cenu