Čo modernizmus dal – A ČO VZAL?

Jan Michl v texte uverejnenom v časopise Designum pred necelými dvoma rokmi¹ konštatoval, že názov Bauhaus si drvivá väčšina našej populácie spája so švajčiarskym obchodným reťazcom s tovarom pre domácich majstrov. V súčasnosti osvietenejšia časť spoločnosti možno zaregistrovala, že Bauhaus bol tiež čímsi iným. Aj na stránkach našich denníkov sa čitatelia mohli oboznámiť s prejavom predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen², v ktorom Európsku zelenú dohodu obhajuje odkazom na legendárnu vzdelávaciu inštitúciu: „Kultúra sa rodí, keď sa veľké hlavy dajú dokopy. Preto si želám, aby EÚ zriadila nový Európsky Bauhaus podľa vzoru umeleckej školy, ktorá bola založená pred sto rokmi a v rámci ktorej sa spájala forma a funkcia.“ Je paradoxné zaštiťovať environmentalistickú iniciatívu školou, ktorá rozvojom mašinistickej estetiky významne prispela k presadeniu industriálneho predátorského vzťahu človeka k životnému prostrediu. Z Bauhausu sa medzičasom stal mýtus, ale tiež obchodná značka použiteľná na ciele vzdialené jeho zámerom. To ostatne vnímal už riaditeľ bratislavskej Školy umeleckých remesiel Josef Vydra, keď žiadal, aby sa v jej propagačných materiáloch objavovalo „veľa toho Bauhausu“³, hoci metódy uplatňované na jeho škole sa od tých bauhausovských líšili.

Projekt Európskeho Bauhausu ponúka o dôvod viac na oboznámenie sa s novou knihou Jana Michla s titulom Co Bauhaus dal – A CO VZAL a s jeho kritickým pohľadom na podstatu modernizmu v dizajne a architektúre, ktorého ikonou sa stala práve táto inštitúcia.

Keďže Jana Michla asi netreba čitateľom časopisu Designum predstavovať⁴, prejdime k štruktúre a obsahu jeho knihy. Tvoria ju tri časti: sedem štúdií, päť recenzií a záverečný rozhovor, ktorý približuje vývoj úvah Jana Michla o dizajne, architektúre, ale napríklad aj filozofii dejín. Texty vznikli v rozmedzí vyše štyridsiatich rokov (1979 – 2020), pričom tie staršie autor aktualizoval a doplnil spresňujúcimi poznámkami.

Názov publikácii dala úvodná štúdia venovaná významu Bauhausu pre vnímanie úloh dizajnu a architektúry. Ide o rozšírenú verziu rovnomenného článku citovaného v úvode tejto recenzie. V tomto i v ďalších textoch Jan Michl rozvádza analýzy modernizmu, ktorých základné piliere definoval v predchádzajúcich česky napísaných knihách vydaných v spolupráci s pražskou Vysokou školou uměleckoprůmyslovou⁵. Keďže latinský modernus znamená súčasný a modernizmus máva v odbornej literatúre rôzne zafarbenie, spresnime, že Jan Michl ho v kontexte dizajnu a architektúry vymedzuje anti-figuratívnou, anti-dekoratívnou, anti-symetrickou a vo všeobecnosti anti-historizujícou estetikou (s. 44), pričom až na špecifické prípady chápe termín modernizmus ako synonymum termínu funkcionalizmus.

Podľa úvodného textu Bauhaus dal svetu dnešnú všadeprítomnú minimalistickú estetiku, ale zároveň toho veľa vzal. Z diskurzu o dizajne a architektúre vypudil dovtedy základný pojem pedagogiky dizajnu⁶, ktorým bol štýl, a tým aj nevyhnutnosť štýlového rozhodovania. Rozplynula sa tak tradičná dizajnérova zodpovednosť za vhodnosť či nevhodnosť ním zvolených štýlových riešení z hľadiska daného kontextu. K publiku sa dizajnéri otočili chrbtom. Za zadávateľa bola považovaná Nová Doba, vyžadujúca si adekvátne formové naplnenie. Tá je však podľa Jana Michla vágnym a neudržateľným pojmom a demiurgami naplnenia jej potrieb sa v skutočnosti stali samotní dizajnéri s ich štýlovými preferenciami. Dokonca ide len o niekoľko kľúčových osobností modernizmu, ako Gropius, Oud, Le Corbusier a Mies van der Rohe. Ďalší ich ochotne nasledovali v snahe dosiahnuť podobnú prestíž a nezávislosť ako tvorcovia tzv. voľného vizuálneho umenia. Z jeho okruhu, konkrétne kubizmom iniciovaného procesu abstrakcie, prišla kľúčová inšpirácia vedúca k elementárnemu minimalistickému tvarosloviu modernizmu. V tomto smere Jan Michl akceptuje názor organizátorov výstavy Internacionálneho štýlu v architektúre v Múzeu moderného umenia v New Yorku v roku 1932 Henryho-Russela Hitchcocka a Philipa Johnsona⁷. Na rozdiel od európskeho definovania modernizmu ako metódy logicky vedúcej od konkrétnej praktickej funkcie k jedinému správnemu dizajnu („forma nasleduje funkciu“) Hitchcock a Johnson videli v modernizme štýl inšpirovaný práve post-kubistickou abstrakciou, najmä holandským neoplasticizmom a francúzskym purizmom. Jan Michl ako inšpiračný zdroj tohto štýlu uvádza aj „štýlové prvky elementov inžinierskych riešení, ktoré mali pôvodne čisto technický zmysel“ (s. 52), ale rešpektuje určujúcu úlohu voľnej tvorby vo vzťahu k dizajnu a architektúre („…viac alebo menej technicistné odkazy sú zarámované, kultivované a zjednotené estetikou abstraktného umenia“, s. 53).

1. 1 Michl, Jan: Čo Bauhaus dal a čo vzal. Sto rokov od vzniku najvplyvnejšej modernistickej školy. Designum 3/2019, s. 68 –73.
2. Leyenová, von der, Ursula: Urobme zmenu. SME 23. 9. 2020, s. 11.
3. Pozri Mojžišová, Iva: Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939. Bratislava: Artforum a Slovenské centrum dizajnu 2013, s. 12.
4. Michl, Jan: Myšlienka funkčnej dokonalosti. Designum 1/1994, s. 50 – 51, 2/1994, s. 48 – 49. Bárdová, Silvia: Predstava dizajnu, ktorý nehrá divadlo, je číra fantázia. Rozhovor s Janom Michlom. Designum 1/2019, s. 68 – 75. Pozri aj pozn. 1.
5. Michl, Jan: Tak nám prý forma sleduje funkci. Sedm úvah o designu vůbec a o chápání funkcionalismu zvláště. Praha: Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2003. Michl, Jan: Funkcionalismus, design, škola, trh. Čtrnáct textů o problémech teorie a praxe moderního designu. Čtrnáct textů o problémech teorie a praxe moderního designu. Praha: Barrister & Principal a Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2012.
6. Podobne ako Jan Michl (s. 19, pozn. 2) tam, kde nie je nevyhnutné špecifikovať oblasti produktov a architektúry používame termín dizajn nielen pre dizajn produktov, ale aj vo význame dizajn architektúry a termín dizajnér aj vo význame architekt.
7. Hitchcock, Henry-Russel., Johnson, Philip.: The International Style: Architecture since 1922. Katalóg, New York: Museum of Modern, 1932.

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2021 na s. 76.
Predaj časopisu Designum