Čo bolo ďalej? O tom, ako jubileum otvorilo nové perspektívy pre výskum Bauhausu

Kultúrny rok 2019 sa minimálne v Nemecku neoddeliteľne prepojil s jubileom Bauhausu. Storočnica tejto výnimočnej medzivojnovej umeleckej školy ovládla celý nemecký kultúrny priestor, a to až natoľko, že bokom museli ísť aj iné jubileá (napríklad 200 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších nemeckých spisovateľov Theodora Fontaneho). Azda každé múzeum v krajine sa snažilo pripraviť aspoň malú výstavu či podujatie venované Bauhausu, zapojili sa aj Goetheho inštitúty v zahraničí, o škole vznikol hraný film a vyvrcholením osláv bolo nepochybne otvorenie nových múzeí v Dessau a vo Weimare.

V odborných kruhoch však zosilnelo presvedčenie, že už dávno nastal čas pozrieť sa aj mimo Bauhausu – bez pozlátka a predsudkov. Kým názor, že Bauhaus nepredstavoval unikátny projekt, a že ho treba vnímať ako súčasť veľkého reformného hnutia, dovtedy presadzovali najmä jednotlivci, po roku 2019 si ho osvojili dve prestížne nemecké kultúrne inštitúcie – Kunstgewerbemuseum v Drážďanoch a Stiftung Bauhaus Dessau.

Pioneers of Design Education alebo čo sa dialo pred Bauhausom

Z iniciatívy riaditeľa umeleckopriemyselného múzea v Drážďanoch Thomasa Geislera a historičky umenia Alexandry Panzert bol na prelome rokov 2020/2021 spustený rozsiahly projekt spojený s vytvorením medzinárodnej siete odborníkov Pioneers of Design Education. New Perspectives on German Schools of Decorative Arts before the Bauhaus. Alexandra Panzert patrila už v minulosti ku kritikom preceňovania významu Bauhausu, napokon tomuto problému sa venovala aj vo svojej dizertačnej práci, ktorá vyšla minulý rok knižne pod titulom Bauhaus im Kontext. Hoci rozmach industrializácie v 19. storočí neodlučiteľne súvisel so zakladaním mnohých umeleckopriemyselných škôl, ich pôsobenie, program a význam pre rozvoj dizajnu ako samostatného odboru bol v Nemecku po dlhé desaťročia podceňovaný. Absentujúci systematický výskum umeleckopriemyselného školstva spred roku 1919 znemožňoval nielen poznanie konkrétnych konceptov výtvarného vzdelávania pred Bauhausom, ale aj komplexný pohľad na problematiku a prípadné spochybnenie už rokmi zažitého naratívu. Hlavným výstupom projektu má byť preto rozsiahla publikácia, ktorá by po prvýkrát podala fundovaný prehľad umeleckopriemyselných škôl v Nemecku od druhej polovice 19. storočia až po obdobie prvej svetovej vojny, samozrejme s dôrazom na ich program a didaktické metódy. Výskum sa pritom neobmedzuje iba na územie Nemecka, ale vníma aj kontexty v zahraničí.

Svedčí o tom už počiatočná snaha iniciátorov projektu vytvoriť medzinárodnú sieť výskumníkov – od autorov, ktorí sa priamo podieľajú na vzniku publikácie, cez konzultantov až po širší okruh odborníkov so zameraním na umeleckopriemyselné hnutie a reformu umeleckých škôl. Do poslednej skupiny boli prizvané aj zostavovateľky zborníka Škola ako laboratórium moderného života, ktorý Slovenské centrum dizajnu vydalo v roku 2020 s cieľom poukázať na medzinárodný rozmer reformy umeleckých škôl v medzivojnovom období.

Aj prvé verejné podujatie projektu sa nieslo v medzinárodnom duchu. Konferencia International Perspectives on Schools of Decorative Arts before the Bauhaus v roku 2022 hostila napríklad Ladu Hubatovú-Vackovú s príspevkom o pražskej UMPRUM či Patricka Werknera o viedenskej Kunstgewerbeschule, ako aj odborníkov z Maďarska, Chorvátska, Ukrajiny, Veľkej Británie, Írska, USA či dokonca z Číny. V roku 2023 nasledovala konferencia v Kunstgewerbemuseu v Berlíne s názvom Learning with Objects. Schools of Decorative Arts and their Educational Collections zameraná na zbierky umeleckopriemyselných múzeí a škôl určených na výučbu kresby. Na pozadí týchto verejných aktivít naďalej prebiehajú prípravy publikácie, ktorej dokončenie je plánované na rok 2025.

Schools of Departure alebo čo sa dialo po Bauhause

Podobné otázky jubileum vyvolalo aj tam, kde bol Bauhaus doma a kde jeho oslavy vyústili do postavenia novej budovy múzea s ďalšou stálou expozíciou. Práve z iniciatívy Stiftung Bauhaus Dessau vzišiel v roku 2021 projekt Schools of Departure. Digital Atlas of Design and Art Education beyond the Bauhaus. Ako už názov naznačuje, nestojí tentoraz v centre pozornosti Bauhaus, ale množstvo výtvarných škôl so zameraním na dizajn, ktoré vznikli počas jeho existencie prípadne neskôr s tým, že nadväzovali na myšlienky medzivojnovej reformy umeleckých škôl. Dessauský projekt tak obracia pohľad opačným smerom ako jeho drážďanský náprotivok a pýta sa, v akej podobe pretrvali reformné ideály v priebehu dvadsiateho storočia až dodnes. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že sa tiež stavia proti interpretácii Bauhausu ako vzoru, ktorý sa projektuje na ostatné výtvarné školy, a podľa ktorého sa meria legitimita ich konceptu. Obom projektom je spoločná snaha o vytvorenie širokého tímu európskych i mimoeurópskych odborníkov.

Tu niekde sa však podobnosti končia. Odlišný je najmä spôsob spracovania témy a s tým spojená prezentácia výsledkov. Iniciátori a iniciátorky projektu Pioneers of Design Education zvolili akademický prístup, čomu zodpovedajú aj formáty výstupov (konferencie, publikácia) zamerané na prevažne vysoko odborné publikum. Naproti tomu sa v Dessau, pod vedením Reginy Bittner a Katje Klaus, snažia osloviť širšiu verejnosť, okrem iných aj učiteľov, žiakov stredných škôl a študentov. Zabezpečiť to má online encyklopédia, ktorú jej tvorcovia nazvali Digital Atlas of Design and Art Education beyond the Bauhaus. Atlas si dáva za cieľ v interaktívnej forme predstaviť, akým smerom a v akých geopolitických kontextoch sa vyvíjali dôležité aspekty umeleckého vzdelávania mimo Bauhausu. Webová stránka https://atlas.bauhaus-dessau.de/en pritom funguje na viacerých úrovniach. Tou najdôležitejšou je postupne dopĺňaný zoznam škôl dizajnu z rôznych kútov sveta so základnými údajmi, krátkou charakteristikou a školskými prácami respektíve dobovými fotografiami. Tento zoznam vypracovaný v spolupráci s oslovenými odborníkmi dopĺňa voľne prístupná funkcia komentárov, ktorá síce každému umožňuje doplniť chýbajúcu informáciu či poukázať na dôležitý aspekt, treba však podotknúť, že táto časť nepodlieha redakčnej kontrole. V rámci slovenského kontextu určite poteší, že už v prvej fáze projektu redakcia digitálneho atlasu oslovila Slovenské centrum dizajnu s plánom zaradiť aj bratislavskú Školu umeleckých remesiel (1928 – 1939), ktorá sa tak ocitá na jednom zozname s budapeštianskou školou Mühely, amsterdamskou Nieuwe Kunstschool, s Black Mountain College či s Hochschule für Gestaltung v Ulme.

Edícia Schools of Departure

Na rozdiel od pripravovanej publikácie o prvých umeleckopriemyselných školách prichádza projekt Schools of Departure s menej tradičným formátom – edíciou rovnomenných vreckových zborníkov na vybrané témy. Každá z týchto mini knižočiek má svojho vlastného zostavovateľa, ktorý je zodpovedný za publikované štúdie, rozhovory, eseje či reportáže. Prvé číslo sa v intenciách popretia predstavy o centre a periférii venuje dekolonizácii dizajnu a umeleckého vzdelávania. Vzniklo v spolupráci s indonézskou vzdelávaco-umeleckou platformou Gudskul a prináša európskemu čitateľovi úplne nové kontexty zamerané na Áziu – od Kirgizska až po Filipíny, a na Afriku.

Druhé číslo edície s podnázvom The New Designer – Design as a Profession sa venuje rôznorodým konceptom umeleckého vzdelávania, ktoré viedli k vzniku profesie dizajnéra, aspektom ako sociálny dizajn a zodpovednosť dizajnéra až po súčasné výzvy tohto povolania. Jeho zostavovateľka Cathrine Nichols, kurátorka a teoretička umenia a literatúry žijúca v Berlíne, sa pri výbere článkov snažila o pestrú zmes známych aj menej známych tém. Svedčí o tom už prvá štúdia venovaná umeleckému školstvu v medzivojnovom období. Namiesto opakovania faktov o Bauhause dala zostavovateľka radšej priestor snahám Josefa Vydru na bratislavskej Škole umeleckých remesiel a jeho konceptu prepojenia učňovských škôl a večernej výtvarnej školy a s tým súvisiacej výchove širokej vrstvy moderne zmýšľajúcich výtvarníkov vhodných pre potreby priemyslu a obchodu, dnes by sme povedali dizajnérov. Hoci u nás sa ŠUR-ka v posledných rokoch dostáva do všeobecného povedomia, treba si uvedomiť, že pre väčšinu zahraničných odborníkov ešte stále ide o neznámy, avšak určite nie nezaujímavý projekt medzivojnovej reformy umeleckého školstva. V chronologickom slede po ŠUR-ke nasledujú štúdie o Design Laboratory v New Yorku (1935 – 1940) ako o prvej verejnej modernej škole dizajnu v USA, o prípravnom kurze argentínskeho dizajnéra a teoretika dizajnu Tomása Maldonada (1922 – 2018) na Hochschule für Gestaltung v Ulme, ako aj o kontaktoch v oblasti architektúry, dizajnu a umenia v päťdesiatych rokoch minulého storočia medzi nemeckými a brazílskymi výtvarnými školami. Chýbať nemôže ani text venovaný téme sociálny dizajn a slávnej knihe Victora Papaneka Design for the Real World. Za zmienku určite stojí aj interview s jednou z autoriek aktuálnej publikácie The Black Experience in Design (2022).

Tohtoročné, tretie číslo edície spracúva tému života, umeleckej tvorby a výtvarného vzdelávania v komunitách. Príjemne prekvapí, že jednotlivé čísla edície sú ako súčasť digitálneho atlasu od začiatku voľne prístupné na webovej stránke projektu a až v nasledujúcom kroku vzniká ich predajná tlačená podoba.

Projekt publikácia verzus projekt digitálny atlas

Pri pohľade na množstvo publikácií o Bauhause a význame dizajnu pre moderné kultúrne dejiny Nemecka pôsobí až prekvapujúco, aké veľké medzery donedávna existovali vo výskume výtvarného školstva a jeho vplyvu na vznik dizajnu ako profesie. Hoci boli iniciované s obrovským oneskorením, predsa treba oceniť oba projekty a ich snahu poukázať na množstvo rozmanitých konceptov výtvarného školstva spojených s nástupom industrializácie a doplniť dejiny dizajnu o tento dôležitý aspekt.

Nakoľko oba ešte nie sú ukončené, ťažko hodnotiť ich dopad a udržateľnosť. Avšak už teraz sa dá povedať, že by sa jeden od druhého mohli v niektorých ohľadoch inšpirovať. Vydanie obsiahlej odbornej publikácie síce predstavuje konzervatívnejší prístup s dosahom iba na úzko zamerané publikum, avšak v konečnom dôsledku sa kniha stále javí ako najserióznejší a najtrvácnejší výstup z vedeckého výskumu. Je však škoda, že ani pri čiastkových výstupoch projekt Pioneers of Design Education nevyužíva rozmanité možnosti komunikácie a prezentácie v digitálnom priestore. Pravidelný newsletter síce poteší, no chýbajú napríklad videozáznamy zo sprievodných konferencií. Naproti tomu nedostatok interakcie so širokým publikom a zdieľanie informácií určite nemožno vyčítať projektu Schools of Departure. Úskalia tohto prístupu však zatiaľ spočívajú v jeho prílišnej otvorenosti a nedostatočnom rešpektovaní základných princípov odbornej práce. Hoci k vypracovaniu profilov jednotlivých škôl boli prizvaní odborníci, zostáva táto skutočnosť známa iba tým, ktorí na zostavení digitálneho atlasu spolupracovali. Samotné texty sú uvedené bez autora, čo by až tak nevadilo, keďže podávajú iba veľmi zjednodušenú základnú informáciu. Čo však zamrzí, je chýbajúca odporučená literatúra. Návštevník stránky, ktorý by sa chcel niektorej zo škôl venovať podrobnejšie, si nakoniec relevantné zdroje musí aj tak vyhľadať sám. Digitálny atlas tak zatiaľ, žiaľ, plní len základnú informačnú funkciu a pre seriózny výskum je použiteľný iba vo veľmi obmedzenej miere. Možno len dúfať, že sa tento nedostatok časom odstráni, keďže už v rozpracovanom stave ponúka webová stránka množstvo informácií a interakcií, ktoré sa v klasickej publikácii strácajú. Otázniky vyvoláva aj jej udržateľnosť po ukončení projektu a jej kontinuálne dopĺňanie, nakoľko aj po dvoch rokoch od spustenia funguje v dosť provizórnom režime.

Napriek tej či onej výhrade sa však určite oplatí oba projekty pozorne sledovať, keďže spoločne pomáhajú vyplniť prázdne miesta, bez ktorých nemožno hodnotiť vývin dizajnu ako profesie od jeho začiatkov až po dnešok.