Najnovšie správy
Krásne Vianoce vám praje SCD
Čo všetko sme stihli v Slovenskom centre dizajnu za uplynulý rok?
Knižnica dizajnu – otváracie hodiny pred Vianocami
Kniha mesiaca December
Newsletter
Výstavy
Blühová 120
Milan Knížák veci na stôl!!!
Akcie
Model Young Package 2024
Súťaž o vytvorenie loga a sloganu obce Slovenská Ľupča
Výzva na novú vizuálnu identitu Nového Mesta
Dielo dizajnu
Štěpán Pala: pohár Veža zo súboru Šachové poháre, 1975.
Výber posledného diela mesiaca v roku 2024 pripadol na prácu sklárskeho výtvarníka Štěpána Palu, ktorý 15. decembra oslávil jubilejné 80. narodeniny. Pala po absolvovaní štúdia u Václava Ciglera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1974) začal pracovať ako umelec v slobodnom povolaní. Tvorí predovšetkým sklené sochy a plastiky, v ktorých sa odráža jeho záujem o matematiku, geometriu, abstrakciu, priestor a dôraz kladie na optické vlastnosti skloviny. Rozmerové i farebné variácie jednotlivých diel rozvíja v tematických cykloch zväčša naviazaných práve na matematické rovnice a vzorce. Okrem toho sa ešte v období po polovici 70. rokov 20. storočia venoval aj tvorbe návrhov interiérových svietidiel a osvetľovacích sústav do hotelov či iných verejných priestorov. V tomto období vzniklo aj niekoľko Palových nápojových súborov, okrem iných napríklad Šachové poháre (1975), ktorých zhrubnuté dno je brúsené tak, aby jeho podoba slúžila ako indikátor smerovania pohybu danej figúrky.
Osobnosti dizajnu
Eva Trachtová
Eva Trachtová po absolvovaní štúdia keramiky v roku 1952 na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (profesorov J. Chovana, R. Hornáka a T. Lugsa), mala ako mladá autorka ambíciu stať sa figuralistkou – sochárkou. Trachtovej otec sa v tom čase nachádzal vo väzbe na Pankráci a ašpirantka bola označená nálepkou „nepolepšiteľná individualistka“. Sen študovať monumentálnu tvorbu v Prahe zostal nenaplnený. Tieto okolnosti priviedli keramičku k dizajnérskej tvorbe komornejšieho charakteru, ktorá mala aj svoje výhody – oproti monotematickosti vtedajšej sochárskej tvorby sa autorka vyhla námetom ako „kosák a kladivo“ a slobodne reflektovala témy, čo jej boli naozaj blízke. Prax v odbore získala v hrnčiarskych a majolikových dielňach v Modre, Uherskom Hradišti, v porcelánke v Karlových Varoch a v Osake v Japonsku. Koncom 60. rokov 20. storočia realizovala aj niekoľko monumentálnych prác do architektúry.