Newsletter

Dielo dizajnu

Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999

Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave

Prejsť na dielo dizajnu

Osobnosti dizajnu

Mautner – Bavlnárske závody V. I. Lenina Ružomberok

V oblasti Ružomberok-Rybárpole začala výstavba závodu podnikateľskej rodiny Mautnerovcov v rokoch 1893 – 1895. O rok neskôr bola spoločnosť zapísaná v živnostenskom registri s oprávnením na továrenskú pradiarsku, tkáčsku a farbiarsku činnosť. V roku 1910 sa s počtom zamestnancov 2 469 závod stal najväčším bavlnárskym podnikom v rakúsko-uhorskej monarchii. V roku 1920 sa do správnej rady Mautnerových textilných závodov dostali predstavitelia Živnobanky, ktorí získali v podniku kapitálovú prevahu a postupne Mautnerovu rodinu vytlačili. Po skončení druhej svetovej vojny bola na podnik uvalená národná správa a 1. januára 1946 prišlo znárodnenie. Bol vytvorený národný podnik Slovenské bavlnárske závody, od roku 1949 niesol nové meno – Bavlnárske závody V. I. Lenina. Návrhársky ateliér vznikol v roku 1958, dovtedy sa produkovali najmä jednofarebné zrebné tkaniny, niektoré potlače sa realizovali v spolupráci s Textilnou tvorbou. V roku 1958 do novovzniknutého ateliéru podniku nastúpila Ludmila Smýkalová, ktorá sa stala vedúcou návrhárskeho oddelenia. Vedúca dizajnérka navštevovala nielen veľtrhy v rámci Československa, ale i na západe – vo Frankfurte nad Mohanom, Kolíne nad Rýnom či Paríži.

Prejsť na profilPrejsť na profil

Designum

Designum 1/2026

Slovenské centrum dizajnu

Designum 4/2025

Slovenské centrum dizajnu

Designum 3/2025

Slovenské centrum dizajnu

Designum 2/2025

Slovenské centrum dizajnu
Prejsť na archív
Skip to content