Newsletter

Dielo dizajnu

Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999

Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave

Prejsť na dielo dizajnu

Osobnosti dizajnu

Marián Čunderlík

Marián Čunderlík začal v roku 1946 študovať na Pedagogickej fakulte v Bratislave u Jána Mudrocha. Neskôr prešiel na Vysokú školu výtvarných umení, kde študoval u Ľudovíta Fullu až do Fullovho odchodu z VŠVU v roku 1952. Čunderlík oficiálne absolvoval v roku 1953. Od ukončenia vojenskej služby až do smrti bol v slobodnom povolaní. Zomrel za nevyjasnených okolností v roku 1983. Marián Čunderlík bol predovšetkým maliar a grafik. Na začiatku šesťdesiatych rokov sa zúčastňoval neoficiálnych ateliérových výstav – Konfrontácií. Patril ku kľúčovým predstaviteľom informelu na Slovensku a venoval sa aj monumentálnej tvorbe. Popri svojej voľnej tvorbe ilustroval, navrhoval plagáty, knižné obálky a aj drobnú grafiku. Princípy svojej voľnej tvorby uplatnil aj v úžitkovej grafike - dominantná je uňho štruktúra tvorená kombináciou rastru, maľby a niekedy aj maliarskeho gesta. Z nej sa vynárajú figurálne motívy alebo písmo, s ktorým pracoval voľne. Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017.

Prejsť na profilPrejsť na profil

Designum

Designum 1/ 2026

Slovenské centrum dizajnu

Designum 4/2025

Slovenské centrum dizajnu

Designum 3/2025

Slovenské centrum dizajnu

Designum 2/2025

Slovenské centrum dizajnu
Prejsť na archív
Skip to content