Ľudovít Fulla

V roku 1943 presídlil do Martina. V roku 1945 ho komisia pre reorganizáciu výtvarného života na Slovensku ho vylúčila z verejného umeleckého života do konca roku 1950. Obvinili ho, že zneužil svoje postavenie riaditeľa ŠUR, aby túto školu rozpustil v nádeji, že sa stane vysokoškolským profesorom. Obvinenie bolo absurdné, rozsudok nebol vymáhateľný a zákaz sa nedodržiaval. Neskôr za Stalinovej vlády bol Fulla často obviňovaný z buržoázneho formalizmu. V rokoch 1949 – 1952 učil na Vysokej škole výtvarných umení, odkiaľ však znechutený odišiel do ústrania, no potom v roku 1959 mu komunisti udelili vyznamenanie Za vynikajúcu prácu a stal sa oficiálne uznaným umelcom. Zomrel v roku 1980 v štátnom sanatóriu v Bratislave.

Fullova úžitková grafika a najmä typografia sa dlhé roky v hodnotení jeho diela takmer nespomínali. Typografická tvorba jeho mladosti bola na slovenské pomery nevídane avantgardná. A Fulla sám novú typografiu nielen tvoril, ale ju i v polemike s Milanom Mitrovským obhajoval. Po príchode Zdeňka Rossmanna na ŠUR sa jej prestal venovať, ale úžitkovú grafiku a prácu s písmom neopustil. Vo svojom bohatom diele zanechal mnoho prác grafického dizajnu, ktoré patria medzi základné kamene slovenskej typografie.

Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017.

Fotografia: výskum Ľubomíra Longauera do publikácie Vyzliekanie z kroja – úžitková grafika po roku 1918 (Slovart, VŠVU, Bratislava, 2013)