Vlastimil Herold. Od kresby cez animáciu až po propagáciu a úžitkovú grafiku

Animátor, grafický dizajnér a ilustrátor Vlastimil Herold (1924 – 2004) tvoril kreslený humor, realizoval filmové a propagačné plagáty, navrhol logá, značky a etikety na zápalkové škatuľky aj potravinárske výrobky. Zaslúžil sa o vytvorenie krátkych (nielen) reklamných animovaných filmov, a tým sa spolu s Viktorom Kubalom stal priekopníkom animovaného filmu na Slovensku. Významná je tiež jeho tvorba knižných obálok a časopisov, z ktorých najvýraznejší je Knižný magazín s autorovými často aj vtipne ladenými ilustráciami.

Vlastimil Herold sa narodil 19. júla 1924 v Nižnom Hrabovci (okres Vranov nad Topľou) do rodiny českého strážmajstra, ktorého po vyhlásení samostatnosti Československej republiky povolali na Slovensko, aby tu vykonával štátnu službu. ¹ Po vzniku samostatného Slovenského štátu v roku 1939 bola rodina nútená vrátiť sa do Čiech. Vlastimil najprv študoval na gymnáziu v Moravskej Třebovej, odkiaľ prestúpil na Priemyselnú školu strojnícku v Litomyšli. V rokoch 1942 – 1944 študoval maliarstvo na Večernej škole kreslenia v pražskom Mánese u profesora Vojtěcha Tittelbacha.²

Kreslený humor

Počas vojenskej služby v Českých Budějoviciach v roku 1947 sa Vlastimil Herold vyrovnával s vojenskými povinnosťami tak, že vytváral kreslený humor, ktorý publikoval v miestnej tlači. V kresbách do veľkej miery vychádzal aj z vojenského prostredia. Ilustrácie si zachovávajú vážnosť, vojakov zobrazuje ako zmnožené kultivované robustné postavy, pričom strieda statickosť obrazu s naznačenou dynamickosťou v podobe pohybu postáv. V tomto období vznikli aj jednotlivé kresby doplnené o vtipnú myšlienku vyjadrenú slovne alebo aj sekvencie viacerých obrázkov, ktoré vypovedajú vtip prostredníctvom časových záberov. Už tu možno badať autorovu inklináciu k animácii, ktorej potom venoval značnú časť svojho profesijného života.

Animovaný film

Po skončení vojenčiny nastúpil v roku 1948 do novo založeného štúdia kresleného filmu Bratří v triku v Prahe. Tam však pôsobil iba krátko do roku 1951, keďže v rámci akcie „77 tisíc do výroby“ bol povolaný do Českej zbrojovky v Brne ako absolvent strojníckej priemyslovky. Po dvoch rokoch, keď mu skončila povinnosť, sa presťahoval do Bratislavy a zamestnal sa v trikovom oddelení štúdia populárno-vedeckého filmu pre Slovenský krátky film. Spočiatku pracoval na reklamno-propagačných filmoch (napríklad Jablko poznania, 1955; Čistiace potreby, 1956; Dvaja chlapci v papieri, 1956; Robinson Crusoe, 1956). Mnohé filmy animoval podľa predlohy iného výtvarníka. Sám Herold neskôr vytvoril výtvarné predlohy filmov Sobotienka ide (1972), Trnky (1977) a Prvý list (1988). V roku 1957 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a prácu pre Slovenský krátky film nakrátko prerušil. Neskôr v roku 1969 sa tam však vrátil ako výtvarník a režisér animovaných filmov a ďalej pôsobil v oblasti kresleného filmu takmer dvadsať rokov. V tom čase získal pre animovaný film významných slovenských výtvarníkov – napríklad Miroslava Cipára (Kúzelník a kvetinárka, 1986), Dušana Juneka (Vynálezca, 1983), Ondreja Zimku (Babka Ježibabka, 1980) a tiež Ľudovíta Fullu, s ktorým pripravil film podľa leporela Varila myšička kašičku (1974) sprevádzaný hudbou Eugena Suchoňa. Film, pre ktorý použil ilustračné predlohy z prvého levočského vydania diela od J. A. Komenského Orbis Pictus (1978), získal Cenu Národnej galérie v Prahe.

Knižná grafika a ilustrácia

Po tom, čo sa Herold stal členom Slovenského zväzu výtvarných umelcov, pracoval v rokoch 1958 až 1969 ako úžitkový grafik v slobodnom povolaní. Ku knihám mal veľmi blízky vzťah, rád čítal, zaujímal sa o informácie zo sveta ľudí a najmä zvierat, takže prirodzene dospel k práci na knižnej grafike. Začiatkom šesťdesiatych rokov pracoval pre Knižný magazín. V rokoch 1961 – 1965 vytváral obálky jednotlivých čísel, graficky ho zalamoval a tiež bohato ilustroval. Podobne ako obálky aj jednotlivé ilustrácie nesú Heroldov typický rukopis tohto obdobia. Výrazná čierna linka s ľahkosťou naznačuje predovšetkým postavy mužov, žien či zvierat, ktoré sú často štylizované. Hlavy majú podobu vajíčok, časti tela pripomínajú skôr machule a čierne škvrny, ale stále si zachovávajú jasnú čitateľnosť. Popri čiernej je farebnosť ilustrácií redukovaná na niekoľko celoplošných základných farieb. Príležitostne spájal kresbu s fotografickým obrazom či textom, pričom ich šikovne integroval do obrazu.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2024 na s. 45. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.