Vlasta Hegerová: hodvábne šaty z vývojového ateliéru časopisu Móda, 1985.
SMD – PRÍBEHY Z NAŠICH ZBIEROK
Hodvábne šaty s opaskom, asymetrického strihu, s dezénom orchideí v jesenných farbách, pochádzajú z ateliéru, ktorý vznikol pre potreby časopisu Móda. Cieľom časopisu, ktorý v priebehu rokov menil názov z Móda – textil, Naša móda na Móda bola „výchova ku vkusu a estetickému cíteniu“ v oblasti odievania. Okrem módy a módneho poradenstva časopis prinášal i kultúrnu rubriku, pravidelne sa objavovali témy o kultúre bývania, zdravej výžive, kozmetike, výchove detí, zodpovedne sa venoval otázkam čitateliek. Časopis bol doplnený strihovou prílohou, ktorá sa stala výraznou inšpiráciou pre ženy, podľa nej sa podomácky šili odevy na Slovensku, v Čechách, ale i v cudzine. V januári 1950 bol počet výtlačkov časopisu 27 000, do roku 1990 jeho náklad narástol na 150 000 kusov.
Keďže módna ponuka priemyselných závodov, ktoré boli na stránkach časopisu prezentované, nebola dostatočná, redakcia sa od roku 1969 (1/1969) rozhodla uverejňovať vlastné modely. Založila tak vývojové centrum s krajčírskou dielňou a v Bratislave sa tak realizovalo každý mesiac približne dvadsať modelov, ktoré slúžili ako inšpirácia ženám v celom Československu. Časopis predstavoval odevy na rozličné príležitosti, dbalo sa na variabilitu odevných typov – od odevov na každodenné nosenie, cez pracovné odevy a pre špecializované profesie, pre plnoštíhle ženy, až po módu na špeciálne príležitosti – na plesy, stužkovú, svadby či do divadla.
Od roku 1961 pracovala pre časopis Vlasta Hegerová. Najskôr ako redaktorka a grafička, po vzniku vývojového ateliéru ako návrhárka. Bola absolventkou Školy umeleckého priemyslu v Brne (1951 – 1954), a mala už za sebou aj prax ako návrhárka Textilnej tvorby v Prostějove a následne v bratislavskej pobočke. Pri návrhárskej práci boli dostupné rôzne domáce, ale i zahraničné módne časopisy, napríklad anglický Vogue, francúzsky Jardin des Modes, L‘ Écho De La Mode, Elle, nemecká Burda, Brigitte, taliansky Rakam a ďalšie. Každý mesiac navrhovala Hegerová modely podľa konkrétnych príležitostí, oceňovala jednoduchosť, funkčnosť, mala zmysel pre zaujímavý strihový detail. Bola výbornou kresliarkou, skúsenosť ruky získala samoštúdiom a rokmi praxe. Kreslila tiež pre ďalšie domáce časopisy, príležitostne navrhovala odevy pre televíziu a divadlá. V osemdesiatych rokoch sa popri návrhoch Hegerovej začali realizovať aj odevy podľa Anny Bohatovej, absolventky pražskej Umeleckopriemyselnej školy od Zdeny Bauerovej (1976 – 1981). Do vývojového ateliéru nastúpila hneď po absolvovaní školy a pôsobila tu do roku 1987, kedy ju vystriedala Mária Mutkovičová.
Keď Vlasta Hegerová do augustového čísla v roku 1985 navrhovala letné spoločenské modely z jemných splývavých materiálov a výrazným riasením, súčasťou kolekcie bol aj tento hodvábny model so zvýraznenými ramenami, štíhlym pásom a hnedým opaskom ovinutým hodvábnou tkaninou. Odevy z ateliéru boli realizované ako jedinečné prototypy, niekoľkokrát ročne sa zbierka odevov rozpredávala v okruhu známych. Tak sa dostalo niekoľko kusov od pôvodných majiteliek do Slovenského múzea dizajnu, kde sú dnes tieto šaty novým prírastkom zbierky módy a textilu.
V porevolučnom období sa následkom politických zmien zmenila aj štruktúra a zameranie časopisu. Otvorený trh podnecoval rast záujmu o zahraničnú módu, čím sa celkovo znížil dopyt po domácej odevnej produkcii, rovnako klesal aj záujem o publikačné aktivity. Napokon činnosť vývojového ateliéru zanikla spolu s časopisom Móda v roku 1999.