Tomáš Písecký bez zbytočností¹

Grafický dizajnér, autor vizuálnych informačných systémov, výtvarno- priestorových riešení výstav a expozícií, log, značiek, novoročeniek a knižných obálok, fotograf, karikaturista, publicista a organizátor výstav.

Tomáš Písecký (13. septembra 1943 – 24. novembra 2005) po ukončení strednej všeobecnovzdelávacej školy (gymnázium) absolvoval vojenské Spojovacie učilište v Novom Meste nad Váhom. Slúžil tak v armáde vo viacerých posádkach v Československu až do chvíle, keď mohol požiadať o uvoľnenie. Už počas vojenskej služby sa prejavila jeho tvorivosť a inklinácia k satire a humoru, ktorú vyhľadával a zachytával prostredníctvom fotoaparátu. Časom však začal pociťovať obmedzenia, ktoré mu tento prístroj prinášal, keďže sa podľa neho nevedel „zmocniť myšlienky“. Svoje publikované čiernobiele fotografie začal dopĺňať textom, aby lepšie vyjadril pointu. Často išlo o ironický názov, nadpis, poznámku, vtipnú výpoveď, taktiež rád využíval sarkazmus.

Fotografia Elektrikár,
publikovaná napr:
Zdravie ľudu č. 10, 1967;
Odborár č. 24, 1966;
Mladá fronta 1965.
Fotografia Elektrikár, publikovaná napr: Zdravie ľudu č. 10, 1967; Odborár č. 24, 1966; Mladá fronta 1965.
Fotografia, publikovaná:
PaS, príroda a spoločnosť,
č. 5, 1967; Kultúrny
život, apríl 1968.
Fotografia, publikovaná: PaS, príroda a spoločnosť, č. 5, 1967; Kultúrny život, apríl 1968.

Popri fotografii sa venoval aj kreslenému humoru – karikatúram, ktoré boli publikované v tlači (Roháč, Smena na nedeľu, Ľud, Cieľ, Život, Kultúrny život Žiliny a ďalšie). Námety vychádzali z jeho každodennej pracovnej služby, a preto hlavnou témou boli prevažne vojaci a ich nadriadení v humorne ironickom zobrazení. Postavami a témami Píseckého kresleného humoru boli aj žobráci či mužsko-ženské vzťahy, ktoré spracovával v jednoduchej líniovej kresbe či fotografickej koláži. Prevažne používal svoje vlastné fotografie, no využil aj prevzaté reklamné snímky z dobových časopisov. Technika koláže sa mu stala blízka a pracoval ňou aj vo svojej nadchádzajúcej tvorbe.

Kolážovaný vtip, 1969.
Kolážovaný vtip, 1969.

Výtvarná tvorba ho pohltila natoľko, že sa jej rozhodol venovať na plný úväzok. Nepodarilo sa mu dostať na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, a tak všetky skúsenosti získal ako autodidakt. Politická situácia a nevôľa slúžiť režimu prispeli k jeho odchodu z vojenskej služby. Tomáš Písecký sa presťahoval zo Žiliny do Bratislavy, kde istý čas spolupracoval s Domom odborov, s rôznymi divadlami, až postupne v roku 1969 prišiel do Koncertnej a divadelnej kancelárie (predchodca Československej umeleckej agentúry Slovkoncert), kde pôsobil ako vedúci propagačného oddelenia do roku 1976. Bol autorom názvu a loga Slovkoncert. Logo tvorila maska Satyra v podobe husľovej kobylky dolu hlavou, ktorú v druhej polovici sedemdesiatych rokov bez vedomia autora obrátili o 180˚, a tak používali až do roku 1997, kedy Slovkoncert zanikol. Tomáš Písecký po príchode do agentúry spísal koncepciu rozvoja a propagácie slovenskej kultúry, čo svedčí aj o jeho teoretických a organizačných schopnostiach. V Slovkoncerte ich široko uplatnil pri kultúrnych podujatiach, k mnohým z nich graficky vypracoval všetky propagačné materiály. Práve potreba rýchlo navrhnutého a realizovaného vizuálu na podujatia si vyžiadali Píseckého grafické nasadenie, pričom sa ukázal ako zdatný výtvarník. Realizoval grafické návrhy propagačných materiálov na tri ročníky významného hudobného podujatia Bratislavská lýra (1972, 1973, 1981) a dva ročníky Bratislavských hudobných slávností (1973, 1974).

Obal gramoplatne,
Bolo nás jedenásť, 1981.
Obal gramoplatne, Bolo nás jedenásť, 1981.
Obal gramoplatne, Miroslav Žbirka,
Sezónne lásky, 1982.
Obal gramoplatne, Miroslav Žbirka, Sezónne lásky, 1982.
Kultúrny plagát, Mladé fínske
výtvarné umenie, 1987.
Kultúrny plagát, Mladé fínske výtvarné umenie, 1987.
Filmový plagát, Víťaz, 1978.
Filmový plagát, Víťaz, 1978.

Realizoval mnohé plagáty k hudobným predstaveniam pre známe skupiny (Collegium Musicum, Bukasový masív) a interpretov (Eva Kostolányová, Marcela Laiferová, Emília Došeková, Pavol Hammel, Dežo Ursiny, Peter Lipa, Peter Dvorský, Peter Nagy a ďalší). Práve Píseckého plagát pre Pavla Hammela a skupinu Prúdy (1972) bol ako prvý na Slovensku tlačený technikou serigrafie. V období, keď už mal vlastnú Alternatívnu reklamnú manufaktúru ARM 333 (založenú v roku 1991), naďalej spolupracoval so Slovenským národným múzeom či Slovenským národným divadlom, pre ktoré vytvoril aj prvý plagát k baletu Narodil sa chrobáčik.

  1. Tomáš Písecký sa v rozhovore pre reláciu Zrkadlenie v Slovenskom rozhlase vyjadril, že nerád robí zbytočnosti. Pri navrhovaní sa sústredil na to podstatné bez zbytočných príkras.

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2023 na s. 56
Predaj časopisu Designum

Viac k téme v publikáciách

Designum 3/2023 – obálka časopisu

Designum 3/2023

Slovenské centrum dizajnu
Prejsť na publikácie