Súčasný slovenský knižný dizajn v zbierkach Slovenského múzea dizajnu

Do zbierkového fondu Slovenského múzea dizajnu pribúdajú okrem artefaktov významnej historickej hodnoty aj diela súčasné, ktoré nám vo väčšine prípadov venujú dizajnéri, výrobcovia či vydavatelia. Vďaka nim sa tak v múzeu postupne formujú jednotlivé špecializované zbierky slovenského dizajnu 21. storočia. Asi najpočetnejšiu časť z nich tvorí tradičné médium – kniha.

Pre naše múzeum je zaujímavá predovšetkým jej typografická, grafická, obrazová a materiálová úprava. Knižný dizajn sa v posledných rokoch na Slovensku teší vysokej úrovni aj popularite. Čoraz viac vydavateľov si uvedomuje význam vizuálneho riešenia knižnej publikácie – kvalitne riešené zalomenie textu je totiž pre ľudské oko pri čítaní aj omnoho komfortnejšie než podpriemerná sadzba. Veľmi dobrú úroveň knižného dizajnu si už od svojho založenia pred tridsiatimi rokmi dlhodobo udržujú vydavateľstvá ako napríklad Artforum, KK Bagala alebo Slovart, ktoré si na spoluprácu pravidelne prizývajú najlepších slovenských grafických dizajnérov. Na tento zvyk už bez problémov nabehli viaceré mladšie knižné vydavateľstvá, napríklad vydavateľstvo reportážnej literatúry Absynt či vydavateľstvo Inaque. Rozmach zažíva aj literatúra pre deti a takzvané picture book-y. V posledných rokoch vzniklo viacero malých vydavateľstiev, ktoré sa špecializujú (aj) na túto cieľovú skupinu a žáner, ako napríklad Egreš, E.J. Publishing či Monokel, a dávajú priestor mnohým mladým grafickým dizajnérom a ilustrátorom. Aj v kultúrnom sektore, či už ide o štátne inštitúcie (napríklad Divadelný ústav, Slovenská národná galéria alebo Literárne informačné centrum), občianske združenia alebo nezávislú scénu, vychádza každoročne niekoľko vizuálne pútavých odborných publikácií na vysokej dizajnérskej a typografickej úrovni. Už teraz sa v zbierkach múzea dizajnu nachádza pestrá paleta kníh každého žánru vydaných za poslednú dekádu od etablovaných knižných dizajnérov.

Palo a Jana Bálik

Medzi najaktívnejších knižných dizajnérov, ktorí nám aj venovali veľkú časť zo svojej tvorby, patrí bezpochyby dvojica Palo a Jana Bálikovci, ktorí fungujú pod spoločnou značkou Bálik.¹ Palo Bálik študoval na Katedre grafického dizajnu (dnes Katedra vizuálnej komunikácie) Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde aj v súčasnosti pedagogicky pôsobí a vedie Ateliér Typo. Jana Bálik² tiež študovala grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, magisterské štúdium však ukončila v Ateliéri S + M + L_XL – Kov a šperk. Spojenie dvoch rôznych výtvarných disciplín sa prelína celou jej tvorbou. Obaja sa orientujú na dizajn kníh, ktorí robia spolu aj samostatne. Spomedzi vyše stovky kníh z našej zbierky, ktoré vytvorili od roku 2006, bola väčšina z nich navrhnutá pre vydavateľstvo Artforum, napríklad Tracyho Tiger, séria Jack Kerouac alebo Atlas zabúdania od Petra Krištúfka, s jednoduchou typografiou, ktorá vyšla vo viacerých materiálových a farebných verziách.

Medzi knižkami z vydavateľstva KK Bagala je zaujímavá napríklad Palova grafická úprava komiksovej publikácie Roger Krowiak z roku 2002 alebo kniha Zlá štvrť z roku 2018 s variabilným prebalom s ilustráciami Daniely Olejníkovej, ktorý je možné si poskladať do štyroch verzií. Pre Literárne informačné centrum navrhol Palo v roku 2015 dizajn celej knižnej edície s názvom Siete, kde zvolil jednoduchú typografiu v kombinácii s vizuálnymi prvkami, ktoré sú navzájom prepojené medzi jednotlivými titulmi tejto edície.³ Palo Bálik viackrát spolupracoval s ilustrátorkou Danielou Olejníkovou aj na niekoľkých knihách ako napríklad V melónovom cukre (Artforum, 2011), Hávedník (Artforum, 2015) vytvorený technikou risografie či Bydlíme! (Baobab, 2019) s interaktívnymi farebnými filtrami. Jana Bálik zas stojí za dizajnom a typografiou viacerých kníh pre deti od vydavateľstva E.J. Publishing, napríklad Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? (2019) alebo To sme my (2020), ktoré ilustrovali mladí slovenskí ilustrátori.

Pavlína Morháčová

Knižná dizajnérka Pavlína Morháčová⁴ absolvovala štúdium vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a od roku 2011 pracuje ako grafická dizajnérka v Slovenskej národnej galérii. Je dvornou dizajnérkou vydavateľstva reportážnej literatúry Absynt a už od jeho začiatkov v roku 2015 stojí za grafickou podobou ich knižných edícií. Vlajkovou loďou tohto vydavateľstva je edícia Prekliati reportéri, jej knižkám dala praktický malý cestovný formát v mäkkej hnedej väzbe s použitím príjemnej novinovej typografie. Jednotlivé tituly edície sú ľahko rozlíšiteľné vďaka farebným páskam. Na edícii s názvom 100 % spolupracovala Pavlína s výtvarníkom Tomášom Klepochom, jeho grafiky boli hlavným motívom obálok. V roku 2020 prešla táto edícia kompletným redizajnom.

Menšou edíciou Absyntu (ktorú vydáva pod hlavičkou už zaniknutého vydavateľstva Kalligram) s dizajnom Pavlíny Morháčovej je edícia Skica. Tvorí ju súbor desiatich knižiek – krátkych esejí na rôzne témy zo súčasného sveta od rôznych autorov. Každá obálka reprodukuje inú textúru kameňa s „vtesaným“ citátom, ktorá je v silnom protiklade s ľahkým materiálovým spracovaním knižky. V roku 2019 navrhla Pavlína Morháčová aj vizuálnu podobu Historickej edície vydavateľstva Absynt. Tentoraz edíciu zabalila do tvrdej väzby vo väčšom formáte. Na typografiu využila techniku slepotlače. Ako hlavný motív obálky používa reprodukciu dobovej archívnej fotografie, tlačenú na svetlozelenom farebnom podklade. Praktický detail na okraji väzby je aj zvislá sadzba piatich kľúčových slov k danej problematike vo forme hashtagov. Okrem Absyntu Pavlína spolupracuje aj s inými menšími vydavateľstvami alebo kultúrnymi inštitúciami. Jej významnou prácou je aj dizajn šesťstostranovej odbornej kunsthistorickej publikácie Alexandry Kusej Prerušená pieseň.

Mária Rojko

Mária Rojko⁵ tvorí dizajn kníh pre deti aj dospelých. Vyštudovala grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe pracuje s možnosťami materiálu a rôznymi výtvarnými technikami, čo využila pri dizajne knižnej ságy od autora Jóna Kalmana Stefánssona pre vydavateľstvo Artforum. Na čiernej väzbe kníh sa pohrala so zlatou a bielou razbou vo forme ilustrácií zobrazujúcich odrazy na vode či vo vetre. Graficky upravovala aj knihu pre deti od Moniky Kompaníkovej Koniec sveta a čo je za ním, kde detským čitateľom vytvorila na predsádkach skladačku. Jej klientom je aj vydavateľstvo Buvik, ktorému zalomila niekoľko detských publikácií ilustrovaných známymi slovenskými ilustrátorkami, napríklad nové vydanie knihy Žabiatko od autorky Ľudmily Podjavorinskej (2019, ilustrovala Mária Nerádová) alebo Mačky letia do Kanady od Jaroslavy Blažkovej (2020, ilustrovala Martina Matlovičová). Mária Rojko stojí aj za redizajnom detských časopisov Včielka či Zornička. Spolupracuje aj s kultúrnymi inštitúciami.

Martina Rozinajová

Dizajnu detských kníh sa intenzívne venuje aj grafická dizajnérka Martina Rozinajová.⁶ Veľký záujem o tvorbu pre deti prejavila už počas štúdia vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vo svojom diplomovom projekte Nové učebnice, za ktorý získala aj ocenenie na Národnej cene za dizajn v roku 2013. Od roku 2012 spolupracuje s mnohými významnými slovenskými ilustrátormi a ilustrátorkami pre viaceré vydavateľstvá. V roku 2013 urobila grafickú úpravu knižky Hlbokomorské rozprávky od Moniky Kompaníkovej (ilustrovala Veronika Klímová, vydalo Artforum) alebo v roku 2017 knižku ABeCeDárik od Daniela Heviera (ilustrovala Magdaléna Gurská, vydalo TRIO Publishing).

V posledných rokoch intenzívne spolupracuje s vydavateľstvom Monokel na vizuálnej úprave kníh pre deti a mládež, a to v spolupráci s ilustrátorkou Simonou Čechovou a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Vznikli tak výpravné knižky Bratislava – čarovná metropola v roku 2018, ktorá prostredníctvom krátkeho príbehu predstavuje čitateľovi všetky dôležité zákutia mesta, alebo knižka Maliar a chlapec z roku 2019, ktorá zoznamuje čitateľa s moderným slovenským výtvarným umením prostredníctvom tvorby Ľudovíta Fullu. Martina Rozinajová veľmi precízne a citlivo pracuje s typografiou knihy a premieta do nej Fullov výtvarný jazyk.⁷ V roku 2020 vyšla v jej grafickej úprave kniha Cesta do krajiny draka od Patrika Orieška, ktorú ilustrovala Hana Križanová, a lettering na mieru vytvoril Marek Chmiel. Martina Rozinajová je s písmovým dizajnérom Jánom Filípkom aj spoluautorkou projektu písmového fontu pre školy s názvom Školské písmo⁸.

Michal Tornyai

Michal Tornyai⁹ sa aktívne venuje navrhovaniu písma, vizuálnych identít, typografii aj knižnému dizajnu. Vyštudoval vizuálnu komunikáciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v súčasnosti pedagogicky pôsobí v Ateliéri Typo. Je členom občianskeho združenia Čierne diery a stojí za dizajnom ich publikácií. Najvýraznejším výsledkom tejto práce sú dve veľké štyristostranové knihy v encyklopedickom formáte Čierne diery. Priemyselne pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska. Prvý, modrofialový diel vyšiel v rokoch 2018 a 2019 a druhý, tyrkysovozelený zas koncom roka 2021. Obidve knihy sú bohatou obrazovou aj textovou dokumentáciou početných ciest po zanikajúcich historických technických a inžinierskych stavbách na Slovensku. Michal Tornyai spojil texty, fotografie, ilustrácie od Daniely Olejníkovej a písma od viacerých slovenských písmárov (Samuel Čarnoký, Ondrej Jób a Zuzana Uhalová) do jedného vizuálne i obsahovo mimoriadne vydareného a vzácneho celku. Pre publikáciu Stratená Bratislava (2019/2020) navrhol Michal Tornyai aj písmo na mieru s názvom Diery. Pri jeho tvorbe vychádzal z estetiky geometricky konštruovaných typov písem z prelomu 19. a 20. storočia používaných v priemysle.¹⁰ Písmo Diery vytvoril v štyroch rezoch a troch kontrastoch. Graficky upravil aj niekoľko detských knižiek vydavateľstva Egreš, ktorým tiež vytvoril písma na mieru. Pre detský picture book V záhrade navrhol písmo nazvané Hanka v jednom reze, pri ktorom vychádzal z viacerých typov písem používaných v detskej literatúre,¹¹ a svojimi proporciami je určené na sadzbu krátkych textov. Podobným spôsobom navrhol aj písmo nazvané Ucho pre detský picture book Počuješ ma? a pre Egreš graficky upravil knižku Na kraji lesa.

Grafickí knižní dizajnéri

Väčšina grafických dizajnérov sa knižnému dizajnu venuje skôr ako jednej z oblastí striedavo s inými zákazkami, napríklad s navrhovaním vizuálnych identít, logotypov, plagátov, dizajnom písma či multimédiami. Jedným z nich je Jozef Dobrík¹². Pre vydavateľstvo Slovart navrhol grafickú podobu knižnej edície MM a obálku knižného titulu Tu som, ktorý vytvoril spoločne so svojou dcérou.¹³ Emil Drličiak, výtvarník a grafický dizajnér so širokým tvorivým záberom, v súčasnosti robí dizajn kníh najmä pre vydavateľstvo KK Bagala. Je autorom dizajnu knižnej edície Mitana, kde spolupracoval s ilustrátorom Martinom Šútovcom a použil písmo Greta od typografa Petra Biľaka.

Decentný minimalistický štýl dizajnu kníh s dôsledným materiálovým spracovaním robí Peter Gála¹⁴, čoho príkladom je jeho dizajn publikácie Modré hory – dobré slohy pre vydavateľstvo Artforum. Grafický dizajnér Ondrej Gavalda¹⁵ pôsobí ako odborný asistent v Ateliéri Identita na Katedre vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Zameriava sa na dizajn publikácií najmä pre kultúrne inštitúcie (Divadelný ústav) a tvorí aj grafiky a mapy technických pamiatok občianskeho združenia Čierne diery. Mladým autorom je Roman Juhás, ktorý študoval grafický dizajn na Akadémii výtvarných umení v Krakove a pôsobí vo vlastnom grafickom štúdiu Midfield v Košiciach.¹⁶ Popri tvorbe vizuálnych identít a kampaní navrhuje pre vydavateľstvo Absynt dizajn knižných publikácií vydaných mimo edície. Eva Kašáková¹⁷ je grafická dizajnérka v bratislavskom Kunsthalle. Je autorkou dizajnu mnohých odborných publikácií Divadelného ústavu a publikácií pre nezávislú kultúrnu scénu. Matúš Lelovský¹⁸ získal vzdelanie v rôznych výtvarných odboroch, čo sa odzrkadľuje aj v jeho súčasnej tvorbe – venuje sa knižnému dizajnu, výstavnému dizajnu, typografickým a experimentálnym projektom, vizuálnej identite aj inštaláciám.

Pri knižnom dizajne tvorí najmä výtvarné obrazové publikácie. Boris Meluš¹⁹ je tiež širokospektrálne zameraný dizajnér. Ako grafický dizajnér sa venuje najmä dizajnu kníh, výstav, užívateľských rozhraní a vizuálnej komunikácii kultúrnych udalostí. Tvorí knižný dizajn pre vydavateľstvá Slovart, E.J. Publishing či BRAK. Za edíciu kníh Rudolfa Slobodu pre Slovart získal Národnú cenu za komunikačný dizajn v roku 2016.²⁰ Martin Mistrík pôsobí pod značkou ZELENÁ LÚKA.²¹ Vyštudoval vizuálnu komunikáciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a striedavo sa venuje knižnému dizajnu a tvorbe vizuálnych identít. Je spoluautorom a zároveň grafickým dizajnérom výpravnej publikácie Cvernovka, ktorá mapuje históriu a spoločenský i kultúrny význam tejto industriálnej pamiatky.

Pravidelne spolupracuje aj s Divadelným ústavom na dizajne ich publikácií. Julo Nagy po skončení štúdia grafického dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave si v roku 1994 založil vlastné kreatívne štúdio Calder design community²², ktoré vedie dodnes. Pracoval pre široké spektrum klientov z rôznorodých oblastí. Je autorom mnohých známych logotypov a značiek, graficky upravil vyše dvesto knižných titulov a niektoré aj ilustroval.²³ Grafické štúdio Pergamen₂₄ z Trnavy funguje na trhu už od roku 1993, špecializuje sa na tvorbu vizuálnych identít či obalový dizajn a pre svojich klientov robí kvalitné knižné dizajny a zalomenia. Sviežim javom v grafickom dizajne je Barbora Šajgalíková²⁵, ktorá navrhuje dizajn knižných edícií vydavateľstva Inaque. Grafická dizajnérka Silvia Vargová²⁶ tiež absolvovala štúdium vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa najmä knižnému dizajnu a tvorbe vizuálnych identít. Stála pri zrode vydavateľstva Egreš a navrhla mu aj jeho logo a identitu. Je autorkou dizajnu kníh Svetozár, Vtáčí atlas a Vincent. Matej Vojtuš²⁷ je absolvent ateliéru Tvorba písma a typografie na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe a navrhuje vizuálne identity, kampane, plagáty, logá, značky či písmové fonty najmä pre nezávislú kultúrnu scénu, hudobné aj knižné vydavateľstvá, kultúrne inštitúcie či festivaly.

Knižka pre deti Gréta s environmentálnou tematikou je jedným z jeho jedinečných knižných dizajnov. V zbierke nám postupne pribúdajú aj knihy s dizajnom od autorov, ktorí sa knižnému dizajnu venujú síce iba príležitostne alebo s ním práve začínajú, ale kvalitou určite nezaostávajú. Medzi nimi sú napríklad Richard Guzmán²⁸, Matúš Hnát, štúdio Hungry²⁹, Marek Kianička, Magdaléna Scheryová a ďalší.

---

Článok bol uverejnený v časopise Designum 1/2022 na s. 38
Predaj časopisu Designum