Pozvánka do Satelitu na výstavu 8-bit. Rozhovor s Marošom Brojom

Staršia a časť strednej generácie si pamätá na začiatky počítačovej éry na Slovensku. Najskôr nedôverčivo a pomaly, neskôr s veľmi intenzívnym zaujatím sme si postupne takmer všetci sadli pred rôzne počítače a digitalizovali sa. Čo všetko sprevádzalo toto obdobie, kto boli prví pionieri, ktorí u nás ešte počas socializmu pochopili potenciál počítačov a programovania?

Na výstave 8-bit v bratislavskej galérii dizajnu Satelit si verejnosť až do 30. apríla môže vyskúšať, či naše znalosti stačia na hry, ktoré títo nadšenci programovali, čo všetko sprevádzalo ich prácu, aká miera vynaliezavosti, podnikavosti a vizionárstva bola potrebná na to, aby sa ich fanúšikovia rozrastali takmer geometrickým radom. Projekt 8-bit, ktorý je oživený dobovými reáliami, je pokračovaním aktivít Slovenského centra dizajnu v propagovaní svojich zbierok. Kurátorom výstavy, ako aj Zbierky multimédií v Slovenskom múzeu dizajnu, je Maroš Brojo a toto nám odpovedal na naše otázky k výstave:

Keďže už uplynulo vyše štyridsať rokov odvtedy, ako sa u nás začali objavovať prvé počítače, veľká časť našej spoločnosti môže spoznávať toto obdobie iba sprostredkovane: v dostupnej literatúre, na webových stránkach, hľadaním v bazároch… Pokiaľ rodičia alebo prarodičia patrili k priaznivcom nových technológií, mnohé dokumenty doby sú možno odložené aj v ich archívoch.

Áno, prvé osobné počítače sa skutočne na slovenskom trhu objavili v 80. rokoch minulého storočia. Jedným z najzaujímavejších exponátov, ktorý je možné vidieť na výstave v Satelite, nie je však slovenskej výroby, ale je to Sinclair ZX Spectrum, čo je počítač pôvodom zo Spojeného kráľovstva, ktorý v 80. rokoch dominoval v Európe. Existovalo k nemu množstvo sofvéru a hier a keďže bol extrémne populárny, postupne sa dostával aj ku nám. Najskôr viac menej nelegálnymi cestami – pašovaním, pamätníci určite vedia, že medzi záujemcami bolo málo takých, ktorí si ho mohli dovoliť získať nákupom v devízovom zahraničí. Časom sa aj u nás, a to v podniku Didaktik Skalica začali vyrábať jeho klony – ako Didaktik M, Didaktik Gama a nakoniec Didaktik Kompakt. V 80. rokoch bol Didaktik najväčším producentom osobných mikropočítačov v bývalom Československu a toto prvenstvo si udržal až do roku 1991. A práve jeho počítače sa používali na vývoj našich prvých počítačových hier. Väčšinou nadšenými samoukmi, ktorí dokázali z manuálov študovať programovací jazyk. A vďaka tomu, že už vtedy začali vznikať rôzne kluby a krúžky, ktoré mohli fanúšikovia počítačov navštevovať, sa rodila nasledujúca generácia našich programátorov.

Zakladateľskú počítačovú dobu vynikajúco popisuje Jaroslav Švelch vo svojej publikácii Jak obehrát železnou oponu. Počítačové hry a participativní kultura v normalizačním Československu (pôvodne vyšla na konci roku 2018 v MIT Press), ktorú nedávno vydalo v češtine vydavateľstvo Akropolis. Okrem iných faktov v nej autor napríklad uvádza, že prvá generácia programátorov na vysokých školách boli v nadpolovičnej väčšine ženy, keďže vtedy sa akosi prirodzene predpokladalo, že k programovaniu má najbližšie strojopis, ktorý ovládali predovšetkým ženy.

Výstava pripomína, že pred Didaktikmi sa u nás využívali aj ďalšie mikropočítače, ktoré však neboli veľmi dostupné v obchodoch. Jedným z prvých, ktorý vznikol v roku 1981, bol PMI-80 z Tesly Piešťany (autorom dizajnu je Roman Kišš). Počítač mali využívať predovšetkým študenti a pedagógovia na vysokých školách, neskôr sa k nim priradil PMD 85 a niekoľko ďalších. Za akési slepé rameno vývoja slovenských počítačov považujeme počítač Maťo, jediný počítač, ktorý bol určený predovšetkým deťom. Vyrábal sa v dobe, keď boli veľmi populárne Didaktiky, Maťo bol však kompatibilný iba s PMD 85, čo zapríčinilo, že sa nedokázal na trhu uplatniť. Počítače v zbierkach Slovenského múzea dizajnu, ktoré prezentujeme na výstave, pochádzajú čiastočne z darov od našich donorov a niektoré z nich múzeum získalo akvizíciami.

Na začiatku 90. rokov sa už komunita stúpencov počítačov a počítačových hier natoľko rozrástla, že na trhu sa objavili aj špecializované časopisy, ktoré boli adresované práve im. Venuje sa múzeum aj tomuto fenoménu?

Samozrejme. Najstarším časopisom, ktorý začal vychádzať na Slovensku, bol FIFO (1990-1993). Vo svojich začiatkoch bol zameraný takmer výhradne na programovanie a počítačový hardvér, neskôr však na jeho stránkach pribudli aj recenzie hier. Dôsledkom rastúceho záujmu čoraz širšej verejnosti o prácu s počítačmi a samozrejme aj o samotné počítačové hry, bol vznik ďalších časopisov, ku ktorým patril magazín Riki (1994- 1999). Do časopisu vtedy prispieval aj známy hudobník a humorista Jaro Filip, ktorý tu mal vlastnú rubriku Hello Maniacs!, a ktorý patril k najznámejším propagátorom počítačov – na výstave vidíme ukážku z relácie STV z roku 1987 Počítač na hranie, ktorá bola určená pre deti. Ďalším časopisom bol BiT (1991-1994), ktorý vydávala spoločnosť Ultrasoft a tlačil podnik Didaktik Skalica. Práve z časopisu BiT môžeme čerpať najviac relevantných informácií o slovenských hrách, ktoré nám dokážu verne priblížiť obdobie 90. rokov. Na výstave je tento svet sprostredkovaný nielen cez prehľad obálok časopisov ale aj reklám, ktoré boli v nich uverejňované, a ktoré sú ďalším vzácnym zdrojom informácií (aké existovali predajne, počítačové hry, ceny ponúkaných počítačov…). Z každého spomínaného časopisu vlastní múzeum väčšinu ich vydaných čísiel.

Ktoré počítačové hry prezentujete na výstave?

Jedna samostatná miestnosť výstavy 8-bit je venovaná hre Quadrax, ktorú vytvorili David Durčák a Marián Ferko. Autori hry svoju činnosť (na rozdiel od prvých amatérskych tvorcov, ktorí boli aktívni okolo rokov 1987 a 1988) začínali na prelome 80. a 90. rokov a svoju prvú komerčnú hru vydali v roku 1994. Vtedy to bola jedna z najpopulárnejších a najrozšírenejších hier na našom území s názvom Quadrax, ktorá bola distribuovaná spoločnosťou Ultrasoft. Zaujímavú súčasť tejto prezentácie, najmä zo zbierkového hľadiska, tvorí počítač Didaktik Gama, na ktorom bola vyvinutá prvá verzia tejto hry a Slovenské múzeum dizajnu ho získalo darom od jedného z autorov hry, Mariána Ferka.

Proces, akým hry vznikali, dokumentujú vystavené rozkresby na štvorčekových papieroch s písomnými odkazmi, pochádzajúce od autorov hry, Mariána Ferka a Davida Durčáka. Nepochybne patria k najzaujímavejším exponátom, veď najmä mladším generáciám môžu ukázať zručnosti, ktoré vtedajší autori hier museli ovládať, bez ktorých by vznik najstarších hier nebol možný. Vidíme tu aj odkazy na staršiu Ferkovu hru, ktorá vznikla ešte v roku 1991, a to Conan a magické diamanty, ako aj kuriózne ukážky ďakovných listov od verných fanúšikov týchto prvých slovenských hier.

Po veľkom úspechu hry Quadrax na hladnom slovenskom trhu vznikla v roku 1996 spoločnosť Cauldron, ktorá v roku 1997 vyprodukovala ďalšiu hru – Spellcross, ktorá už bola vytvorená pre klasické počítače. A stala sa rovnako mimoriadne populárnou. Spoločnosť Cauldron fungovala do roku 2014. Do tohto roku to bola vlastne nielen služobne najstaršia ale aj mimoriadne aktívna spoločnosť, ktorá vyvinula niekoľko desiatok zaujímavých hier. Vďaka známemu „princípu odštepovania“ , respektíve odchodu zamestnancov aj vďaka nej vzniklo niekoľko ďalších spoločností, ktoré by bez spoločnosti Cauldron v podstate neexistovali, keďže ich reprezentanti vyrástli práve tu. Cauldron neskôr prešiel pod českú firmu Bohemia Interactive, kde sa pracovalo na vývoji hry DayZ, a to až do roku 2020, keď odchodom väčšiny zamestnancov vzniklo nové štúdio Nine Rock Games.

Spoločnosť Ultrasoft bola vtedy jediným distribútorom našich hier. Ako fungovala?

Spoločnosť Ultrasoft (1990 – 2008) počas svojej existencie vydala vyše 40 programov, ktoré boli väčšinou slovenskej výroby (sporadicky aj českej). Prvé kazety, ponúkané Ultrasoftom, sa množili v istom hudobnom štúdiu, neskôr na nich začali pribúdať ručne kreslené obaly… Napriek tomu, že sa venovala takmer výlučne vydávaniu a distribúcii hier, paradoxne dva softvéry, ktoré boli v jej portfóliu najpopulárnejšie, boli určené na výučbu angličtiny a nemčiny. Predaj sa uskutočňoval v rôznych nákupných centrách, resp. vo vznikajúcich obchodoch s počítačmi, ale väčšinou sa produkty (cenovo sa pohybovali v rozpätí 70 – 150 korún) distribuovali (najmä vďaka inzercii) na dobierku.

Súčasťou výstavy sú aj ukážky dobových vizuálov ako plagáty s úvodnými obrazovkami jednotlivých hier, ktoré užívateľ mohol vnímať počas toho, ako sa hra načítavala a na ktorých boli okrem iného uvedené informácie ako mená autorov, názov hry, štúdio, ktoré hru vyprodukovalo a kde môžeme vycítiť výrazné očarenie zahraničnými vzormi. Bolo to obdobie, keď si vydavatelia ešte nerobili starosti s copyrightom, zároveň však je možné vysledovať záujem o určitý kvalitatívny posun, vlastnú tvorbu. Ako protiklad k tejto časti návštevník nájde v poličkách úhľadne popísané pirátske kópie hier na kazetách, pričom je všeobecne známe, že táto činnosť pretrváva z minulosti až doteraz…

Aká je zbierka multimédií Slovenského múzea dizajnu?

Zbierka je zameraná na obdobie od 80. rokov až po súčasnosť. Výstava v Satelite sa venuje práve obdobiu 8-bitových počítačov. Pevne verím, že ďalšia prehliadka bude o druhej polovici 90. rokov, keďže reálny zlom vo vývoji tohto odboru nastal práve medzi rokmi 1994 a 1995 príchodom klasických 32-bitových počítačov, ktoré poznáme aj dnes. A ak by niekto chcel venovať múzeu ďalšie exponáty, budeme vďační, veď práve táto oblasť sa tak rýchlo vyvíja, že vlastnými silami nestíhame pokryť všetky jej historické špecifiká.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že okrem toho, že Slovenské múzeum dizajnu hry, hardvéry a všetky súvisiace materiály zbiera, mapuje nedávnu históriu cez rozhovory s pamätníkmi. Ako napríklad s Mariánom Ferkom, Slavomírom Labským alebo Stanislavom Hrdom – autorom prezentovanej hry Šatochin (1988), spoluzakladateľom spoločnosti Ultrasoft a jedným z redaktorov časopisu BiT (alias Stanley), ktorého pamäte sú asi najkomplexnejšie – od spomienok na jednotlivé hry až po atmosféru vo vtedy existujúcej komunite. Niektoré rozhovory si môžete vypočuť aj v Satelite a získať tak objektívny obraz o tejto našej nedávnej minulosti.