Pozvánka do knižnice – Od gridu k rizóme

Nedávno vyšiel informačne nabitý zborník textov, ktorého nosnou témou je zmena myslenia o usporiadaní formy v digitálnom a postdigitálnom priestore. Táto zmena je vyjadrená metaforou prechodu od gridu k rizóme a dotýka sa textu, či už v ponímaní kódu literárneho jazyka, alebo celkovo umeleckého jazyka. Editorkou publikácie je dizajnérka, teoretička a umelkyňa Andrea Gogová, ktorá sa problémom zaoberá spolu s ďalšími autorkami – Zuzanou Husárovou, Alexandrou Popovičovou, Dianou Cencer Garafovou a Hanou Atcheson.

Andrea Gogová sa vo svojom transdisciplinárnom výskume presahujúcom umenie, vedu a techniku zameriava na „procesný“ posthumanistický špekulatívny praktický a teoretický prístup ku komunikácii medzi človekom a „viac ako človekom“ (more than human). Vychádza z toho, čo predstavuje priesečník vzorového vnímania a náhodných vpádov chaosu. Manifestácia alebo aktualizácia komunikácie sa môže odohrávať na/v mnohých rôznych alebo hybridných rozhraniach. Andrea v roku 2021 ukončila doktorandské štúdium multimédií a dizajnu na Fakulte multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne dizertačnou prácou s názvom Od gridu k rizóme, prehodnotenie rozloženia digitálneho textu.  

Kniha prináša aktuálny pohľad na súvisiace témy v kontexte Art and Science. Art and Science chápe ako širšie definovanie –prepojením umenia (aj dizajnu) vedy a techniky (v užšom to môže byť bio art, eko art, kyborg art…), vedúce k umeleckému vyjadreniu. Je to transdisciplinárny prístup k umeleckej tvorbe, teórii a kritike implikujúci obavy o udržateľnosť biologicky rozmanitej budúcnosti Zeme, postavený na posthumanistickom prístupe k umeleckej reprezentácii, manifestácii, či aktualizácii jednotlivých tém. V posthumanistickom prístupe znamená aj predefinovanie tradičných tém ako sú komunikácia, utópia, život, mesto, rodina…  Príkladom riešených problémov sú klimatická zmena, medzidruhová komunikácia, spolužitie human a non human na planéte, život v medziplanetárnom priestore, problematika monsters, kyborgov, avatarov…

V naslesujúcom rozhovore Andrea Gogová vysvetľuje pozadie vzniku knihy.

V knihe sa čitateľ, ktorý nie je odborník v oblasti lingvistiky, dozvie obsiahle definície bežne používaných pojmov i nových pojmov z oblasti Digital Arts and Humanities. Čo nové prináša vaša publikácia do sveta poznania a komu je určená? Čo by si z nej mohli odniesť pre svoju prax (produktoví či grafickí) dizajnéri a dizajnérky?

Teoretický základ knihy je postavený na teórii elektronickej literatúry, pretože osvetľuje princíp, akým text v digitálnom priestore funguje. V oblasti digitálnej typografie je možné nájsť hlavne informácie o tvorbe digitálneho písma, ale špecificky digitálnym layoutom sa zaoberá naozaj iba veľmi málo teoretičiek a teoretikov. Vzhľadom na to bolo potrebné sa pozrieť na problém zo širšieho kontextu, preto je určená publiku, ktoré zaujímajú umelecké formy utvárané v digitálnom a postdigitálnom priestore. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že digitálny priestor je špecifickým priestorom tvorby, či je to práca s literárnym, alebo iným textom v širokom zmysle. Toto postihuje aj metaforický názov publikácie – Od gridu k rizóme.

Krst knihy Od gridu k rizóme v krajanskom centre Slovákov v zahraničí Kalab, Bratislava, január 2022
Krst knihy Od gridu k rizóme v krajanskom centre Slovákov v zahraničí Kalab, Bratislava, január 2022
Krst knihy Od gridu k rizóme v krajanskom centre Slovákov v zahraničí Kalab, Bratislava, január 2022
Krst knihy Od gridu k rizóme v krajanskom centre Slovákov v zahraničí Kalab, Bratislava, január 2022

Čo je rizomatická logika?

Grid vnímame ako kultúrny pattern tradičného usporiadania formy napr. architektonickej, či typografickej… Rizóma je metaforou usporiadaní, ktorú priniesli Gilles Deleuze a Félix Guattari. Rizóma je inšpirovaná „prírodnym” organizovaním v ponímaní jeho neustálej premenlivosti a vývoja, neraz danej rôznorodej organizácie, ale neustáleho formovania. Teda nehľadáme princípy organizácie statickej formy, ale meniace sa dynamické formy.

Ako vznikal grafický dizajn knihy? Používa napríklad prvky hypertextových odkazov. Má kniha ako médium ešte budúcnosť? Akú?

Ako všetky umelecko-teoretické projekty aj tento bol závislý od finančnej dotácie. Samotný výskum podporil Fond pre podporu umenia a tlač knihy Ministerstvo kultúry Českej republiky – za čo obom organizáciám ďakujeme. Výška dotácie určuje aj prezentáciu projektu samotného. Ideálne by sme si vedeli predstaviť experimentálnu postdigitálnu „knihu”, ale každá forma má svoje benefity aj nedostatky. To sa udialo aj v našom prípade. Nakoniec sme sa rozhodli publikáciu príliš nekomplikovať a spolu s Dianou Cencer Garafovou sme pripravili podobu, ktorú aktuálne môžete vidieť. Formu hyperliniek sme použili nielen ako estetický, tematický, ale hlavne ako funkčný prvok. Pomocou nich čitateľka či čitateľ dokáže v rámci možnosti tlačenej knihy okamžite vyhľadať spojitosť, či vysvetlenie v priradenom texte. Tlačená kniha je špecifické médium, ktoré oplýva nostalgickou krásou. V minulosti mnohí predpovedali koniec tlače, avšak knihy sa stále tlačia a nakupujú. Kniha je súčasťou kultúry a aj v budúcnosti zostane.                                                                                                                                 

Od gridu k rizóme. Prehodnotenie layoutu postdigitálneho textu Zostavila Andrea Gogová; autori textov: Hana Atcheson, Diana Cencer Garafová, Andrea Gogová, Zuzana Husárová, Alexandra Popovičová
Od gridu k rizóme. Prehodnotenie layoutu postdigitálneho textu Zostavila Andrea Gogová; autori textov: Hana Atcheson, Diana Cencer Garafová, Andrea Gogová, Zuzana Husárová, Alexandra Popovičová

Ako riešiť stále prítomný problém výberu a systematizácie informácií? Dáta sú možno viac dostupné ako kedykoľvek predtým, ale nevyzerá to tak, že by sme ako ľudstvo boli múdrejší/múdrejšie.

Stačí sa pozrieť na to, ako sa riešia problémy klimatickej zmeny. Problém nie je v množstve informácií, ktoré k nám prídu, ale v tom, ako ich dokážeme prijať, vnímať a s nimi narábať. Na informácie sa môžeme pozerať rôznymi pohľadmi. V knihe sa snažíme preferovať posthumanistický pohľad.

Na prebale knihy píšeš, že je iba „úvodným premýšľaním“. Aké sú teda ďalšie ciele kreatívneho tímu a tvojho výskumu?

Témy, ktoré sme priniesli, sú časťami širšieho posthumanistického vnímania. Umelecký prístup vychádzajúci z postupov Art and Science otvárajú priestory riešenia umeleckých aj teoretických problémov. Pri publikovaní knihy sme zistili, že príklad riešenia usporiadania formy nestačí a problematike posthumanizmu v umení sa musíme venovať priamo. V súčasnosti pripravujem ďalšiu publikáciu a spolu s teoretičkami a umelkyňami Ninou Vidovencovou, Martou de Menezes, Dalilou Honorato, Mariou Manuelou Lopez a ďalšími pripravujeme zázemie pre posthumanistický prístup vo vnímaní umelecko-teoretických tém a etablovania podstaty Art and Science na území Slovenska.

Od gridu k rizóme. Prehodnotenie layoutu postdigitálneho textu
Zostavila Andrea Gogová; autori textov: Hana Atcheson, Diana Cencer Garafová, Andrea Gogová, Zuzana Husárová, Alexandra Popovičová
1. vyd., Bratislava : Andrea Gogová, 2021

250 s.
ISBN: 978-80-570-1547-5