Model gridu, tiež známy ako kultúrny pattern, je v kontexte textového usporiadania spojený s princípom predtlačového a tlačového ukladania a distribúcie textu. V roku 1980 bol Deleuzeom a Guattarim ponúknutý koncept možnosti usporiadaní metaforicky nazvaný „rizóma“. Dnes je rizomatická logika s narastajúcou mierou transformovaná do nových modelov multiplicity vzťahov, založených na procesoch nekonečných reorganizácií dočasných usporiadaní spôsobených „odchýlkou“ (Brassett, 2017). Naproti gridovej preferencii typografickej práce s usporiadaním textu –rizóma ponúka možnosť ako sa od gridu odpútať. Ponúka široký ideový priestor pre nové autorské usporiadania založené na algoritmizácii metafor možných organizácii textu, v rámci ktorého je možné aplikovať aktuálne a budúce možnosti počítačových technológií. Tie sa následne reflektujú v ďalších nových konceptoch myslenia a kultúrneho vývoja tvorby textu a jeho recepcie – spoluvytváraných ľudským aj počítačovým agentom (AI). Takýto pohľad zároveň mení naše porozumenie medzi nadizajnovanými/dizajnovanými procesmi aj vo vzťahu posthumanistického nazerania na predefinovanie „starých“ problémov. Publikácia je kompiláciou textov autoriek zaoberajúcich sa Digital Art, Science and Humanities. Je úvodným krátkym vstupom mapujúcim vývoj pohľadu na digitálne dielo, či názorovú reflexiu na problém zmeny pohľadu na formu digitálneho diela spôsobenú vývojom počítačového média. Jednotlivé texty vznikali v rozmedzí rokov 2009 až 2020, pričom každý z nich vytvára dôležitú časť asambláže, ktorá inšpiruje čitateľov k novej optike nazerania na usporiadanie digitálneho textu. Všetky príspevky sa stretávajú v paradigme, metaforicky opísanej ako cesta prechodu „od gridu k rizóme“. Koherencia publikácie je vytvorená pomocou multiplicitných krížových referencií medzi jednotlivými textami vytvárajúce spojitosť v rámci Digital Arts, Science and Humanities.