Počiatky celoslovenských výstav úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva

Celoslovenské výstavy úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva predstavujú snáď najvýznamnejší zdroj poznania úžitkového umenia, ako aj rodiaceho sa odboru dizajnu v povojnovom období na Slovensku. Vďaka ich dlhoročnej kontinuite a ambicióznemu koncipovaniu, by sa skutočne s trochou zveličenia dalo tvrdiť, že zásluhou tohto podujatia sa dajú aspoň čiastočne rekonštruovať dejiny slovenského úžitkového umenia a dizajnu.

Obdobie 50. rokov, najmä jeho druhej polovice a prvej polovice nasledujúcej dekády je obdobím konštituovania úžitkového umenia ako sebavedomého umeleckého odboru a v rámci neho zas definovania oblasti priemyselného dizajnu. Tento proces, ktorý bol často skôr zmätený, bez hlbšieho teoretického základu, prebiehal do značnej miery práve prostredníctvom týchto pravidelných výstavných prehliadok, konkrétnejšie prostredníctvom prvých štyroch.

Iniciátormi aj organizátormi celoslovenských výstav úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva boli samotní výtvarníci, úžitkoví umelci a dizajnéri, členovia Zväzu slovenských výtvarných umelcov, ktorí tu neskôr sformovali samostatnú sekciu. Ich ambície však boli ešte väčšie, no snaha vytvoriť vlastnú stavovskú organizáciu – zväz, nebola úspešná. Svoju organizačnú činnosť zamerali podľa vzoru doterajších zväzových aktivít, teda pravidelných monumentálnych prehliadok ako Výtvarné úrody či Celoslovenské výstavy výtvarného umenia a úlohových a štipendijných akcií. Nadviazali tak aj na predchádzajúcu výstavnú činnosť, na pravidelné každoročné výstavy krajského strediska ÚS ČSVU, v rámci ktorých bolo úžitkové umenie prezentované samostatne v predajných priestoroch družstva Tvar.¹ Iniciovanie celoslovenských výstav so zníženou periodicitou, zato v reprezentatívnych výstavných priestoroch a s adekvátnymi náležitosťami, malo teda emancipačný a (od zvyšku zväzu) „separatistický“ náboj.

O prvej celoslovenskej výstave úžitkového umenia nevieme takmer nič.² Éru celoslovenských výstav tak de facto otvorila až Druhá celoslovenská výstava úžitkového umenia konajúca sa koncom leta 1956 vo výstavných miestnostiach na Šafárikovom námestí v Bratislave. Výstavnú s teoretikom Pavlom Michalidesom.³ Ten v katalógu zosumarizoval pokrokový vývoj po roku 1948 – pripomenul, že základom súčasnej tvorby je ľudové umenie, že úlohou úžitkového umenia je okrášľovať prostredie pracujúcich, no spomenul aj potrebu starať sa o výtvarnú hodnotu masovej sériovej výroby. Členenie výstavy sledovalo jednotlivé odbory úžitkového umenia, ktoré sa definovali čiastočne podľa základných či najcharakteristickejších spracúvaných materiálov, resp. média: keramika – sklo, drevo, textil, fotografia, čiastočne podľa funkcie: divadelné výtvarníctvo, úžitková grafika.⁴ Výstava bola spojená s prezentáciou výsledkov súťaže na darčekové a upomienkové predmety, čo do značnej miery ovplyvnilo prevládajúci charakter vystavených diel. Išlo prevažne o komornejšie a dekoratívne kusy. Najobsiahlejšie tu bola zastúpená keramika, a to práve dekoratívnymi predmetmi, keramickými figúrkami s ľudovou tematikou alebo figúrkami zvierat, úžitková keramika, ako vázičky, svietniky a popolníky bola skôr v menšine. Kritika pochválila predovšetkým figurálne zvončeky Jitky Petrikovičovej pre ich štylistickú jednoduchosť, reliéf Dagmar Rosůlkovej a práce Zuzany Zemanovej.⁵ Podobne bohato zastúpená bola tiež úžitková grafika, ktorá v následnom hodnotení obišla akosi bez komentára. Pozostávala najmä z návrhov plagátov (napr. M. Korčian, Č. Pechr, A. Riškovič) knižných obálok (J. Horyna, J. Krejča, D. Mrózek), obalového dizajnu, ale aj detských hier M. Rektoříka, knižnej väzby J. Vrtílka, či tepaných plakiet O. Čičátku. Sklo bolo zastúpené len dvoma autormi z Lednických Rovní, pochváleným a oceneným Karlom Hološkom a Jozefom Turekom.

Do odboru dreva patrili nábytkové zariadenia F. Jiráka a V. Holešťáka-Holubára, ako aj plastiky a drevené riady Václava Kautmana. Z tohto odboru sa vyzdvihovali práve Holubárove realizácie nábytku, pre ich „správne“ čerpanie konštrukčných, ako aj funkčných motívov z ľudových predlôh. Podobne rôznorodý bol aj textilný odbor, kde popri odevných realizáciách V. Škrabalovej-Ličeníkovej prevládali bytové textílie a doplnky M. Adlerovej, E. Holéczyovej, P. Korbelářa a popri nich boli zaradené výrobky z kukuričného šúpolia O. Štepánikovej-Bujnákovej. Docenené boli však Holéczyovej čipky a návrhy na modrotlač, „ktorej tvorba nadväzuje na tradíciu ľudovosti, je však úspešne zvládnutá v modernom duchu.“⁶

Tretia celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva⁷ konajúca sa o dva roky neskôr, bola oproti predchádzajúcej obsažnejšia nielen čo do počtu zúčastnených autorov a vystavených prác, ale aj svojím programom a tematickým zameraním. Už niekoľko mesiacov pred jej otvorením publikoval ideový tajomník výstavnú koncepciu, v čom nesporne možno vidieť snahu o budovanie odbornej, ale aj spoločenskej prestíže podujatia.⁸ Výstava bola koncipovaná do dvoch častí, programovej so zadanými konkrétnymi úlohami, v rámci ktorej diela schvaľovala a selektovala výstavná komisia, a individuálnej časti, nezávislej od výberovej komisie a s voľnou témou. Ústredná úloha formulovaná ako komplexné riešenie interiéru a zariadenia typizovaného dvoj a trojizbového bytu, bola určená predovšetkým pre odbory drevo, sklo a textil. Keramikári sa zas mali zamerať najmä na záhradnú plastiku a dekorácie a úžitková grafika na propagačný plagát s námetmi, ako bezpečnosť pri práci, antialkoholizmus, športový a kultúrny plagát atď. Zdôrazňovala sa tu opäť nevyhnutnosť zamerať sa na sériovú výrobu.

Členenie sekcie sa rozšírilo o odbor kníhväzba, ktorej členom bol dlho len Ján Vrtílek. Na druhej strane bol zas do odboru dreva trochu nepochopiteľne začlenený i Igor Didov, ktorý tu prezentoval osvetľovacie telesá a iné predmety z kovu a plastu. Takýto jav by sa dal vnímať aj ako prejav dezorientácie poukazujúcej na celkovú nedostatočnosť teoretického či vedeckého analyzovania koncipujúceho sa odboru.

Výstava by sa dala trochu pateticky označiť ako vpád povojnovej abstrakcie do úžitkového umenia, určite aj pod vplyvom nadšených ohlasov Svetovej výstavy v Bruseli. Predovšetkým v odbore textilu, kde tentoraz prevažovali návrhy látok s novou technológiou fototlače a kobercov, nájdeme od geometrickej abstrakcie až po priam informelové práce u autorov, ako V. Barganová, V. Ličeníková-Škrabalová, M. Adlerová, K. Rauchová, S. Pecháčková alebo W. Vopršal. Podobne v keramike sa uplatnil polievaný a stekaný dekór a štruktúrovaná glazúra v dielach M. Balgavého, Z. Zemanovej-Alexy. Tzv. bruselský štýl štíhlych, asymetrických a biomorfných tvarov, bez maliarskeho dekóru len s jednoduchou farebnou glazúrou badať v niektorých prácach I. Trizmu, E. Lugsovej, D. Rosůlkovej, ale aj na štylizovaných zvieracích figúrach T. Lugsa. Pozoruhodná je tiež záhradná dekorácia amorfného tvaru Ľ. Jakubčíka. Podobne vyznieva aj tvorba V. Kautmana z odboru dreva, jeho zvieracie plastiky nadobudli charakteristické štylizovanie a abstrahované tvaroslovie. Veľkým objavom výstavy, chváleným kritikou, bol Ján Čalovka, ktorý tu prezentoval niekoľko návrhov príborov.

Ohlasy kritiky na tento zmenený prístup boli veľmi rozdielne. Ján Kotík s uspokojením konštatoval odklon od ľudovosti a hľadanie novej priemyselnej modernej formy, chválil snahu podporovať predovšetkým tvorbu návrhov pre sériovú výrobu a pozitívne hodnotil práve tých výtvarníkov, ktorí sa venovali tejto oblasti.⁹ Podobne, i keď možno trochu rezervovanejšie sa vyjadroval aj Josef Vydra.¹⁰ Na druhej strane Ján Michalides proklamoval, že treba aj naďalej uplatňovať realistické zásady, vyhýbať sa výtvarnej živelnosti a výstrednosti, prepiatemu individualizmu a subjektivizmu, ktoré vždy oslabujú aktívnu spoločenskú výchovnú silu úžitkového umenia, sú viac módne ako moderné, s krátkou životnosťou.¹¹

Ťažiskom 4. celoslovenskej výstavy konajúcej sa o štyri roky neskôr v Slovenskej národnej galérii a následne v Umeleckopriemyslovom múzeu v Prahe, bola snaha podporiť nadviazanie úzkej spolupráce výtvarníka s výrobou. Podľa všetkého išlo o úlohovú akciu podloženú finančným štipendiom SFVU pre zapojených výtvarníkov. Jej výsledkom mala byť prezentácia prototypov sériových výrobkov vytvorených v spolupráci s výrobnými podnikmi. ¹² Za touto úlohou vidno nielen snahu o prekonanie izolovanosti väčšiny výtvarníkov, ale aj malého „spoločenského dopadu“ prevažujúceho úžitkového umenia, resp. doterajšej prevahy autorských unikátov. Dôležitým momentom výstavy je aj reorganizácia niektorých odborov. Zanikol odbor dreva a vzniká vnútorná architektúra pozostávajúca v podstate z nábytkových dizajnérov a ďalší odbor, nazvaný „tvarovanie“. Ten zahŕňal široké rozmedzie „výkladov“ siahajúcich od prototypu ultrazvukovej zubnej vŕtačky po železnú plastiku s použitím klincov. Skrátka, bolo tu všetko, čo sa nedalo jednoznačne zaradiť do jestvujúcich odborov podľa materiálu, boli tu dekoratívne predmety a voľné plastiky V. Kautmana či T. Lugsa, unikátne úžitkové predmety, ako stolovanie S. Koreňa či Holubárove mreže a popri nich modely a prototypy priemyselných výrobkov spotrebného tovaru a strojov od J. Čalovku, I. Didova a J. Ondrejoviča. Špecialitu predstavovala taktiež samostatná sekcia politického plagátu vyčlenená z úžitkovej grafiky. Výstava ďalej priniesla významné rozšírenie zoznamu vystavujúcich autorov, všetky odbory sa rozrástli o nové mená z radov najmladšej generácie. V mnohých prácach sa začína prejavovať postupná zmena výtvarného názoru od kompaktného, často krát biomorfného tvaru a odľahčenej formy smerom k akémusi jasnému dôrazu a výraznej konštrukčnosti pravouhlými a geometrickými tvarmi.

V ohlasoch na výstavu však chýba celkové zosumarizovanie a zhodnotenie výsledkov akcie spolupráce s výrobnými podnikmi. Pri takom širokom rozpätí a rôznorodom zameraní výtvarníkov, od niekoľkých podnikových „vývojárov“ až po individuálnych autorov viac-menej inklinujúcich k dekoratívnemu umeniu je pochopiteľné, že výsledné produkty boli skutočne rôznorodé, nehovoriac o ich uplatnení v sériovej výrobe. V recenziách sa však začína objavovať prehodnocovanie prístupov minulej dekády a celkové uvoľňovanie atmosféry a slobodnejšie vyjadrenia vlastného názoru.¹³ To sa neprejavuje ani tak v hodnotení diel alebo tvorby vybraných autorov, ako v zhodnotení predchádzajúcej situácie.¹⁴ Eduard Toran prináša nielen prehodnotenie predchádzajúcej dekády, ale celkového vývoja úžitkového umenia a dizajnu v našom prostredí, ako aj základy teoretického uchopenia problematiky, predovšetkým terminologických pojmov ako „užité umenie“ a „priemyselné výtvarníctvo“. Zatiaľ čo „priemyselné výtvarníctvo“ stotožňuje s anglickým pojmom „industrial design“ a má ho predstavovať odbor tvarovania, „samotná forma unikátneho užitého umenia, vznikajúca ako ateliérová tvorba, dostáva sa potom na vyššiu laboratórnu úroveň umelecko-výskumnej povahy, ktorá sa neuspokojuje nejakým rozmnožovaním štandardných artefaktov pre tzv. priemerného konzumenta, ale nachádza svoje poslanie v prísne objavnom vyhľadávaní nových umeleckých prejavov.“¹⁵ V rozvíjaní tejto teórie a jej aplikovaní v praxi však, zdá sa, jej autor nepokračoval. V koncepcii 5. celoslovenskej výstavy UP, kde bol E. Toran členom výstavnej komisie sa totiž neodrazila a jej členenie a organizácia zostáva oproti predchádzajúcej takmer nezmenená.¹⁶

Poznámky

¹Vydra, Josef: Krajská výstava priemyselného výtvarníctva. Katalóg výstavy. Bratislava 1952. Vydra, Josef: Užité umění na výstavě střediska v Bratislavě, 1953. In: TVAR, VI , 1954, č. 1, s. 29. Vydra, Josef: Výstava uměleckoprůmyslové sekce svazu v Bratislave. In: TVAR, VII, 1955, č.š, s. 95-96.

²Dokonca ani to, či sa podujatie s takýmto názvom vôbec uskutočnilo. Domnievam sa, že sa za ňu ex post označila predchádzajúca výstava krajského strediska.

³Michalides, Pavol (autor úvodu): 2. Celoslovenská výstava výstava úžitkového umenia. Výstavný katalóg, Bratislava 1956. Zloženie výstavnej komisie: Ignác Bizmayer, Elena Holéczyová, Viktor Holešťák-Holubár, Karol Hološko, Karol Kállay, Václav Kautman, Miroslav Korčian, Pavol Michalides, Magdaléna Robinsonová-Rozsívalová, Ladislav Vychodil a Gustáv Virág.

⁴Divadelným výtvarníctvom a fotografiou sa v tomto článku nebudem zaoberať.

⁵Toran, Eduard: K súčasnej tvorbe nášho úžitkového umenia. In: Výtvarný život, 1956, č. 3-4, s. 113. Autor neuvedený: K II. Celoslovenskej výstave úžitkového umenia. In: TVAR, VIII, 1957, č. 9, s. 284.

⁶In: Toran, Eduard: Cit. v pozn. č. 4, s. 114.ň

⁷Michalides, Pavol (autor úvodu): 3. Celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. Výstavnej komisie: Ignác Bizmayer, Martin Brezina, Elena Holéczyová, Karol Hološko, Viktor Holešťák-Holubár, Jozef Chovan, Karol Kállay, Dagmar Rosulková, Ladislav Vychodil.

⁸Holubár, Viktor: Otázky priemyselného výtvarníctva pred celoslovenskou výstavou. In: Tvar, X, 1959, č. 5, s. 131.

⁹ Kotík, Jan: Slovenská výstava úžitého umění. In: Tvar, X, 1959, č. 5, s. 131.

¹⁰Vydra, Josef: Prehliadka slovenského úžitkového umenia. In: Umění a řemesla, 1959, č. 1, s. 22.

¹¹Michalides, Pavol: Tretia Celoslovenská výstava úžitkového umenia. In: Výtvarný život, III, 1958, č. 10, s. 363.

¹²Michalides, Pavol (autor úvodu): 4. Celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. Výstavný katalóg, Bratislava 1962. Zloženie výstavnej komisie: Elena Holéczyová, Karol Hološko, Viktor Holešťák-Holubár, Václav Kautman, Miroslav Korčian, Teodor Lugs, Karol Kállay, Ladislav Vychodil, Zástupca SNG: Igor Didov, Zastupca UPM v Prahe: Alena Adlerová.

¹³In: Raban, Josef: Štvrtá bilancia. In: Výtvarný život, 1963. č. 1. s. 1. a č. 2, s. 1- Kotík, Jan: Důležitost metody. In: Tvar, 13, 1963. č. 1-2, s. 1., Holubár, Viktor: IV. Celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. In: Umění a řemesla, VI, 1963. č. 2, s. 44.

¹⁴Za všetko hovorí konštatovanie Jana Kotíka v tvare: „Zmizel onen nejapný historizmus, kterému se bůhvíproč říkalo tehdy realizmus, zmizela dekrativní reprezentativnost, zmizelo násilné, vnucování, forem typických pro řemeslo a lidovou kulturu průmyslové výrobě“. Kotík, Jan: cit. v pozn. č. 12, č. 1-2, s.2.

¹⁵In: Toran, Eduard: K umeniu okolo nás. Bratislava 1965, s. 9.

¹⁶Toran, Eduard (autor úvodu): 5. Celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. Výstavný katalóg, Bratislava 1965.