Od systematickej analýzy k ideálnej prihrávke. Rozhovor s Romanom Juhásom

Roman Juhás (1990) je grafický dizajnér so zameraním na branding, knižný dizajn a art direction. Štúdiá absolvoval na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2009 – 2012) a Akadémii výtvarných umení v Krakove (Akademia Sztuk Pięknych Im. Jana Matejki) (2012 – 2015). V súčasnosti pôsobí vo vlastnom štúdiu Midfield v Košiciach. V roku 2018 bol jedným zo zakladateľov medzinárodnej konferencie Eastern Design Conference, ktorá predstavuje to najlepšie z dizajnu v regióne strednej a východnej Európy. Jeho práca je vždy výsledkom dôsledných príprav, detailných analýz spracovávaných tém a hlavne obsažnej, no zrozumiteľnej komunikácie s klientom. Sám sa síce snaží vyhýbať opakovaniu formálnych prvkov a neustále hľadá nový výtvarný jazyk na čo najvhodnejšiu interpretáciu zadania, no viaceré z jeho realizácií spája koncepčná jednoduchosť kombinujúca úlohy textu a obrazu a dôvtip, s akým používa typografiu.

Založil si štúdio Midfield, si viac grafický dizajnér alebo artdirector? Čo je dôležitejšou zložkou tvojej práce?

To záleží na konkrétnom projekte, odvíja sa to od jeho škály. Každý projekt si vyžaduje trochu odlišný prístup. Ako grafický dizajnér mám už niečo „odklikané“, ale ešte stále ma to baví, aj keď postupom času ma čoraz viac zaujíma direktíva. Teda hľadať spôsoby, ako projekt uchopiť, a následnú exekúciu posúvam ďalej. Pri väčších projektoch, ako napríklad branding a wayfinding systém košického futbalového štadiónu, som vyskladal tím asi piatich ľudí, kde som síce pôsobil aj v úlohe grafického dizajnéra, no v tomto prípade to bola práve direktíva, ktorá u mňa dominovala.

V takom prípade ako pracuješ, nechávaš tomu voľný priebeh a aktívne vstupuješ do tvorivej výtvarnej fázy?

V prvom rade to, čo robím ja, či už ako grafický dizajnér alebo art director, je potrebné chápať ako službu pre klienta, nie je to osobný výtvarný prejav. Výtvarná tvorba je iba jeden z nástrojov, ktorý používam buď ako pomôcku pri verbálnej komunikácii s klientom, alebo vo vizuálnej komunikácii, ale vôbec to nie je to najdôležitejšie. Tak sa k tomu aj snažím pristupovať. Realizujem pomerne veľa návrhov na obálky kníh, sadzbu a vnútornú úpravu, kde vzniká priestor aj na výtvarný prejav. Oslovujú ma vydavateľstvá, ktoré už poznajú môj výtvarný štýl, no ja sa stále snažím nezaškatuľkovať, pretože každý projekt má iný kontext. Nejaké spoločné formálne prvky by sa však v mojej práci určite dali nájsť.

Pri tých väčších projektoch je to odlišné, i keď aj tam je to veľmi individuálne. Ak spolupracujem napríklad s typografom, s ktorým už mám pozitívne skúsenosti z predošlých spoluprác, tak tam nechávam kreatívnosť v podstate dosť otvorenú, pretože tomu človeku jednoducho dôverujem. Je to rovnaké aj pri ostatných pozíciách, ako copywriter alebo architekt či inej pozícii konkrétneho projektu. Snažím si vyberať takých ľudí, s ktorými si ľudsky rozumiem, viem, že kvalita ich práce je vysoká, a nemusím už zachádzať do nejakých detailných korektúr, pretože potom by to strácalo charakter spoločného diela.

Zatiaľ to takto vychádza, ale doteraz som mal aj šťastie na fakt šikovných ľudí, ako Mirka Vyšňovská, Ondrej Jób, Viki Mravčáková či Martin Kossuth. Myslím, že sú to ľudia v rôznych ohľadoch profesionálne vyspelejší než ja, a to je pre mňa pridaná hodnota spolupráce.

Pri rokovaní s klientom o zadaní alebo o predostretých riešeniach projektu je veľmi dôležitá verbálna komunikácia, no rozvíjaniu tejto schopnosti sa na našich výtvarných školách nevenuje veľa pozornosti. Ako vnímaš nevyhnutnosť verbálnej komunikácie vo svojej praxi?

Samozrejme, trénujem, ale mňa celkovo zaujíma komunikácia, či už verbálna alebo vizuálna, a tiež ich špecifiká. O verbálnej komunikácii a prezentácii nám počas štúdia na Fakulte umení v Košiciach hovoril profesor Rudolf Sikora ako o zložke, ktorá tvorí až 70 % diela, a v dizajne či pri prezentáciách pre klientov to platí niekoľkonásobne. Neustále na to myslím, keďže navrhnúť logo alebo spracovať návrh na obálku knihy je možné na niekoľko tisíc spôsobov, no ja sa snažím vždy nájsť nejakú vnútornú podstatu v návrhu a komunikovať to adekvátnym jazykom a prezentovať to tak, aby to bolo zrozumiteľné. Mám na to svoj osvedčený systém. Prvú prezentáciu sa vždy snažím predviesť, ak je to možné, pri osobnom stretnutí alebo minimálne prostredníctvom videohovoru. Poslať prvý návrh v dlhočiznom e-maile nefunguje. K zdokonaleniu v komunikácii mi pomohlo aj to, že s Ľubošom Bištom organizujeme konferenciu Eastern Design Conference, ktorú spolu aj moderujeme.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2022 na s. 36
Predaj časopisu Designum