Od fyziky k umeniu, od dát k obrazu
Informačný dizajn je na Slovensku relatívne málo známa špecializácia. Jeho cieľom je pretvárať informácie do podoby, ktorá je pre ľudské chápanie efektívna. V informačnom dizajne sa spájajú svety grafického dizajnu, dátovej vizualizácie, ale aj informatiky či štatistiky. Počas svojej prednášky v Galérii dizajnu Satelit v Bratislave (18. júna 2022) o tomto transdisciplinárnom odbore rozprávala britská dizajnérka Olivia Vane hneď v dvoch kontextoch: kultúrneho dedičstva a dátovej žurnalistiky.
Olivia Vane je sama príkladom transdisciplinárneho talentu. Na Univerzite v Cambridgei vyštudovala najprv prírodné vedy, potom históriu a filozofiu vedy. Hoci jej doménou je dnes vývoj softvéru, doktorát z umenia získala na povestnej Royal College of Art. Vytvárala diela pre Britskú národnú knižnicu, Inštitút Alana Turinga, svetové múzeá dizajnu Victoria & Albert v Londýne a Cooper Hewitt v New Yorku. Dnes pracuje pre prestížny britský týždenník The Economist. Jej tvorba je príkladom inteligentného prepájania rôznych svetov. Predznačuje budúcnosť, v ktorej zanikajú hranice medzi špecializáciami. Do Bratislavy prišla na pozvanie študijného programu Digitálne umenia Vysokej školy výtvarných umení.
Čo je informačný dizajn?
Človek a počítač sú dve veľmi výkonné sústavy na spracovanie informácií, ale sú nútené komunikovať cez úzke hrdlo grafického rozhrania. Edward Tufte, priekopník vizuálnej reprezentácie dát, túto myšlienku publikoval v roku 1989. Dnes, keď na jednej strane máme k dispozícii najpodrobnejší dátový opis sveta v histórii, no na druhej strane bojujeme s ignoranciou a trieštením pozornosti, je význam jeho slov ešte väčší.
V tabuľkách a databázach sme schopní ukladať nepredstaviteľné množstvá dát. No ich prezentácia publiku naráža na fyziologické a kognitívne obmedzenia ľudského vnímania. Vo výsledku sme tak pri komunikácii informácií cieľovej skupine limitovaní časom prijímateľa a priestorom média. Našťastie, poznáme rôzne prístupy, ako tento časopriestor využívať efektívne.
Vizuálna komunikácia skracuje čas potrebný na prijatie informácie využitím symbolov a vizuálneho jazyka, napríklad pri orientačných značkách, logách či piktogramoch. Dátová vizualizácia pozná techniky, ako do rovnakého priestoru vtesnať čo najviac informácií v podobe grafov a diagramov. Vizuálny a verbálny storytelling zas predlžuje čas, počas ktorého je divák ochotný venovať nám svoju pozornosť. Kombináciou týchto odborností vzniká informačný dizajn. Spôsob spracovania a prezentovania informácií s dôrazom na zrozumiteľnosť a odovzdávanie vedomostí najčastejšie s využitím grafickej reprezentácie dát.
Od fyziky k umeniu
V tlačenej a hlavne v online forme týždenníka The Economist spracúva Olivia rôzne témy do vizuálnej podoby. Tím, ktorého je súčasťou, vytvára komplexné textovo-dátové články aj samostatné tematické podstránky hlavného webu. Jej kolegami sú tradiční novinári, ale aj dátoví analytici a grafickí dizajnéri.
Cesta Olivie Vane do The Economist nezačala na výtvarnej ani na žurnalistickej škole. V Cambridgei najprv študovala prírodné vedy: matematiku, chémiu, geológiu a predovšetkým fyziku. Chýbal jej však kontakt so svetom umenia a humanitných vied, tak na vyššom stupni prešla k dejinám a filozofii vedy. Zaujal ju svet vedeckých diagramov, odborných ilustrácií a kartografie.
V kombinácii s mimoškolskou praxou pri tvorbe vizuálov pre študentské a charitatívne aktivity sa tak formoval jej univerzalistický profil. Dá sa povedať, že navzdory vzdelávaciemu systému, ktorý vo Veľkej Británii tlačí (hoci nie tak silno ako u nás) na úzku špecializáciu už od začiatku vysokej školy.
Keď nastúpila na Royal College of Art, už sa sústreďovala na dizajnérske aspekty komunikácie odborných informácií, na prepojenie vedy a estetiky, umenia a dát. V širšom interdisciplinárnom obore, ktorému sa hovorí digital humanities a snáď budeme o ňom častejšie počuť aj nás, realizovala výskum prezentácie digitalizovaných artefaktov a ich metadát v muzeálnych zbierkach. Práve tu niekde sa začala konkrétne zameriavať na informačný dizajn.
Programátori v múzeu
Zapájanie digitálnych technológií do muzeálnej praxe má dve podoby. Je to digitalizácia objektov kultúrneho dedičstva: ich snímanie do podoby multimediálnych dát, anotácia a katalogizácia v zbierkových databázach. A potom je to prezentácia takto zdigitalizovaných dát, ich sprístupňovanie laickej i odbornej verejnosti.
Hoci skutočný fyzický artefakt je nenahraditeľný, prezentácia zdigitalizovaných diel má v porovnaní s vystavením fyzických objektov viacero nesporných výhod. Je to napríklad sprístupnenie fyzicky nedostupných diel alebo pohľad na detaily, aké by pri fyzickom vystavení ostali skryté. Medzi pokročilejšie výhody patrí možnosť práce s veľkým počtom diel naraz, vytváranie kontextov a štruktúr v množine artefaktov, interaktívna prezentácia aj zapájanie návštevníka do výstavy. Rozsiahla digitalizácia diel vytvorila v múzeách nový vďačný priestor na uplatnenie informačného dizajnu. A pomocou algoritmov je možné prezentovať diela inovatívnymi spôsobmi a v iných súvislostiach.
Takto Olivia vytvorila napríklad projekt Faces of Sweden, ktorý na časovej osi umožňuje porovnávať dve zvolené historické obdobia pomocou portrétov v zbierkach štokholmského Nordiska museet. Interaktívnou formou môžeme sledovať, ako sa v histórii menilo obliekanie, výber portrétovaných osôb či maliarsky kumšt.
V diele Dive Into Color vytvorenom pre Cooper Hewitt Smithsonian Design Museum v New Yorku zas využila význačné farby v objektoch a návštevníci môžu interaktívne filtrovať objekty podľa farieb a farebných kombinácií. Pre výstavu Saturated: The Allure and Science of Color (Nasýtené: Pôvab a veda farieb) zameranú na špecifiká využívania farieb v dizajne tým vznikol nástroj, ktorý návštevníkom umožnil na obrovskom množstve zdigitalizovaných objektov sledovať farebné princípy opisované na výstave.
Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2022 na s. 36
Predaj časopisu Designum
