Naozaj málo z naozaj veľa alebo správa o keramike a porceláne na Designbloku 2022

Tento október som sa ocitla v Prahe na celú dobu trvania 24. ročníka medzinárodného festivalu dizajnu v Prahe – Designblok 2022. V texte prinášam môj (naozaj malý) subjektívny výber z (naozaj veľkého) zastúpenia keramiky a porcelánu, materiálov, ktoré sú na českej pôde dlhodobo obľúbené medzi výrobcami, autormi, a samozrejme aj divákmi. Popularita týchto materiálov vychádza z tradície výroby porcelánu v Čechách, ktorá sa za posledné dvadsaťročie presunula (na rozdiel od sklárskeho odvetvia) z fabrických výrobní prevažne do súkromných dielní a ateliérov. Paradoxne sa teda stav vyvinul podobne pre Česko a aj Slovensko. A to napriek úplne rozdielnym východiskovým situáciám – na Slovensku priemyselná výroba keramiky viac menej absentovala, v Čechách bola významne rozvinutá, ale súhrn rôznych okolností prispel k tomu, že v oboch krajinách je dnes keramika výsledkom štúdiovej produkcie, či tvorby.

Stav je pekne vystihnutý na stránke kolaboratívneho projektu Gabriela Vacha a Evy Pelechovej Hidden Factory, ktorí sa zúčastniili tohtoročného Designbloku s vydareným projektom porcelánových náladových nočných svietidiel:

“Hidden factory svým názvem odkazuje na realitu porcelánového průmyslu v Čechách, kdy se daří realizovat malé a exkluzivní zakázky hlavně díky osobnímu nasazení a zápalu konkrétních lidí na různých pracovních pozicích napříč jednotlivými fabrikami. Hidden factory tyto lidi s umem a zkušeností propojuje a angažuje ke spolupráci. Vzniká tak produkce továrny, která je dědicem té nejlepší porcelánové tradice v Čechách, továrny, která nemá a nepotřebuje budovu.”

Týmto sa ale súhrn paralel medzi keramikou v Čechách a na Slovensku končí. Situácia u našich bratov je samozrejme úplne neporovnateľná a nožnice sú roztiahnuté žalostne naširoko. Príkladom je samotný Designblok – síce ma jeho presun z holešovického výstaviska do priestorov bývalého kláštora Gabriel Loci v prvom kole zaskočil, no návštevnosti a obľúbenosti festivalu to určite neuškodilo. A práve záujem verejnosti a celkové povedomie o dizajne je tým určujúcim a citeľným rozdielom. Festival je udalosťou, ktorú si nenechávajú ujsť miestni, ani prišelci, žiaci, študenti, odborníci, dizajnéri, výrobcovia, klienti, nadšenci, či zberatelia – má ozaj skvelú návštevnosť. „Zlaté české ručičky“ sa skrátka a jednoducho vedia predať, a oceniť samých seba – dokladom je aj výstava Terra Alba v priestoroch novozrekonštruovaného muzea UPM (ktoré bolo miestom Designbloku č. 2). Výstava s podtitulom „nová vlna českého porcelánu” (kurátor Radek Wohlmuth, výstavný dizajn Maxim Velčovský) je poohliadnutím za dianím v autorskej tvorbe porcelánu za posledných dvadsať rokov. Osobne výstavu vnímam ako fragmentárny “love letter” bielemu, krehkému materiálu a originálnej invencii jeho spracovania viac ako 25-timi vystavujúcimi autormi. Spomedzi nich spomeniem Moniku Martykánovú, ktorá sa DB zúčastnila aj vlastnou inštaláciou v priestoroch Openstudia s názvom U tebe doma. Monika patrí medzi ďalšie autorky a autorov, ktorí invenčne, vtipne ale aj s pôvabom a remeselne vysokou úrovňou resuscitujú tému porcelánovej figúrky.

Medzi vystavujúcimi nechýbali mená, dobre známe aj v zahraničí ako Pirsc Porcelain, Milan Pekař, alebo Studio Qubus, ktoré oslavuje už 20 rokov existencie – bez urážky môžeme povedať že ide o veteránov, ktorí svojou činnosťou prispeli k dlhodobo pretrvávajúcej obľube keramiky a porcelánu a myslím si, že niektorých mladších účastníkov festivalu doslova “vyrobili” (alebo ich svojimi úspechmi aspoň motivovali).

Medzi nich patrí aj minuloročný absolvent štúdia keramiky pražskej UMPRUM pochádzajúci zo Slovenska – Dávid Valovič, ktorý na DB priniesol svoje nové Wavy planters – keramické kvetináče organických tvarov, vytvorené (zdá sa, že opäť znovuobjavenou a obľúbenou) technikou extrudovania, ktorými sa snaží vyplniť ešte stále prázdne miesto na trhu. Oceňujem, že do procesu výroby zapojil aj slovenského výrobcu glazúr – Pavla Hlodáka, s ktorým vytvorili pre túto kolekciu glazúry na mieru. Valovič svoju prácu predstavil aj pod multidisciplinárnou značkou Ihor.

Absolvent bratislavskej VŠVU Štefan Sekáč predstavil trojicu pozoruhodne veľkých, monumentálnych váz – Signature Vases – zdá sa, že ešte nevyčerpal svoju “jeffkoonsovskú” balónovú tému. V sprievodnom texte k objektom hovorí, že sa prostredníctvom svojich objektov zaoberá “rôznymi sociologicko-kultúrnymi rovinami, ktoré polarizujú spoločnosť” – ja v jeho tvorbe vnímam hlavne čistú, úprimnú radosť a fascináciu materiálom (v tomto prípade porcelánom) a jeho formálnymi vlastnosťami a kvalitami.

Slovensko – česká partnerská a autorská dvojica Ľubomír Ontkóc a Martina Hudečková na Designbloku predstavili produkt, ktorému by som za mňa udelila ocenenie najlepšia novinka dizajnéra. Na stránke festivalu sa síce prezentovali skromnou vetou “Malá POP UP kavárna, která podává pouze do našich hrnků” a ich prezentácia bola skôr funkčná, než ohromujúca, no za celým projektom sa skrýva skvelá dizajnérska práca a špičkovo dotiahnutý produkt. Tým nemyslím rozkošné šálky so skvelým funkčným uškom (dostupné na trhu už dlhšie pod značkou Krak) – ale nový kávovo/čajový dripper set. Minimalistický funkčný dizajn je podtrhnutý ozaj prvotriednym remeselným spracovaním, ktoré sa dvojici podarilo dosiahnuť v štúdiových podmienkach aj vďaka využitiu techniky obtáčania porcelánu vo forme.

Aj v záplave produkcie malých dielní sa v exteriérových výstavných priestoroch našla výnimka v podobe výrobcu keramických obkladov a dlažieb z ťahaných a lisovaných profilov pre interiér aj exteriér DUC works. V porcelánke a keramičke pracujú s elektroporcelánom a jeho bielu základnú farbu obohatili o trendový farebný vzorkovník. S elektroporcelánom, ktorý bol pôvodne používaný na výrobu izolátorov na vonkajšie vedenie elektriny, experimentovala už v sedemdesiatych rokoch trojica výtvarníčok Děvana Mírová, Lydie Hladíková a Marie Rychlíková, ktoré spoločne vyvinuli reliéfny obklad nielen pre horský hotel Ještěd v Hornom Hanychove, ale aj pre linku metra C v Prahe. Práve posledná menovaná z trojice – Marie Rychlíková, ktorá budúci rok oslávi sto (!) rokov sa podieľala aj na aktuálnom prinavrátení produktu na trh. Majiteľ značky prezradil ešte inú zaujímavú informáciu – že práve nedávno zaregistroval ochrannú známku značky Kera-vitral. Pod týmto označením sa vyrábala v rámci českého kontextu špecifická stolová keramika, ktorá sa od vtedajšej produkcie odlišovala robustnejšími tvarmi, odlievanými tiež z elektorporcelánu a glazovaná farebne. Som veľmi zvedavá, akú podobu bude mať znovuzrodenie tejto značky.

Tmavé keramické objekty-vázy pod názvom Kumanec sa objavili na výstave zahraničnej hosťky festivalu pochádzajúcej z Ukrajiny – Victorie Yakushe, tvoriacej pod značkou Faina design. Originálny vizuálny jazyk, ktorý Faina prináša na svetový trh od roku 2014 (rok, keď Rusko prvýkrát zaútočilo na Ukrajinu a ktorý akceleroval vznik značky), má svoje korene v tradičnej ukrajinskej kultúre. Sympatická zakladateľka značky mala v sobotu prednášku na Reflex Stage, v ktorej priblížila fungovanie, inšpirácie a plány s Fainou. Na tomto mieste si neodpustím malú kritiku voči produkcii Designbloku – rozumiem, že zámerom prednášok umiestnených v priestore, ktorý je zároveň kaviarňou aj koridorom, bolo prilákať čo najviac náhodných poslucháčov. Ten sa však nepodarilo úplne naplniť, hlavne v nevhodnej akustike miestnosti bolo naozaj náročné sústrediť sa na prednášajúcich. Myslím, že prednášajúci by si zaslúžili komornejší priestor. Mne osobne by sa veľmi páčila kláštorná knižnica, kam by sa sprievodný program tohto typu hodil viac, než expozícia postele.

Záverom spomeniem ešte školské prezentácie – bratislavskú VŠVU, ktorá sa prezentovala v tandeme so sklom. Keramika sa zjavila aj v Diploma Selection a to hneď trikrát – Karolína Jeřábková – Sama porcelánový set, Tomáš Černý – Do králičí nory, a za Slovensko Viktor Tabiš – Originál.

Celkový dojem zo situácie v keramike a porceláne, vynárajúci sa z fragmentov, vidím nasledovne – kým pred pätnástimi/dvadsiatimi rokmi si keramika dobýjala pozornosť prácami, ktorých neoddeliteľnou súčasťou bola irónia, či paradoxná materiálová zámena so snahou o aktuálny spoločenský komentár a wau efekt (príkladom môže byť váza Waterproof – porcelánová váza/gumená čižma od Maxima Velčovského), dnes už miestami aj do našich (česko-slovenských kontextov) prenikajú na povrch prístupy, v ktorých hlina, či porcelán (ob)stoja sami za seba, odhaľujúc svoje drsné korene a zemité štruktúry, širokú farebnú paletu, priznávajúc (možno až vyzdvihujúc) drsné procesy, ktorým je materiál behom tvorby ponechaný napospas. Takáto keramika vystavuje na obdiv svoje trhliny a poškodenia, jazvy spôsobené búchaním, krájaním, modelovaním a vysokými výpalovými teplotami. Aj keď v dizajne keramiky a porcelánu stále pretrváva línia, ktorá sa z remeselnej stránky snaží dosiahnuť dokonalosť precíznymi výrobnými manufaktúrnymi procesmi (čo je dobre), existuje už v symbióze s prácami, ktoré naopak porušujú všetky overené princípy. Proste kontrast sériovej produkcie a originálu. Keramika je skrátka pestrejšia a to je dobre.

PS: A.U.U.

Pod skratkou A.U.U. označujúcou novovzniknutú Asociáciu úžitkového umenia som sa zúčastnila Designbloku spolu s ďalšími kolegyňami (Linda Viková, Aleksandra Stencel) a kolegom (Patrik Illo) ako vystavujúca. Ľubica Hustá nás v sprievodnom texte k výstave označila za endemit a nemohla byť bližšie pravde. Na Designblok sme priniesli naše autorské solitérne práce, keramiku a sklo vo forme originálov, ktorá by mala v rámci umeleckej infraštruktúry (ak by tá na Slovensku existovala) svoje miesto skôr v galerijnom priestore než dizajnérskom concept store. Zistili sme, že takéto prostredie chýba aj v Čechách. Uvidíme, kam sa s našou iniciatívou dostaneme.