Knižnica materiálov Ľubomíra Ontkóca

Ľubomír Ontkóc (1989) študoval na Katedre úžitkového umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri keramiky pod vedením Daniela Piršča (2009 – 2015). Dnes žije a pôsobí v Prahe. Vo svojej tvorbe sa zameriava na experimentálne využitie hornín, ktoré buď spracováva samostatne, alebo v rôznorodých kombináciách s keramikou a porcelánom. K experimentovaniu ho už počas štúdia priviedol záujem o tradičné východoázijské glazúry a ich zloženie, kde sa uplatňujú vyvreté horniny vulkanického pôvodu. Pri prvých pokusoch s tavením žuly začal objavovať široké možnosti využitia tohto materiálu, ako aj úplne nové postupy a technológie. Zásadným je v tomto smere rešpekt ku spracovávanému materiálu, ktorému do veľkej miery necháva voľnosť, aby sa správal prirodzene. Mimoriadna technická zdatnosť autorovi zároveň umožňuje originálne prepájať tavené horniny s keramikou a porcelánom, čím v mnohých ohľadoch prehodnocuje samotnú tradíciu tejto oblasti umeleckej tvorby.

S Ľubomírom som sa rozprávala pri príležitosti pražského Designbloku, na ktorom predstavil v rámci výstavných priestorov v Gabriel Loci svoj nový projekt Knižnica materiálov.

Tvoj projekt patril z môjho pohľadu v rámci tohtoročného Designbloku k najpodnetnejším a zároveň ukázal, že súčasný dizajn môže mať stále veľmi blízko k voľnému umeniu. Jadro prezentácie tvorí väčší súbor váz, na ktorých experimentuješ s glazúrami z rôznych typov tavených vulkanických hornín. Veľmi súčasný konceptuálny projekt prezentuješ v „klasickej“ forme, kde pracuješ s dôrazom na jedinečnosť a detail jednotlivých objektov a materiálov. Vázy sú inštalované v niekoľkých výškových úrovniach a v dynamickom slede. Striedajú tu rôzne tvary a veľkosti predmetov a typy glazúr. Pre divákov sú tu pripravené schodíky, aby mohli podrobne preskúmať aj vyššie umiestnené objekty. Prečo si zvolil práve tento typ prezentácie?

Sčasti som vychádzal z minuloročnej inštalácie, kde som mal popri hlavnom projekte na stene vystavené portfólio starších prác umiestnených na subtílnych kamenných policiach. Tie sú z úlomkov tabuľovej žuly z kamenárstva, kotvených do steny rôzne dlhými oceľovými roxormi. Už od konca Designbloku 2020 som chcel opäť použiť rovnaký koncept poličiek a celý projekt vystaviť v čo najširšej miere. Koncepčne som vychádzal z vizuálu starých knižníc a lekární, kde sú na policiach úhľadne jedna vedľa druhej vystavené jednotlivé knihy či dózy s lekárenskými materiálmi.

Schodíky majú ešte viac evokovať priestor knižnice. Ak po nich divák vystúpi nahor, zmení sa mu uhol pohľadu na vystavené vázy a bude si ich môcť detailne prezrieť a preskúmať na nich všetky podrobnosti. Podobne ako keď sa čitateľ pozrie do knižného regálu a prečíta si abstrakt ku knihe.

Viac sa dočítate v časopise Designum 4/2021 na s. 24
Predaj časopisu Designum