Každodennosť. Subjektívne o výstave Fórum dizajnu 2024

Osobitosť výstavy Fórum dizajnu 2024 môžeme považovať za dvojakú, resp. dvojjedinú, pretože obe jej špecifiká sú vzájomne prepojené. Prvým je, že podujatie bolo usporiadané na dvoch miestach, v dvoch odlišných formátoch. Druhou špecifickou črtou je jej inherentná vlastnosť, pretože pozostávala zo študentských prác. Nešlo o žiadne nóvum, veď Fórum dizajnu malo v tomto roku okrúhle dvadsiate piate narodeniny.¹

Vzájomné prepojenie a vplyv oboch jej charakteristík sa prejavuje (a prejavovalo) v niekoľkých aspektoch. Pripomeňme, že Fórum dizajnu je jedinou komplexnou prezentáciou mladého dizajnu z vysokoškolského prostredia. Pridajme k tomu ďalší faktor – už pravidelne sa koná na veľtrhu Nábytok a Bývanie v Nitre, ktorý je najväčším a najdôležitejším podujatím na Slovensku zameraným komerčne, na prezentáciu produktov a predaj. Tento rok sa na ňom zúčastnilo viac ako štyristo vystavovateľov a predajcov zo siedmich krajín. Študenti a ich práce sa stali súčasťou platformy, ktorá praje vytváraniu obchodných aj pracovných kontaktov či bežnej komunikácii medzi odborníkmi v príbuzných oblastiach a sférach – architektmi, remeselníkmi a obchodníkmi. S ohľadom na nekomerčnú či neprofesijnú stránku veci mali mladí dizajnéri príležitosť v Nitre vystavovať pred tisíckami návštevníkov, vo veľkej miere laických záujemcov s individuálnym vkusom a potrebami, ktorí na veľtrh možno neprišli kvôli nim.² Vice versa, verejnosť si mohla osvojiť aktuálne tendencie a trendy zhmotnené v študentských projektoch a vidieť výsledky akademickej výučby v oblasti nábytkového, produktového, textilného, sklárskeho a experimentálneho dizajnu. Druhý priestor pre Fórum dizajnu v Galérii dizajnu Satelit bol neporovnateľne menší, avšak pravdepodobne o to náročnejší.³

Študenti spravidla načúvajú dynamike spoločnosti lepšie než iní. Vnímajú aktuálne sociálne otázky, zdieľajú nové hodnoty, ľahšie vstupujú do sveta technológií. Prenáša sa to aj do sviežeho prístupu k dizajnu, a preto sa školské projekty obvykle vyznačujú odvahou a voľnosťou, a nie limitmi a pravidlami trhu. Menovateľom a témou tohtoročných prác bola „každodennosť”.

Každodenné predmety ako objekty interdisciplinárnej reflexie⁴

Téma zahrňuje chápanie materiality ako dôležitého aspektu ľudského života a reflektuje aktuálny interdisciplinárny prístup k dizajnu.⁵ Každodennosť je oblasť či problematika, ktorá prirodzene a náležite spadá do výskumu a tvorby dizajnérov. Definovať pojem každodennosť, hoci zdanlivo jednoznačný, však nie je jednoduché. Každodennosť predstavuje protiklad k nezvyčajným momentom, výnimočným osobným zážitkom alebo „veľkým” udalostiam (s vonkajšími, celospoločenskými, širšími geopolitickými skutočnosťami). Ako termín pokrýva aspekty života, ktoré považujeme za bežné, všedné až banálne, predstavuje niečo predvídateľné a zároveň vytvára dojem známeho bezpečia. Vo vzťahu k objektom, predmetom a dizajnu je to vešiak, čo nás víta po celom dni doma, polica, príbor spríjemňujúci večeru alebo váza, ktorá už niekoľký rok ožíva jarou.

Naše bežné činnosti môžeme vykonávať, pretože nám pri tom pomáhajú predmety, ktoré slúžia ako inštrumenty. V každom z nich je zapísaná činnosť, ktorú s nami nástroj opakuje. V tomto zmysle dokážu predmety robiť každodenný život bezpečným, pretože vieme, čo a ako máme robiť pohybom ukotveným v repetícii. Sociológovia pomenovali predmety, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou života a sprevádzajú ľudí každý deň, „malí pomocníci“.⁶ Sú „spoločenskými vecami“, pretože sú všadeprítomné a všade používané.⁷ Avšak spoločenský charakter získavajú predmety nielen každodenným využívaním, ale aj vďaka rôznym spoločenským normám, vzorcom a kódom. Títo „malí pomocníci”, predmety (ako aj navštevované priestory) používané každý deň vplývajú na naše správanie a myslenie. „Život sa žije vo svete dizajnu“,⁸ v realite, ktorá už bola čiastočne navrhnutá, v materiálnom aj nemateriálnom zmysle. Dizajn nás obklopuje intímnym, neustálym spôsobom. Doma v navrhnutom byte, keď jeme za navrhnutým stolom alebo ideme do práce na bicykli, na ktorom pracovali dizajnéri. Vzťah človeka a dizajnu však nie je jednostranný, ako poznamenávajú Tony Fry a Adam Nocek: „Človek je dizajnérskou bytosťou, […] ktorej návrhy zasa navrhujú človeka.“ ⁹ Spôsobom, akým projektujeme našu realitu, projektujeme podmienky našej existencie. Sociológ Marek Krajewski ide v úvahách ďalej a vzťah človeka s objektmi definoval ako symetrický. V rámci neho sa človek, ktorý predmety navrhuje a produkuje, stáva človekom vďaka narábaniu nimi, ich používaním, výmenou, ničením, atď.¹⁰ Perspektíva spoločenských vied nepochybne prináša relevantné vklady do teórie a výskumu dizajnu či do procesu navrhovania v praxi.¹¹ Alison J. Clarke poukazuje na skutočnosť, že od prepojenia sociológie či sociálnej antropológie s priemyselným dizajnom od roku 2010 sa začala meniť jedna z dominantných paradigiem dizajnu: prestal byť chápaný cez prizmu estetického, priemyselného racionalizmu, ale ako komplexný „zákrok” či vstup do ľudského života a vzťahov, ktorý je opäť výsledkom spoločenských či kultúrnych determinantov.¹²

Dizajn, ktorý nie je vidieť

Predmety okolo nás by podľa názorov niektorých mali tvoriť neviditeľné kulisy ľudského života. Rozšíreným tvrdením je, že „dobrý dizajn je neviditeľný”. Zodpovedá tiež najľahšie uchopiteľnému významu „každodennosti” a jej preneseniu do dizajnu v podobe „bežných”, „obyčajných” produktov. Študentské projekty na výstave možno rozdeliť do dvoch kvalitatívnych skupín, ktoré reflektujú dve množiny prístupov a postupov pri navrhovaní. Prvú predstavujú produkty, ktorých dizajn neprekračuje „bežnú” formu alebo funkciu, ale, naopak, až vo výsledku sa stáva tichým a transparentným. V druhej sú tie, ktoré boli navrhnuté, aby boli neprehliadnuteľné a aj v rámci každodenného života či rutiny pripomínali, že rozhodne nie sú „bežné”. Pri oboch skupinách dochádza ku konfrontácii a koexistencii formy a účelnosti. Študenti vysokých škôl pochopili túto výzvu a pri navrhovaní „bežných”, v zmysle stále a široko používaných predmetov prekračovali hranicu „bežnosti” jedinečnými riešeniami. Každodennosť je pre človeka dôležitá, pretože mu poskytuje „bezpečie” a „blízkosť”, zato však nemusí byť zákonite nudná.

1. Na výstave sa zúčastnilo šesť vysokých škôl zo Slovenska, Českej republiky a Poľska s päťdesiatimi šiestimi projektmi. Tento súbor diel bol najprv súčasťou 32. medzinárodného veľtrhu nábytku, bytových doplnkov a dizajnu v areáli Agrokomplexu v Nitre (24. – 28. apríl 2024), následne bol vystavený v Galérii dizajnu Satelit SCD v Bratislave (2. – 31. máj 2024). Potvrdila sa tým realizácia myšlienky z predošlého ročníka, keď mohli byť exponáty reinštalované mimo prostredia veľtrhu.
2. Za štyri dni konania veľtrhu ho navštívilo 59 429 ľudí. Oficiálna webová stránka Národného výstaviska Agrokomplex: https:// agrokomplex.sk/veltrh-nabytok-a-byvaniegardenia- 2024-v-cislach/, [citované 29. 5. 2023].
3. Do galérie prišlo počas mesiaca 639 návštevníkov. Údaje z archívu Slovenského centra dizajnu [citované 3. 6. 2024].
4. Na predmety každodenného úžitku v dejinách a súčasnosti sa zameriava výskum archeológie, etnológie či etnografie, sociológie a antropológie. Môžeme doplniť výskum, ktorý súvisí s navrhovaním – dizajnom predmetov a jeho realizáciou.
5. ROSIŃSKA, M.: Utopie dizajnu. Między afirmacją a krytyką nowoczesności. Warszawa, 2017, s. 27 – 39.
6. KRAJEWSKI, M.: Są w życiu rzeczy. Szkice z socjologii przedmiotów. Warszawa, 2013, s. 31 – 41.
7. V súčasnosti pozorujeme obrat k materialite ako prúd reflexie o objektoch v spoločenských vedách. Môžeme spomenúť takých predstaviteľov spoločenských vied ako (anglickojazyčná literatúra) Judith Attfield, James J. Gibson, Bruno Latour, Igor Kopytoff, alebo (poľskojazyčná literatúra) Marek Krajewski, Ewa Klekot a Monika Rosińska.
8. „Life is lived in the world of design”. Pozri FRY, T. – NOCEK, A.: Introduction. Post-Development, Decoloniality, and Plural Futures, In FRY, T. – NOCEK, A. (eds,):Design in Crisis. New Worlds, Philosophies and Practices, Routledge, 2021.
9. „Human is a designing being […] whose designs design the human in turn”. Pozri: FRY, Tony – NOCEK, Adam, 2021.
10. KRAJEWSKI, M.: (pozn. 6), s. 17.
11. ROSIŃSKA, M.: (pozn. 5), s. 39.
12. CLARKE, A., J. (ed): Design Anthropology: Object Culture in the 21st Century. Springer Vienna Architecture, 2010, s. 74 – 88.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2024 na s. 74. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.